Darovacia zmluva

Nachádzate sa tu

Vážená advokátska kancelária, chcela by som sa spýtať, ako je to s darovacou zmluvou. Počas trvania manželstva manžel dostal do daru dom s tým, že spoločne dochováme a pochováme svokru. 10 rokov sme dom spoločne s manželom prerábali. Svokra ešte žije. Manžel zarába slušné peniaze, ja som na materskej. Ako to už však býva, manžel si našiel inú a mňa s 2 deťmi teraz vyhadzuje. Povedal, že máme týždeň na to, aby sme sa vysťahovali, pričom je mu úplne jedno, kam pôjdeme. Chcem sa spýtať, na čo mám vlastne nárok, pretože mi povedal, že dom je jeho a ja si nezoberiem ani len skriňu. Mám nárok aspoň na nejaké finančné zabezpečenie, alebo sme už aj deťmi asi bezdomovci? Momentálne manželstvo ešte trvá, ale nedáva mi ani cent. Poraďte mi prosím, čo mám robiť. Ďakujem.

Dobrý deň,

pokiaľ svokra dom darovala len Vášmu manželovi, tak ten je len jeho, avšak všetko čo v tom dome máte (nábytok, zariadenie a pod.) a tiež čo ste do domu spoločne investovali, je aj Vaše, patrí to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na Vašom mieste by som si čo najskôr prešiel všetky doklady, bločky, faktúry spojené s nákupom spoločného majetku a všetko by som si prefotil, ešte predtým, ako Vás Váš manžel naozaj pošle preč aj s deťmi...manželovi by som predložil súpis spoločného majetku a investícií a žiadal by som od neho reálnu polovicu s tým, že pokiaľ sa nedohodnete, tak to celé dáte po rozvode manželstva na súd. Okrem toho by som Vám odporučil žiadať od manžela výživné na deti, znova s tým, že ak sa nedohodnete, podáte na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti jednak pre maloleté deti a tiež aj na manželku, ak slušne zarába a Vám nič nedáva, máte nárok aj na túto formu výživného.

Rozhodli ste sa pre bezodplatný prevod vlastníckeho práva k veci, no neviete aké sú všeobecné náležitosti darovacích zmlúv, aké špecifiká má darovanie nehnuteľností, kedy možno žiadať dar späť a ako možno postupovať, ak chcete k darovanej nehnuteľnosti doživotné právo? Darovaciu zmluvu, príp. návrh na vklad, ako i návrh na zriadenie vecného bremena Vám vypracujeme na mieru v cene už od 100,00 EUR.

Komentáre

Dobry vecer, mozete mi prosim poradit? V roku 2011 moj manzel (vtedy este priatel) kupil byt. V roku 2014 sme sa zobrali a v roku 2016 mi manzela daroval polovicu bytu. Momentlane, v roku 2019 chceme byt predat - je takýto predaj oslobodeny od dane? dakujem za radu

Odpoveď pre Štefana: Dobrý deň, Občiansky zákonník ustanovuje, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Z uvedeného vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká uzavretím manželstva a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebude patriť majetok, ktorý manželia nadobudli ešte pred uzavretím manželstva. Vaša manželka tak si tak môže nárokovať jedine preukázateľne vynaložené investície, ktoré do tejto nehnuteľnosti investovala zo svojho.

zdravim, prosim Vas mozete mi poradit ., som vlastnikom nehnutelnosti po prvom manzelstve.z prvov manzelkov som sa vyrovnal BSSP, ozenil som sa druhy krat aky narok alebo moze si druha manzelka narokovat na nehnutelnost v ktorej byvame v spolocnej domacnosti a som jedinym vlastnikom nehnutelnosti, dakujem

Odpoveď pre Miu: Dobrý deň, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Platí, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Dom, ktorý Vám babka a sestra darovali môžete ďalej darovať svojej babke alebo darovať či predať ho inej osobe. Pokiaľ Vaša babka dar, resp. dom odmietne, nedôjde k uzavretiu darovacej zmluvy. Obdarovanie môže byť podmienené rozväzovacou podmienkou, ktorá keď nastane, následky obdarovania pominú a obdarovaná bude musieť predmet daru vrátiť (napr. hrubé správanie sa babky). Táto podmienka však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola darovacia zmluva v tejto časti neplatnou.

Dobrý deň, moja babka darovala polovicu domu mne a druhú polovicu mojej sestre. Kvôli určitým problémom medzi nami chcela sestra svoju časť vrátiť babke, ale tá to odmietla a tak svoju časť prepísala na mňa. Môžem celý dom vrátiť babke vo forme darovacej zmluvy? A ak áno, je možné tam uviesť , že pod podmienkou, že mňa a moju rodinu nebude ona a jej rodina kontaktovať za účelom ohovárania, ústnych útokov, šikanovania atď. ?

