Nárok na odstupné

Skončenie pracovného pomeru je spojené s viacerými nárokmi zamestnanca, pričom jedným z nich je nárok na výplatu odstupného. Zákonník práce stanovuje podmienky nevyhnutné na priznanie tohto nároku. Rozhodujúcimi sú je jednak dĺžka trvania pracovného pomeru zamestnanca, a tiež spôsob a dôvod ukončenia pracovného pomeru. Tieto podmienky by sa ani v roku 2019 nemali zmeniť.

Nárok na odstupné vznikne len v prípade ukončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou alebo dohodou o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, zamestnávateľ sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, alebo pokiaľ zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Od spôsobu skončenia pracovného pomeru sa následne odvíja aj výška odstupného. Pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou v prípade trvania pracovného pomeru najmenej dva roky, prestavuje výška odstupného sumu priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V prípade trvania pracovného pomeru najmenej päť rokov a menej ako desať rokov je to dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, v prípade trvania pomeru najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov je to trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca a v prípade trvania pomeru najmenej dvadsať rokov je to štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku. ,,Výpoveď dohodou a odstupné“ ako sa často nesprávne označuje ukončenie pracovného pomeru uzavretím dohody so zamestnávateľom, závisí tiež od dĺžky trvania pracovného pomeru. Nárok na priemerný mesačný zárobok v takom prípade vnikne aj keď pracovný pomer netrval celé dva roky. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ však môže poskytnúť aj vyššie odstupné, aké stanovuje Zákonník práce.

Máte záujem o bližšie informácie?