Pozor na zásadné zmeny v obchodnom zákonníku - Právna poradňa

Nachádzate sa tu

Naši klienti sú aj

Momentálne neexistuje žiaden obsah zaradený do tohto výrazu.

Máte otázku?

Šetrite čas, nečakajte na odpoveď. Skúste vyhľadať, či už nebola Vaša otázka zodpovedaná.

Pozor na zásadné zmeny v obchodnom zákonníku

Od 01.10.2020 nadobudne účinnosť zákon č. 390/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“ alebo „novela zákona“). Touto novelou zákona nastáva mnoho významných zmien najmä pre podnikateľov, a to v oblasti likvidácie spoločnosti, ale i pri vzniku a zakladaní spoločnosti, či prevode obchodného podielu.

Prvá zmena nastáva v § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“ alebo „zákon“), táto zmena hovorí, že na zápis nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, sa bude vyžadovať písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti aj s úradne osvedčeným podpisom alebo súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti s úradne osvedčenými podpismi. Uvedené neplatí len v tom prípade, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti vyplýva z katastra nehnuteľností. Rozdiel je v tom, že podľa súčasnej právnej úpravy zákon vyžadoval len súhlas vlastníka, kedy však jeho podpis nemusel byť osvedčený.

Novela v § 7 ods. 1 a 2 ObZ z tohto zákona úplne vypúšťa pojem odštepný závod a ponecháva len pojem organizačná zložka podniku. K tejto veci sa v § 768s ods. 1 uvádza, že odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku zapísaný do obchodného registra, sa považuje za organizačnú zložku podniku.

Zmeny nastávajú aj v rozšírení § 21 ods. 4 a 5 ObZ, ktorý sa týka vzniku a zániku oprávnenia zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky. Po novele bude právna úprava nasledovná:

4. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu
a) vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo
b) zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba.
5. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu
a) zániku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo
b) výmazu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby z obchodného registra; návrh na výmaz podáva zahraničná právnická osoba.

Novela zákona úplne vypúšťa §21 ods. 6, ktorý určuje skupinu fyzických osôb, na ktoré sa ods. 4 nevzťahuje.

§ 27 ods. 2 ObZ, ktorý hovorí o tom, kto sa zapisuje do obchodného registra, zákonodarca preformuloval a sprehľadnil. Po účinnosti novely už nebudú mať fyzické osoby – podnikatelia možnosť dobrovoľne sa zapísať do obchodného registra. Do obchodného registra sa budú zapisovať nasledovné subjekty:
a) právnické osoby založené podľa tohto zákona, a to
1. verejná obchodná spoločnosť,
2. komanditná spoločnosť,
3. spoločnosť s ručením obmedzeným,
4. jednoduchá spoločnosť na akcie,
5. akciová spoločnosť,
6. družstvo,
b) právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, a to
1. európske zoskupenie hospodárskych záujmov,
2. európske družstvo,
3. európska spoločnosť,
c) právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
d) štátne podniky,
e) organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb,
f) podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb (ďalej len „zapísaná osoba“).

K tejto veci  § 768s ods. 2 ObZ uvádza, že registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR vymaže z obchodného registra:

- zapísané osoby, ktoré sa už do obchodného registra nezapisujú;
- osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 01.10.2016 a predpokladá sa ich úpadok;
- osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro ani do 01.12.2020;
- podniky zahraničných právnických osôb, ich organizačné zložky, organizačné zložky slovenských právnických osôb, ktoré do 30.09.2021 nepotvrdia zapísané údaje v obchodnom registri podľa osobitného zákona alebo nenavrhnú zmenu týchto údajov.

Zrejme najvýznamnejšie zmeny prináša novela v § 67 – 75k zákona, tieto zmeny sa týkajú prioritne zrušenia, zániku a likvidácie spoločnosti.

§67a ods. 1 ObZ rozširuje výklad pojmu spoločnosť v kríze: Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Za spoločnosť v kríze sa považuje aj spoločnosť v čase od jej zrušenia do vstupu do likvidácie.

§67i ods. 2 sa rozširuje o nové subjekty, ktoré nemôžu byť spoločnosťou v kríze podľa ObZ. Týmito subjektmi po novom budú aj: subjekt kolektívneho investovania, prevádzkovateľ platobného systému, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, platobná inštitúcia a veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu.