Odpoveď pre Evelynu: Dobrý deň, aktuálna vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá dom zdedila, nie je povinná sa opýtať, či nemá o odkúpenie záujem niektorý z babkiných detí. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť len zo zákonom stanovených dôvodov tak, že by šlo a neplatný právny úkon. Môžete ju napadnúť na súde žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva (po starej matke). Dôvod neplatnosti však nesmie byť hocijaký. Váš návrh musíte riadne odôvodniť, lebo bezdôvodne napadnutie darovacej zmluvy je odsúdené na neúspech. Dôvody pre napadnutie sú napríklad, že zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok alebo pod nátlakom. Ak by ste vedeli dokázať, že pri podpisovaní darovacej zmluvy nebola darovacia zmluva zo strany darcu podpísaná slobodne a vážne, táto darovacia zmluva by bola neplatná. Neplatnosť darovacej zmluvy však musí vyhlásiť súd.

Odpoveď pre Jána: Dobrý deň, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Do smrti poručiteľa nemáte možnosť napadnúť predmetnú darovaciu zmluvu, vlastník nehnuteľnosti je oprávnený s touto nakladať podľa svojho uváženia. Tú však môžete napadnúť po smrti poručiteľa, napr. z dôvodu, že poručiteľ v čase uzatvorenia zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony, alebo zmluvu uzatvoril pod nátlakom, a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (v priebehu sudneho konania by sa riešila neplatnosť uvedenej zmluvy). Dôvody neplatnosti zmluvy však budete musieť preukázať.

Odpoveď pre Katarínu: Dobrý deň, vecné bremeno spočívajúce v práve dožitia v danej nehnuteľnosti oprávňuje toho, v koho prospech bolo toto vecné bremeno zriadené, užívať vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť, teda až do smrti oprávneného môže v nej bezodplatne bývať a rovnako je oprávnený na úkony s tým spojené. Ak vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť užíva aj jej vlastník, tak oprávnený z vecného bremena je povinný znášať náklady na zachovanie a opravy zaťaženej nehnuteľnosti podľa miery spoluužívania. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo určitej osobe, toto zanikne najneskôr jej smrťou. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť na súde žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dôvod neplatnosti však nesmie byť hocijaký. Váš návrh musíte riadne odôvodniť. Bezdôvodne napadnutie darovacej zmluvy je odsúdené na neúspech. Súd by žalobu, ktorou ste napadli darovaciu zmluvu bez dôvodu zamietol. Sudny poplatok je v prípadoch, kedy nemožno oceniť predmet konania 99,50 eura. Tiež uvádzame, že v prípade dedičského konania po poručiteľovi v zmysle Občianskeho zákonníka, pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.

Dobrý deň. Poprosím o odpoved. Na liste vlast. je: právo doživotného užívania domu. Syn vysťahoval deda pod zámienkou malovania izby do komory, kde bola iba elektrina. Dedo si kúril celú zimu v ,, peterky kachliach,, zatial čo syn s rodinou obýval celý dom s ústr . kúr. kúpelňou atd. Máme podozrenie, že darovanie prebehlo pod nátlakom nevesty. Bolo porušené právo užívania, ked dedo nemal lubovolný vstup do domu? / napr: odprchovať sa? / Dedo zomrel. Deddič. konanie ešte nebolo. Môžeme túto darovaciu zmluvu napadnúť za nedodržanie podmienok? Bude iné súdne konanie, alebo dá sa aj na dedič. konaní. Aké sú poplatky, Ďakujem. Kararína

Dobrý deň prajem. Veľmi pekne Vas poprosím o pomoc a radu. Babka bola majiteľkou domu. Mala 5 deti.. V tom dome s ňou dlhé roky býval jeden zo synov. V roku 2017 darovacou zmluvou ( uz bola odkázaná na lôžko, a mozno aj nadopovaná liekmi, v dome uz nebývala kedže sa o ňu staral uz niekto iny, no naďalej platila účty za dom, kedže tento syn nic neplatil, ale býval tam naďalej) previedla dom na tohto syna, ktorý s ňou býval v dome aj napriek tomu, ze ju nedoopatroval. Počas života sa vyjadrila, ze dom budu dediť všetky jej deti. Mame informáciu, ze darovacia zmluva bola podpísaná pod nátlakom. Len neviem ci to vieme dokázať. Medzitým syn ktorý dostal dom do daru zomrel a zdedila ho jeho jedina dcéra, ktorá ho chce predať. Otázka znie: 1.je tato dcéra povinná sa najprv opýtať ci nemá o odkúpenie záujem niektorý z babkinych deti? 2. Môžeme si vyžiadať k nahliadnutiu tuto darovaciu zmluvu? 3. Mame šancu vyhrať súd v prípade, ze dokážeme, ze darovacia zmluva bola podpísaná pod nátlakom? Nechceme robit zlo v rodine, ale ani jednému z babkinych deti sa to cele nepozdáva, nakoľko tento obdarovaný syn sa o babku počas jej života a počas toho ako u nej býval nestaral, nadával na ňu a neposkytol jej žiadnu zdravotnú starostlivosť.

