Konto pracovného času

Nachádzate sa tu

Naši klienti sú aj

Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, a je upravené v § 87a Zákonníka práce. Konto pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o zavedení konta pracovného času. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca. Toto obdobie však nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času v rámci konta umožňuje zamestnávateľovi rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas však nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že konto pracovného času je výhodné uplatniť u tých zamestnávateľov, u ktorých dochádza k výraznejším výkyvom pri potrebe práce zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Inými slovami, základná mzda zamestnanca je rovnaká aj v čase, kedy odpracuje viac hodín a aj v čase, kedy odpracuje menej hodín. Aj pri uplatňovaní konta pracovného času je možné vykonávať prácu nadčas. V danom prípade sa za prácu nadčas pri uplatnení konta pracovného času považuje práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času. Ak sa konto pracovného času uplatňuje u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času.
Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca a rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas.

Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru pri uplatnení konta pracovného času, aj tu sú dané isté špecifiká. Ak bola ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi rozdiel doplatiť. Ak zamestnanec neodpracoval ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia celý rozsah pracovného času, za ktorý mu zamestnávateľ poskytol základnú zložku mzdy, zamestnávateľ má právo na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rozsah odpracovaného pracovného času, len ak sa pracovný pomer so zamestnancom skončil podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedené právo si môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.