Podľa novej úpravy §68 ods. 2 ObZ sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. § 68 ods. 5 ObZ tiež upravuje zrušenie spoločnosti založenej na dobu určitú a to tak, že v prípade zrušenia spoločnosti z dôvodu uplynutia času, na ktorý bola založená, ak príslušný orgán spoločnosti alebo spoločníci v lehote 60 dní od zrušenia spoločnosti neustanovia likvidátora alebo nezložia preddavok na likvidáciu, považuje sa spoločnosť márnym uplynutím lehoty za založenú na dobu neurčitú.

V zákone pribudnú aj nové ustanovenia, a to § 68b, ktorý menuje za akých okolností rozhodne súd o zrušení spoločnosti aj bez návrhu. Túto právomoc súdu pozná aj aktuálne účinný ObZ, avšak novinkou je, že na zrušenie spoločnosti postačí, aby spoločnosť bola s uložením účtovnej závierky do zbierky listín v omeškaní 6 mesiacov. V súčasnosti je porušenie tejto povinnosti sankcionované zrušením spoločnosti len v prípade, ak sa táto povinnosť poruší najmenej za dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe.

Ďalším novým ustanovením v zákone je § 68c, ktorý hovorí o nakladaní s majetkom spoločnosti po jej zrušení. Konkrétne sa v novele uvádza, že od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie podlieha nakladanie s majetkom spoločnosti, ktorého hodnota presahuje 10 % hodnoty základného imania spoločnosti, oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti. Právny úkon, ktorým dochádza k nakladaniu s majetkom, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložený spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Hodnota plnenia alebo zábezpeky z právneho úkonu, ktorý nenadobudol účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia alebo zábezpeky, ručia spoločne a nerozdielne za ich vrátenie, s nimi zároveň ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia alebo zábezpeky neuplatňovala a o tejto povinnosti vzhľadom na okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Najrozsiahlejšou úpravou prešla časť zákona, ktorá sa týka likvidácie obchodnej spoločnosti. Po novom už nebude spoločnosť vstupovať do likvidácie dňom jej zrušenia, ale zápisom likvidátora do obchodného registra. Likvidátorom po 01.10.2020 bude môcť byť už len osoba zapísaná v príslušnom zozname správcov konkurznej podstaty alebo fyzická osoba zapísaná v registri fyzických osôb, a to v prípade, ak spĺňa požiadavky stanovené na výkon funkcie štatutárneho orgánu. Táto osoba musí s výkonom funkcie likvidátora súhlasiť. Cudzinci budú môcť byť vymenovaní za likvidátorov len ak sú prihlásení na pobyt na území SR alebo majú udelený azyl v príslušnom rozsahu. Likvidátor môže byť odvolaný súdom na návrh osoby, ktorá osvedčí svoj právny záujem a tiež z iného vážneho dôvodu. Ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti, je spoločnosť povinná zložiť do úschovy u notára preddavok na likvidáciu. Tento preddavok nepodlieha exekúcii ani inému vykonávaciemu konaniu, je možné ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti na základe návrhu podaného likvidátorom, vydá notár preddavok likvidátorovi. Za iných okolností preddavok podlieha konkurzu.

Vstupom spoločnosti do likvidácie zanikajú jednostranné právne úkony spoločnosti, a to najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry, výnimkou sú len splnomocnenia udelené na zastupovanie spoločnosti v súdnych konaniach. Oznámenie vstupu spoločnosti do likvidácie známym veriteľom a prihlasovanie pohľadávok do likvidácie, ostáva zachované tak ako je teraz. Pribúda však povinnosť likvidátora prihlásené pohľadávky priebežne zapisovať do zoznamu pohľadávok. Základný zoznam vyhotoví likvidátor podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Likvidátor uloží zoznam prihlásených pohľadávok do 30 dní od vyhotovenia do zbierky listín. Likvidátor je tiež povinný vyhotovovať základný zoznam majetku spoločnosti a ukladať ho do zbierky listín v rovnakých lehotách. Zákon tiež zavádza pri likvidácii podobné pravidlo ako platí pri konkurze. Likvidátor uspokojuje pohľadávky veriteľov priebežne. Prednosť v uspokojení má nárok na vrátenie preddavku na likvidáciu. Pohľadávky, ktoré by sa v prípade vyhlásenia konkurzu uspokojovali ako podriadené, likvidátor uspokojí až po uspokojení iných pohľadávok. Lehotu minimálne 3 mesiacov, ktorú majú veritelia v súčasnosti na prihlásenie pohľadávok, novela nezachováva. Veritelia tak nie sú časovo obmedzení. Novela zákona tiež hovorí o tom, že likvidácia môže skončiť najskôr 6 mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie. Táto lehota sa predlžuje o ďalších 6 mesiacov, ak likvidátor zistí, že spoločnosť má ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa u nej vykonáva daňová kontrola.