Moja mama darovala byt dcére mojej sestry ja a moja dcéra boli z obdarovania vynechaný samozrejme to chcem nejako zmeniť som potencionálny dedič.

Dobrý deň, chcem sa opýtať, v r. 2007 som manželovi darovala pol domu a pol pozemku, samozrejme naivne si mysliac s tým, že nič zlé sa nestane. Bohužial opak je pravdou. Ono to začínalo postupne - alkohol, hrubé urážky atď. Samozrejme, že svedkov nemám, veď kto by si k tomuto volal svedkov. Jedinými svedkami sú naše dve maloleté deti (12r. a 9r.) Naposledy som si povedala dosť a pri poslednom jeho výstupe staršia dcéra na môj podnet zavolala políciu. Bolo to v novembri minulého roka a bolo to kvalifikované ako priestupok. Tie urážky stále trvajú. Navyše som sa dozvedela, že má dlhy a pôžičku vo výške 20 000 eur s úrokmi cca 27 000 eur z banky a to neviem, koľko má požičané od známych. Vzal si ju vo februári 2017, nevidela som z nej cent, nevedela som o nej a za ten čas čo ju má do nášho domu z jeho strany nepribudla žiadna ani hodnotná ani nehodnotná vec. Chcela som, že dám návrh na zrušenie BSM ale kedže dar do BSM nepatrí, je ohrozená existencia mňa a hlavne mojich detí. Nedá sa toto kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov? Pretože manžel sa správa ku mne a k členom rodiny hrubo tým, že porušuje dobré mravy ak mňa a moje maloleté deti ohrozuje finančným zruinovaním, ku ktorému som mu bohužial dopomohla i ja darovaním - z mojej dobrej vôle, neustálym urážaním na cti a krivými obvineniami. Mám nejakú šancu zachrániť si majetok aby sme s deťmi neskončili na ulici? Ďakujem

Odpoveď pre Litvovú: Dobrý deň, v danom prípade, keďže ste podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, zo zákona máte predkupné právo na sestrin podiel, a preto Vám ho exekútor ponúkol ako prvým. Ak by ste exekútorovi zaplatili hodnotu podielu na nehnuteľnosti, ktorý zdedila zadlžená sestra, exekúcia by na nej viac neviazla, a rovnako by ste v tomto prípade zabránili i prípadnej kúpe podielu pre Vás cudzou osobou. Ak by ste podiel nekúpili, exekútor ho môže ponúknuť na predaj v dražbe. V praxi je však málo pravdepodobné, že by niekto mal záujem kúpiť spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v podiele 1/8. Čo sa týka zvyšného podielu Vašej matky, je viacero možností ako ho previesť, a to darovacou zmluvou alebo kúpnou zmluvou. Kúpna zmluva môže byť aj za symbolickú cenu (nakoľko cena nehnuteľnosti je vecou dohody zmluvných strán, čo potvrdili aj viaceré rozsudky súdov). V prípade prevodu vlastníckeho práva k predmetnému domu ešte za života matky a v záujme jej ochrany je vhodné zriadiť, súčasne s darovacou zmluvou alebo kúpnou zmluvou, vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve užívania predmetnej nehnuteľnosti. Avšak spoluvlastnícky podiel Vašej sestry, ktorý je predmetnom exekúcie, previesť Vaša matka nemôže, dokonca ani samotná sestra, keďže už exekučné konanie prebieha a speňažiť ho môže len exekútor. Teda takýmto prevodom samotnej exekúcií podielu Vašej sestry nezabránite. Najvhodnejším riešením je vyplatenie požadovanej sumy exekútorovi, čím sa Vaša sestra zbaví exekúcie na jej spoluvlastníckom podiele na nehnuteľnosti. Vaša sestra má tiež možnosť zbaviť sa dlhov, a to prostredníctvom osobného bankrotu.

Dobrý deň p. Bános, chcela by som poprosiť o radu Po nebohom otcovi sme zdedili matka, dve sestry a ja každá jedna 1/8 z octového podielu Moja Mama má samozrejme ešte svoju polovicu domu Jedna zo sestier sa dostala do platobnej neschopnosti svojich dlhov Exekútor uvalil na jej 1/8 plombu.Boli sme oslovený ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, že si môžeme odkúpiť sestrinu 1/8 ktorá činný čiastku 4824 € ani jedna z nás síce s tým nesúhlasí Už je vyhlásená dražba na tú 1/8. Dom nechceme predať lebo tam ešte žije naša 82 ročná matka . Čo je v tomto prípade najrozumnejšie uvažujeme, že nech matka prepíše dom na nás dve sestry bez tej čo je dlžná, ale len kvôli tomu, že my dve sestry by sme svoju tretiu sestru po smrti matky vyplatili z matkinho dedictva teda, že by sme si po predaji domu rozdelili sumu na tri časti. Bol tu aj nápad dom predať jednej z nás dvoch za symbolickú cenu. Samozrejme že to delenie by po smrti matky bolo znova na tri časti nám ide o to aby sme aj tretej sestre zachránili peniaze z dedictv,a lebo sa bojíme že po smrti matky sa bude znovu opakovať táto situácia čo sa týka exekúcie. A ako by to bolo ďalej keď sa my sestry nezložíme a nezaplatíme tú dlžnú sumu lebo sestra ktorá je dlžná má z danej sumy len 2000 € ktoré môže zložiť. Na nehnuteľnosti bude žltá páska s nápisom dražba a kúpi vôbec 1/8 z domu keď sú tam ešte ďalší traja vlastníci. Ďakujem pekne za odpoveď.

Dobrý deň p. Bános, chcela by som poprosiť o radu Po nebohom otcovi sme zdedili matka, dve sestry a ja každá jedna 1/8 z octového podielu Moja Mama má samozrejme ešte svoju polovicu domu Jedna zo sestier sa dostala do platobnej neschopnosti svojich dlhov Exekútor uvalil na jej 1/8 plombu.Boli sme oslovený ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, že si môžeme odkúpiť sestrinu 1/8 ktorá činný čiastku 4824 € ani jedna z nás síce s tým nesúhlasí Už je vyhlásená dražba na tú 1/8. Dom nechceme predať lebo tam ešte žije naša 82 ročná matka . Čo je v tomto prípade najrozumnejšie uvažujeme, že nech matka prepíše dom na nás dve sestry bez tej čo je dlžná, ale len kvôli tomu, že my dve sestry by sme svoju tretiu sestru po smrti matky vyplatili z matkinho dedictva teda, že by sme si po predaji domu rozdelili sumu na tri časti. Bol tu aj nápad dom predať jednej z nás dvoch za symbolickú cenu. Samozrejme že to delenie by po smrti matky bolo znova na tri časti nám ide o to aby sme aj tretej sestre zachránili peniaze z dedictv,a lebo sa bojíme že po smrti matky sa bude znovu opakovať táto situácia čo sa týka exekúcie. A ako by to bolo ďalej keď sa my sestry nezložíme a nezaplatíme tú dlžnú sumu lebo sestra ktorá je dlžná má z danej sumy len 2000 € ktoré môže zložiť. Na nehnuteľnosti bude žltá páska s nápisom dražba a kúpi vôbec 1/8 z domu keď sú tam ešte ďalší traja vlastníci. Ďakujem pekne za odpoveď.

Odpoveď pre kuriatko: Dobrý deň, tieto peniaze sú vo Vašom osobnom vlastníctve, a teda máte plné právo s nimi disponovať podľa vlastného uváženia. Pre prípad budúce súdneho sporu Vám odporúčam disponovať listinnými dôkazmi o pohybe týchto peňazí. Vhodným by bolo spísanie potvrdenia či prehlásenia s Vaším manželom, že daná suma z predaja pozemku bola prevedená na určitý termínovaný vklad. Peniaze získané predajom ďalších pozemkov nie ste povinná previesť na rovnaký účet ako ste previedla predošlé financie. Takto získané peniaze sú vo Vašom osobnom vlastníctve bez ohľadu na miesto ich uloženia. V prípade obáv o spochybňovanie ich pôvodu Vám taktiež odporúčam spísať potvrdenie o ich uložení na predmetný účet.