V prípade dodatočnej likvidácie súd obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácií a údajov o ustanovenom likvidátorovi. Ak návrh na dodatočnú likvidáciu nebude podaný do 4 rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, majetok spoločnosti pripadne štátu.

Významná zmena sa zavádza aj v § 105b ods. 1 ObZ. V súčasnosti spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu, alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, to však neplatí, ak príslušný správca dane, alebo Sociálna poisťovňa udelí súhlas na založenie spoločnosti. Novelou sa zavádza, že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, to neplatí ak mu príslušný správca dane udelí súhlas na založenie spoločnosti. To znamená, že pokiaľ má osoba nedoplatky na sociálnom poistení, nepomôže mu ani súhlas Sociálnej poisťovne, lebo výnimka už nebude prípustná. Novela tiež zavádza, že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.

V § 115 ods. 3 ObZ sa dopĺňa, že spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie.

V § 115 ObZ sa dopĺňa ods. 12, ktorý hovorí, že nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže povinný z exekúcie.

Podľa § 133 ods. 2 ObZ konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri na vykonanie exekúcie.

Z vyššie spomenutých ustanovení nám vyplýva, že osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri na vykonanie exekúcie, už viac nebude môcť založiť obchodnú spoločnosť. Pokiaľ je táto osoba spoločníkom obchodnej spoločnosti, nebude môcť svoj obchodný podiel previesť, ani nebude môcť nadobudnúť obchodný podiel, tiež sa nebude môcť stať konateľom v obchodnej spoločnosti.

Ďalšími zo zmien, ktoré novela prináša, sú zmeny obsiahnuté v § 257 ObZ, týkajúce sa rozhodnutia súdu o zrušení družstva. Zákonodarca aj v prípade družstva sprísňuje podmienky ohľadom povinnosti uloženia účtovnej uzávierky do zbierky listín v zákonnej lehote, tiež sa sprísňujú podmienky pri voľbe nových orgánov družstva, na voľbu už nie je lehota šesť mesiacov, ale len tri. Novela tiež vypúšťa ods. 2 tohto paragrafu, ktorý ustanovoval, že pred rozhodnutím o zrušení družstva súd určí lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa navrhlo zrušenie družstva. Táto vec sa už totiž po novele rieši priamo v procesných právnych predpisoch, konkrétne v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len ,,CMP“).

§ 761 ObZ sa dopĺňa o nový odsek 4, ktorý ustanovuje, že §70-75k sa použijú aj na likvidáciu banky, pobočky zahraničnej banky, obchodníka s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne, správcovskej spoločnosti, dôchodkovej správcovskej spoločnosti, doplnkovej dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo inej finančnej inštitúcie, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Predmetná novela bude mať vplyv aj na procesné právne predpisy, konkrétne CMP. Aké zmeny nastanú, si rozoberieme v texte nižšie.

V štvrtej hlave CMP - konania vo veciach obchodného registra - sa dopĺňa nový § 283a, ktorý ustanovuje, že námietky (spolu s prílohami) proti rozhodnutiu registrového súdu sa budú podávať výlučne elektronicky, prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy alebo na špecializovanom portáli a autorizované navrhovateľom podľa osobitného zákona, inak súd na námietky neprihliadne.

§ 309 CMP sa mení a dopĺňajú sa nové § 309a - 309j. Podľa § 309 CMP na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti, ktoré možno začať len na návrh, sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Účastníkmi konania sú žalobca a obchodná spoločnosť. 

Podľa § 309a CMP v konaniach o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom konania iba spoločnosť. Ak je dôvod na zrušenie spoločnosti, súd spoločnosti doručí oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti aj s výzvou na odstránenie dôvodu. Ak dôvod na zrušenie spoločnosti nie je odstrániteľný, tak výzvu na vyjadrenie sa k dôvodu na zrušenie spoločnosti. Začatie konania súd poznamená v obchodnom registri. Ak spoločnosť osvedčí odstránenie dôvodu, prípadne súd zistí, že dôvod na zrušenie nie je, upovedomí spoločnosť o ukončení konania. Ak spoločnosť neosvedčí odstránenie dôvodu, súd po márnom uplynutí lehoty na odstránenie dôvodu pre zrušenie spoločnosti rozhodne o zrušení spoločnosti a rozhodnutie doručí spoločnosti. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, môže ho podať spoločnosť. Súd prvej inštancie môže uznesenie o zrušení spoločnosti zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie. Ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, súd zverejní oznámenie o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku. Ak spoločnosť do 90 dní od zverejnenia oznámenia nevstúpi do likvidácie, predpokladá sa, že je v úpadku. Ak sa predpokladá úpadok spoločnosti, súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku oznámenie. Ak do 6 mesiacov od zverejnenia oznámenia nebude podaný návrh na ustanovenie likvidátora spolu s osvedčením o zložení preddavku na jeho odmenu a náhradu výdavkov alebo nebude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, spoločnosť bude vymazaná z obchodného registra.