Dobrý večer pan Bános,ešte ma zaujima ak by som tie peniaze 20 000€ vybrala z môjho účtu na ktorý mi boli peniaze poslane a dala trebarz na terminovaný vklad ,môže sa stať že moja nevlastna dcera môže povedať že to už nie su tie čo som mala z darovaných pozemkov? Aka chyba sa da urobiť z mojej strany aby moje peniaze zdedila moja nevlastna dcera? na čo si mám davať pozor aby sa tak nestalo? ak v budúcnosti predam iný pozemok,ktory mi bol darovaný je potrebne teito peniaze mať na účte s predošlými 20 000€? vopred ´dakujem prajem všetko dobre

Odpoveď pre Jaroslava: Dobrý deň, ak brat nezanechal závet, nastupuje dedenie zo zákona. Pri dedení zo zákona rozlišujeme 4 dedičské skupiny, ktoré nastupujú po sebe. V prípade ak nedôjde k dedeniu v skupine, ktorá jej prechádza. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manželka rovnakým dielom. V prípade, ak Váš brat nemal deti, nastupuje dedenie v druhej skupine, kde bude dediť bratova manželka, jeho rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Manželka bude dediť najmenej polovicu dedičstva a zvyšok sa rozdelí medzi poručiteľových rodičov a spomínané spolužijuce osoby rovným dielom.

Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať.Mal som brata ten zomrel a žil zo ženou v dome ktorom zdedil od dedka polovičku a druhu polovicu povyplácal otcovým súrodencom otec a ja ako brat a ešte jedna sestra sa vyplácania vzdali v prospech brata.Brat bol ženatý 4 roky a darovanie prebehlo pred 7 rokmi .je možné že jeho manželka zdedí všetko a mi ako rodina neuvidíme z toho nič za odpoveď vopred ďakujem

Odpoveď pre kuriatko: Dobrý deň, na úvod je vhodné si objasniť, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“). Na základe § 143 Občianskeho zákonníka do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Čo znamená, že pozemky, ktoré ste zdedili sú vo Vašom výlučnom vlastníctve. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR R 42/1972- veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola v osobnom vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej v osobnom vlastníctve tohto manžela. Z daného vyplýva, že peniaze získané z predaja pozemku, ktorý bol vo Vašom výlučnom vlastníctve, sú naďalej len Vaše a nie sú predmetom BSM. Čiže nevlastná dcéra, na ne nemá nárok v prípade dedenia po jej otcovi.

Dobrý večer pan Banos,chcela by som sa informovať,otec mi daroval pozemky,jeden s nich som predala za 20 000€ chcem sa spýtať ako mam postupovať ked si chcem tieto peniaze ponechať napríklad na vkladnej knižke alebo na účte,možno niekedy do niečoho investovať ,aby z nich nededila moja nevlastna dcera, keby sa manželovi niečo stalo? ďakujem

Odpoveď pre Katarínu zo dňa 23. septembra 2016: Dobrý deň, Občiansky zákonník stanovuje podmienky, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať naspäť, ale určuje presne podmienky vrátenia daru. Súd rozhodne vo Váš prospech, len ak sa k Vám obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom Vašej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napr. fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si musíte vy ako darca uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta vrátiť dar, musíte sa vy ako bývalý vlastník obrátiť na súd. Obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Ohľadom pomoci s vypracovaním prípadných listinných podkladov sa odporúčam obrátiť na advokáta vo Vašom okolí, prípadne kontaktovať nás na ktorejkoľvek z našich pobočiek.

Dobrý deň p. Bános, mala by som otázku, v Januári r. 2013 som manželovi darovala polovicu domu za účelom investovania,prerábania domu. V júni r. 2013 si začal pomer so ženou z mojej strany rodiny . V oktobri r.2013 sme sa rozviedli,nakoľko sa sním nedalo vôbec rozprávať a trval na rozvode za účelom kde povedal,že má známosť a že získal čo chcel. Ja to vnímam ako vypočítavosť a úmyselné obohatie, všade totiž rozpráva že ja som chorá a že on s holým zadkom ani neplánoval odísť. Celá rodina je rozvrátená,nestretávame sa,je to velmi napäté nakolko jeho nová partnerka je dcera mojej sesternice. Majetkové vysporiadanie sme ešte nemali, moj manžel si dovolil spraviť takú vec,ja som pracovala v tom čase v zahraničí,kde som dobre zarábala a každý mesiac som manželovi posielala 1200€ na účet,za účelom šetrenia na prerobenie domu. Keď som sa vrátila domov z domu si zobral všetky hodnotné a kvalitné veci, zobral napr. televízor ale splácať odmietal, tak som musela takto všetky dlhy splatiť sama a ani neprispel dlhy boli vo výške cca 8.000€ a peniaze ktoré som mu posielala na účet 10 mesiacov som nikdy nevidela a on z nich nič neinvestoval lebo sa odsťahoval ako som spomínala s novou ženou. Týmto by som Vás srdečne chcela poprosiť o Váš názor,či je možné začať konanie na vrátenie daru, pretože behom 1 roka prísť o rodinu,platiť dlhy ktoré boli aj jeho,a následne neinvestovanie a ponechanie si takej velkej sumy sa mi naozaj zdá byť vypočítavé a úmyselné. Vopred Vám Ďakujem za Vašu odpoveď. S pozdravom Katarína

Odpoveď pre Anonymného užívateľa zo dňa 23. apríla 2016: Dobrý deň, súhlas oprávnenej osoby z vecného bremena, teda starej mamy nebudete potrebovať, lebo nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom na dožitie je možné previesť na inú osobu, bez súhlasu osoby s právom doživotného užívania.

Dobry den. Moja stara mama darovala mojej tete dom - je tam vecne bremeno s pravom dozivotneho uzivania starej mamy. Teraz chce teta darovat dom mne, s tym ze tam bude mat pravo uzivania aj ona. Moja otazka je, ci je potrebny pisomny suhlas starej mamy, aby mohla teta dom darovat mne. dakujem za odpoved

Odpoveď pre Mirku: Dobrý deň, právna úprava pre prípad darovania, resp. následného darovania strany nijako časovo neohraničuje. Po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností má Váš syn ako vlastník nehnuteľností voľné dispozičné právo s touto nakladať podľa svojho uváženia, túto napr. previesť darovacou zmluvou. V prípade, ak chcete aby mal otec právo doživotného užívania v nehnuteľnosti, odporúčam spísať darovaciu zmluvu spolu so zmluvou o zriadení vecného bremena.

Odpoveď pre Anonymného užívateľa, zo dňa 23 Feb 2016, 22:29 Dobrý deň, Občiansky zákonník ustanovuje, že darca (nie darcova sestra) sa môže domáhať vrátenia daru len zo zákonných dôvodov, teda darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Súd rozhodne v prospech bývalého vlastníka, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Ďalej zákon ustanovuje, že právo na vrátenie daru si darca musí uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta dar vrátiť, musí sa bývalý vlastník obrátiť na súd, obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Brat Vašej manželky by sa vedel domáhať vrátenia daru pred jeho predajom len vtedy, ak by vedel preukázať spomínané skutočnosti.

Dobrý deň p. advokát, konzultovala som pred časom s Vami prevod domu v BSM na základe darovacej zmluvy na syna za čo opakovane ďakujem. Podali sme návrh na zápis do katastra. Chcem Vám poprosiť o informáciu k spätnému darovaniu domu zo syna ale už len výhradne na matku. Moja otázka znie v akej lehote môže respektíve odporúčate po zápise darovanej nehnuteľnosti synovi vykonať návrh na vklad tejto nehnuteľnosti na matku taktiež na základe darovacej zmluvy. V zmluve zo syna na matku by sme chceli uviesť doživotné právo užívania otcovi. Nevieme však či existuje nejaké časové alebo iné obmedzenie pre darovanie nehnuteľnosti matke, ktorú získal obdarovaný syn od rodičov. Srdečne Vám ďakujem, ďakujem...

Dobrý deň pán advokát Bol som vlastník rodinného domu. Keďže som sa stal obeťou vydierania , dom som fiktívne predal za symbolickú cenu bratovi mojej terajšej manželky. V dome som s ňou ostal bývať , celý som ho prestaval , investoval som doň niekoľko miliónov korún. Aj som sa s ňou oženil. Po pominutí dôvodu ( vydierania) som chcel aby mi dom predal späť, čo však odmietol. Vtedy už moja manželka sa postavila na jeho stranu. No nakoniec mi ho previedol darovacou zmluvou. Takže som opäť vlastníkom ja. No manželka sa chce rozviesť a robí si nárok na tento dom z titulu vrátenia daru. ( Zrejme sa na čas nepohodli a v tej dobe mi ho vrátil). Je rozvod dôvod na vrátenie daru? A ešte v prípade , že do prestavby som investoval iba ja - dokázateľne? Ďakujem

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 23. januára 2016: Dobrý deň, podľa slovenského práva ak nemáte zrušené alebo zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo, potom napriek skutočnosti, že manžel nie je na liste vlastníctva uvedený ako vlastník, ale dom bol postavený počas Vášho manželstva, potom patrí do Vášho bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ nie ste rozvedení, potom podľa nášho Občianskeho zákonníka platí, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon postihnutý relatívnou neplatnosťou. Za trvania manželstva teda nemôžete bez súhlasu Vášho manžela previesť na syna alebo na inú osobu vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Odpoveď pre majku: Dobrý deň, pokiaľ ste výlučnou vlastníčkou domu, potom na základe darovacej zmluvy môžete previesť polovicu domu na manžela. Vtedy sa stanete podielovými spoluvlastníkmi, teda každý sa stane vlastníkom po jednej polovici. Pokiaľ chcete previesť na manžela do vlastníctva len polovicu rodinného domu, nemusíte zároveň previesť aj polovicu pozemku. Vlastník rodinného domu nemusí byť zároveň aj vlastníkom priľahlého pozemku, je to teda na Vašom rozhodnutí.