Súd rozhodne o výmaze spoločnosti:

A. Po uplynutí 6 mesiacov od zverejnenia oznámenia o predpoklade úpadku spoločnosti v Obchodnom vestníku rozhodne o výmaze spoločnosti z obchodného registra bez likvidácie.
B. Ak bude navrhnutý likvidátor, súd ustanoví likvidátora, ak by však nebol zložený preddavok, na návrh sa neprihliada.
C. Ak voči spoločnosti prebieha konkurzné konanie, súd pred rozhodnutím o výmaze spoločnosti postupuje v závislosti od jeho výsledku. Ak sa na majetok spoločnosti vyhlási konkurz, konanie o zrušení spoločnosti sa zastavuje.

Rozhodnutie súdu o výmaze spoločnosti sa doručí uložením v spise, odvolanie nie je prípustné.

Podľa §309j CMP v konaní o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti, ak navrhovateľ neosvedčí zloženie preddavku na likvidáciu podľa osobitného zákona, súd konanie zastaví. Odvolanie nie je prípustné.

Predmetnou novelou nastávajú aj významné zmeny v zákone o obchodnom registri (ďalej len „ZOR“), tie najvýznamnejšie si uvedieme v texte nižšie:

Významná zmena nastáva v § 5 ZOR, návrh na zápis do obchodného registra sa bude podávať výlučne elektronickými prostriedkami registrovému súdu prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy alebo špecializovaného portálu. Na návrh na zápis podaný inak ako elektronicky sa neprihliada. Návrh na zápis podľa novely musí byť autorizovaný navrhovateľom a elektronicky musia byť podané aj prílohy (listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa ZOR preveriť). Menšou výnimkou je, že ak povaha alebo veľkosť listiny, ktorá sa prikladá k návrhu na zápis neumožňuje jej podanie v elektronickej podobe spolu s návrhom na zápis v elektronickej podobe, navrhovateľ pripojí k návrhu na zápis písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý listina nemohla byť podaná v elektronickej podobe spolu s návrhom, a v lehote 15 dní odo dňa podania návrhu na zápis doručí listinu v listinnej podobe registrovému súdu, inak registrový súd nebude na návrh prihliadať. Účinky doručenia návrhu na zápis nastávajú v deň, keď registrovému súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku a zároveň mu bola doručená listina, ktorú nebolo možné zaslať elektronicky, to však len za predpokladu, že neuplynulo 15 dní odo dňa podania návrhu na zápis. Fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú aj podľa novelizovanej právnej úpravy povinné najneskôr do 30 dní odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu právnickej osoby podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov.

Zmeny nastávajú aj povinnostiach súdu, ktoré uvádza §7 ods. 17, 18, 19 a 20 ZOR.

a. Registrový súd pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným v informačnom systéme Sociálnej poisťovne preverí, či sa voči osobe zakladateľa eviduje nedoplatok na poistnom. Toto sa však netýka zakladateľa, ktorý je zahraničná osoba.
b. Pred zápisom člena štatutárneho orgánu, dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu registrový súd preverí v registri diskvalifikácií, či osoba nie je vylúčená.
c. Pred zápisom štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným registrový súd okrem registra diskvalifikácií, preverí aj to, či osoba, ktorá sa má zapísať nie je v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie evidovaná ako povinný.
d. Pred zápisom zmeny spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným registrový súd preverí či sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, či je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu alebo či voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie a ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu, preverí, či spoločník alebo nadobúdateľ nie je vedený v zozname daňových dlžníkov, v tomto prípade registrový súd tiež preverí spoločník alebo nadobúdateľ obchodného podielu nie je v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie evidovaný ako povinný.
e. Pred zápisom údajov o konečnom užívateľovi výhod registrový súd preverí, či právnická osoba podľa §2 ods. 3 zákona  nie je subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora.

V § 8a pribúda ako dôvod pre ktorý súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti. Týmto novým dôvodom je, že súd vykoná výmaz spoločnosti po zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.


Poskytujeme právne služby vo všetkých hlavných právnych oblastiach

Prejsť na všetky služby