Dobry den panadvokat . Pocas manzelstva sme postavili dom v zahranici teraz sa z manzelom rozvadzame .dom je pisany na moje meno ked ze manzel nie je obcanom Sr . Teraz som stale vydata mozem dom za trvania manzelstva darovacou zmluvou prepisat na syna alebo inu osobu ci to.nie je mozne Dakujem

Odpoveď pre Mirku: Dobrý deň, ak už bude na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností figurovať Váš syn, potom on ako vlastník nehnuteľnosti bude mať právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva, teda môže previesť naspäť na Vás vlastnícke právo a tiež zriadiť pre svojho otca právo doživotného užívania.

dobrý deň prajem, pred svadbou sme kúpili dom, spoločne sme s manželom šetrili, je však napísaný iba na moje meno, vychádzalo to tak výhodnejšie na hypotéku kvôli úrokom z banky. chcem darovať polovicu manželovi, mám darovaciu zmluvu vyhotoviť na polovicu domu a polovicu pozemku? daruje sa aj pozemok, na ktorom dom stoji? dakujem

Dobrý deň pán advokát, prednedávnom som s Vami konzultovala darovanie domu-neskolaudovanej novostavby v BSM synovi so zámerom následného prevodu tejto nehnuteľnosti taktiež darovaním zo syna už len na matku. Aj s odstupom času Vám srdečne ďakujem za naozaj cenné rady. V tejto veci sme v štádiu keď bol dom skolaudovaný, pridelené číslo, zapísaný v katastri ako BSM manželov 15.12.2015, trvalé pobyty vrátane vydaných OP vybavené. S manželom sme teda spísali darovaciu zmluvu na túto nehnuteľnosť, kde obdarovaný je syn. Zmluvu dáme overiť u notára a podáme ju s návrhom na vklad do katastra. V zmluve sme neošetrili právo dožitia. Chcem Vás pekne poprosiť o radu, ako ďalej postupovať. Môžeme darovaciu zmluvu podať s návrhom na vklad už teraz hneď začiatkom roka 2016? A tiež by som chcela vedieť v akej lehote po zápise prevodu vlastníckeho práva na syna môže on ako vlastník nehnuteľnosti spísať darovaciu zmluvu (kde obdarovanou bude už len matka a právo dožitia pre otca bude zakotvené v darovacej zmluve)a podať naspäť návrh na vklad do katastra. Budem Vám moc, moc vďačná za každú radu ako zvládnuť tento proces. Neviem či postupujeme správne, ale tak som tomu z predošlých odpovedí porozumela. S úctou Mirka

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 29. augusta 2015: Dobrý deň, podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Teda v zmysle vyššie uvedeného veci nadobudnuté darovaním nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by boli počas trvania manželstva obdarovaní obaja manželia spoločne, získavajú vec taktiež do podielového spoluvlastníctva. Čo sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, vychádza sa z § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto základnej zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, a to napríklad s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod. Okrem toho každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Ak výlučnou vlastníčkou spomínaného domu je Vaša mama, otec nemá nárok na podiel z tohto domu, avšak na základe zákonných ustanovení Vaša mama by bola povinná uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku s otcom vynaložilo na jej oddelený (samostatný) majetok. Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM po smrti jedného z manželov, toto sa deje v rámci dedičského konania. Vysporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa zásad o vysporiadaní BSM. Keby zomrela Vaša mama, najskôr by muselo dôjsť k vysporiadaniu majetku, ktorú vlastní s Vašim otcom v BSM. Následne, po vysporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva v rámci dedičského konania, čo by bolo pri tomto vysporiadaní určené ako majetok zosnulého manžela (teda zvyšná polovica, ktorá patrila poručiteľovi) stáva sa predmetom dedenia. Tento sa môže vysporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a ostatnými dedičmi. S prihliadnutím na hore uvedené skutočnosti, a na skutočnosť, že Vaša mama rodinný dom získala darovaním, ten by sa vysporiadal v rámci dedičstva medzi pozostalým manželom a potomkami po vysporiadaní BSM.

Dobry den moja mamka ma darovany dom s tym ze babka tam ma dochovanie. od rodicov a chceli by sme vediet ci tam ma otec nejaky podiel . a ak by sa nieco stalo mame tak co bude s tym domom? Dakujem

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 4. augusta 2015: Dobrý deň, ak výlučnou vlastníčkou spomínaného domu ste boli len Vy, keďže ste dom nadobudli darovaním od svojej mamy, potom počas manželstva prichádzalo do úvahy darovanie podielu na rodinnom dome Vášmu manželovi. Preto, ako darkyňa podielu sa môžete domáhať aj vrátenia daru, ak sa obdarovaný, teda Váš manžel, správa k Vám alebo členom Vašej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa mohlo toto právo po prvý raz uplatniť. Ako advokát Vám odporúčam, aby ste písomne vyzvali Vášho manžela na vrátenie daru a ak zostane táto výzva bezvýsledná, môžete sa obrátiť na súd. V súdnom konaní však budete musieť preukázať, že sa Váš manžel správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Samotný rozvod ešte nemusí znamenať, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov a nemusí byť dôvodom na vrátenie daru. Čo sa týka dlhov, náš Občiansky zákonník presne neupravuje ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov po rozvode, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu pri ich vyporiadaní primerane platia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní zo zákona platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ďalej platí, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Čo sa týka pohľadávok, podľa § 147 Občianskeho zákonník platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Teda veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dobrý deň p. Bános, chcela by som sa informovať vo veci vrátenia daru. Moja Mama mi darovala dom, o 3 roky na to som sa vydala za môjho vtedajšieho priateľa, kedže on naliehal aby som polovicu prepísala naňho, že kedže sme manželia a budujeme si bývanie tak chcel mať polovicu. Tak som aj urobila napísala som mu polovicu domu. Lenže 2 mesiace na to sa začal správať čudne, bol odmeraný, nechcel investovať, až som zistila, že si našiel novú známosť. Nedalo sa sním rozprávať a tak som pristúpila na rozvod, s tým , že sme sa dohodli, že ho vyplatím čiastkou 10.000 eur. Lenže nastal problém, že on založil dom na 10.000eur aby si kúpil byt a teraz ma naháňa na vyplatenie. Ja som sa dostala do dlžob, ktoré som mala sním a teraz nemôžem predať dom,lebo je tam ťarcha a bude ešte 1rok. Ale ja si potrebujem vyplatiť dlhy, ktoré mám a jedine môžem z predaja domu. Týmto by som chcela požiadať o vrátenie daru, nakoľko to z jeho strany bol zámer a vypočítavosť!! Naozaj neviem ako ďalej. Ďakujem pekne za odpoveď.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 7. decembra 2014: Dobrý deň, Občiansky zákonník ustanovuje, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ale len zo zákonných dôvodov, teda darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Súd rozhodne v prospech bývalého vlastníka, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Ďalej zákon ustanovuje, že právo na vrátenie daru si darca musí uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta dar vrátiť, musí sa bývalý vlastník obrátiť na súd, obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Manželova sestra by sa vedela domáhať vrátenia daru pred jeho predajom len vtedy, ak by vedela preukázať spomínané skutočnosti.

Dobry vecer, mohli by ste mi poradit ? manzelova sestra mu chce darovat svoj podiel majetku po mame teda dom s pozemkom, s tou podmienkou ze bude moct uzivat stodolu.... keby sme chceli predat dom, mohla by chciet darovanu cast spat ?

Odpoveď pre Martu Dobrý deň, súhlas pôvodného darcu nepotrebujete, ak ste zapísaná v katastri ako vlastníčka nehnuteľnosti. Darovanie bez súhlasu pôvodného darcu nebude možné považovať za porušenie dobrých mravov.

Ďakujem za odpoved, niekde som však čítala, ze ak darovanu nehnutelnost darujem tretej osobe bez súhlasu pôvodného darcu,moze sa to považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Je to vobec možné?

Dobrý deň, ak ste vlastníkom tejto nehnuteľnosti, na základe rozhodnutia katastra nehnuteľností o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, tak pôvodný darca už nemôže od Vás žiadať peniaze. Vy, ako vlastník darovanej nehnuteľnosti máte dispozičné právo k nehnuteľnosti. Pôvodný darca môže požiadať len o vrátenie daru, za podmienok uvedených § 630 Občianskeho zákonníka. Darca sa s poukazom na §630 Občianskeho zákonníka môže domáhať vrátenia daru od obdarovaného pokiaľ sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto prípade môže obdarovaný uzavrieť s darcom dohodu o vrátení nehnuteľnosti. Táto dohoda sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. V prípade, že obdarovaný nie je ochotný dohodu o vrátení daru s darcom uzavrieť, napr. preto, že podľa jeho názoru dobré mravy hrubo neporušil, nemá darca inú možnosť, len domáhať sa vrátenia daru súdnou cestou. Rozsudok súdu je verejná listina, ktorá sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom.

Dobry den, chcem sa opytat, ci darovanu nehnutelnost mozem dalej darovat tretej osobe. Za akych podmienok by povodny darca mohol odomna ziadat peniaze - hodnotu daru? Dakujem

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto