Ako vymôcť mzdu?

Nachádzate sa tu

Vymoženie mzdových nárokov zamestnancov na Slovensku a v zahraničí - Článok poukazuje na najefektívnejšie spôsoby, ako sa brániť voči zamestnávateľovi, ktorý porušil svoje povinnosti pri vyplácaní mzdových nárokov zamestnancom na území Slovenskej republiky, Anglicka, Walesu a Francúzska. Článok poskytuje odpovede na mnoho otázok, s ktorými sa zamestnanci denne stretávajú, resp. ktoré sú pre nich neriešiteľné. V súčasnosti už snáď nenájdeme človeka, ktorý by sa nesťažoval na svojho zamestnávateľa. Nevyplatenie mzdových nárokov v čase na to určenom, resp. vôbec patrí medzi tie porušenia zákona, ktoré zasahujú do života zamestnancov a ich rodín v tej najväčšej miere. Článok je preto zameraný na najefektívnejšie spôsoby, ako vymôcť od slovenského, francúzskeho, ale aj anglického zamestnávateľa mzdové nároky, ktoré neboli zamestnancovi vyplatené. Zobrazuje orgány štátnej moci v jednotlivých krajinách konajúce z úradnej povinnosti, ale aj postup, ktorým dosiahnete vymoženie nároku prostredníctvom súdu. Článok načrtne každému čitateľovi spôsoby, ktorými môže uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Vymoženie mzdových nárokov inšpekciou práce

Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky vyplývajúce z vášho pracovnoprávneho vzťahu. Nevyplatenie mzdových nárokov zamestnancom v čase na tom určenom, resp. vôbec spôsobuje existenčné problémy pri napĺňaní vašich životných potrieb. V takýchto prípadoch, keď si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a porušil pracovnoprávne predpisy, môže zamestnanec podľa § 150 Zákonníka práce podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Medzi orgány inšpekcie práce patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce (v súčasnosti je sídlo v Košiciach) a krajské inšpektoráty práce. Zamestnanec podáva podnet na inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje. V roku 2012 bolo inšpektorátmi práce vybavených, resp. je v riešení celkom 5 257 podnetov, čo je o 412 podnetov menej ako v roku 2011 (5 669 podnetov). V evidovaných podaniach za rok 2012 sa väčšina, rovnako ako aj v predchádzajúcich obdobiach, týkala práve oblastí nevyplatenia mzdových nárokov a nevyplatenia mzdy a s tým súvisiaceho nedodržania výplatných termínov.

Príklad č. 1:

Postup inšpektorátu práce po podaní podnetu môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade: Zamestnanec XY vykonal v mesiaci február 15 hodín práce nadčas po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak dohodol so zamestnávateľom, pretože bol vo finančnej tiesni a mzda za prácu nadčas mu mala pomôcť. V mzde zamestnanca však tieto hodiny za prácu nadčas v uvedenom mesiaci neboli započítané a zamestnávateľ sa vyjadril, že zamestnanec na ne nemá nárok. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vysvetlenie a požadoval vyplatiť predmetný nárok. Zamestnávateľ však zaujal stanovisko, že v prípade naliehavých opravárskych prác môže nariadiť zamestnancom prácu nadčas, za ktorú im odmena nepatrí. Predmetný zamestnanec podal podnet na inšpektorát práce. V predmetnej veci začne inšpektorát práce výkon inšpekcie práce. Pri výkone inšpekcie práce sa inšpektor práce v danej veci u zamestnávateľa preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk, avšak na požiadanie umožní doň nahliadnuť. Inšpektor práce sa dostaví na pracovisko zamestnávateľa, kde je oprávnený predovšetkým vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorý je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie atď.

V praxi konkrétna inšpekcia práce pozostáva z kontroly pracovnoprávnych a mzdových predpisov, t. j. formálna kontrola obsahu pracovných zmlúv, resp. obdobných pracovných vzťahov, kontrola dochádzky, poskytovania minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, fyzické skontrolovanie zamestnancov na pracovisku so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kontrola evidencie a preplácanie nadčasov, nočnej práce, sviatkov alebo zabezpečovania stravovania atď. Z dokladov, ktoré boli predložené, následne inšpektori práce vyhodnotia, či zamestnávateľ pri určovaní a vyplácaní nárokov, spisovaní pracovných zmlúv, resp. iných právnych úkonov nepochybil. Ak nastane situácia, že správny orgán nemá dostatok potrebných podkladov na konštatovanie porušenia pracovnoprávnych predpisov, vyzve zamestnávateľa, aby sa buď dostavil na inšpektorát práce za účelom objasniť skutkový stav, alebo doručil ďalšie potrebné doklady k predmetným zamestnancom. Na základe objektívne zistených skutočností inšpektor práce potom spíše protokol o nedostatkoch, ktoré pri výkone inšpekcie práce zistil.

Po získaní všetkých potrebných podkladov na prešetrenie podnetu zamestnanca inšpektor práce preskúma ich súlad so slovenským platným právom, ktoré spadá do preskúmavanej oblasti. V konkrétnom príklade, ktorý je uvedený vyššie, by inšpektor práce konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov, konkrétne § 121 ods. 1 Zákonníka práce, keďže zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Potom, ako je podnet prešetrený, inšpektorát práce poskytne odpoveď podávateľovi. Podľa § 7 ods. 8 písm. c) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Výsledkom podania podnetu zamestnanca môže byť teda nariadenie pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutie o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu. Avšak v praxi často dochádza k situáciám, kedy napriek nariadeniu pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutiu o uložení pokuty nedôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnanca. Zamestnanec sa nemôže obrátiť na exekútora, keďže pokuta z rozhodnutia o uložení pokuty je príjmom štátneho rozpočtu a nie zamestnanca. Vhodnejšia zákonná úprava by bola, ak by inšpektorát práce mohol zamestnávateľovi uložiť vyplatenie mzdového nároku priamo zamestnancovi. Na základe vyššie uvedeného, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdové nároky aj napriek nariadeniu inšpektorátom práce, zamestnanec by sa mal obrátiť na súd.

Vymoženie mzdových nárokov súdom

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ako „Zákonník práce“) spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zamestnanec sa teda môže obrátiť na súd prostredníctvom žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Negatívnou skutočnosťou však je, že ak sa zamestnanec obráti na súd, musí podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť 6 % zo sumy, ktorú chce od zamestnávateľa vymôcť. Na rozdiel od správneho konania vedeného inšpektorátom práce je súdne konanie spoplatnené. Avšak, ak je zamestnanec vo finančnej tiesni, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010 pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové a sociálne pomery žiadateľa, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu. Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a ktoré odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.

Na súd sa musí zamestnanec obrátiť sám, resp. jeho právny zástupca, pretože žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu zaňho nemôže podať ani inšpektorát práce, ani inšpektor práce. Premlčacia lehota mzdového nároku je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nároku. Predtým, ako sa zamestnanec obráti na súd, je vhodné pokúsiť sa o vyriešenie tohto sporu so zamestnávateľom písomnou formou, a to „pokusom o zmier“, resp. „predžalobnou výzvou“. V tomto pokuse o zmier, resp. v predžalobnej výzve zamestnanec požiada zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, resp. iných mzdových nárokov. Na tento úkon a taktiež na celé konanie pred súdom je vhodné nechať sa právne zastupovať advokátskou kanceláriou. V pokuse o zmier by mal zamestnanec predovšetkým požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, upozorniť zamestnávateľa, že jeho povinnosťou je vyplácať mzdu a taktiež dodržiavať splatnosť vyplatenia mzdy, ktorá bola vzájomne dohodnutá, stanoviť zamestnávateľovi primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžného mzdového nároku, upozornenie, že v prípade, ak nebude mzdový nárok v primeranej dodatočnej lehote vyplatený, bude tieto nároky vymáhať súdnou cestou.

Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na pokus o zmier alebo predžalobnú výzvu, zamestnanec je oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môže zamestnanec súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku. V súčasnosti sa súdny poplatok stále platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú a rýchlejšiu formu súdneho konania v porovnaní so súdnym konaním začatým žalobou. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, resp. odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie, čo je významný rozdiel oproti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré vydáva inšpektorát práce. Rozhodnutie inšpektorátu práce je možné vymáhať formou exekúcie, avšak oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zamestnanec, ale inšpektorát práce, t. j. vymožená pohľadávka je príjmom štátneho rozpočtu.

Žaloba o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov sa podáva na súde, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa, presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená. Samozrejme, musí taktiež obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým, kedy pracovný pomer vznikol, kedy sa pracovný pomer skončil a akým spôsobom, vyčíslenie mzdového nároku atď. Taktiež zamestnanec môže požadovať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mal byť mzdový nárok zaplatený, t. j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola do 31. 1. 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením mzdového nároku. Avšak od 1. 2. 2013 došlo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z. k zmene, kde podľa § 3 si veriteľ môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, čo je 5,75 % ročne až do zaplatenia, t. j. počas celej doby omeškania. Táto zmena priniesla zníženie sadzby o 3 percentuálne body v prospech dlžníka. Zamestnanec sa taktiež môže na súde domáhať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj náhradu trov súdneho konania. K žalobe zamestnanec predkladá kópiu pracovnej zmluvy, evidenciu dochádzky, výpoveď, ďalšie dokumenty a dôkazy atď.

Vymoženie mzdových nárokov v Anglicku, Walese a Francúzsku

Inšpektoráty práce vo Francúzsku tzv. „inspection du travail“ majú kompetencie okrem oblasti mzdy a platov aj v oblastiach bezpečnosti a zdravia pri práci, zamestnanosti, nelegálnej práce, pracovného času, rovnakého zaobchádzania, opatrení reštrukturalizácie atď. Inšpektori práce vo Francúzsku majú zväčša rovnaké kompetencie ako slovenskí inšpektori práce, a to napr. vstupovať na pracovisko zamestnávateľa, požadovať od zamestnávateľa dokumenty, vyjadrenia, vysvetlenia, nariadiť vyplatenie mzdových nárokov zamestnancom atď. Vo Francúzsku však prebehla reforma, ktorá inšpekciu práce ešte zefektívnila, a to na základe „plánu pre modernizáciu a rozvoj inšpektorátu práce“. Podnetom na modernizáciu a zefektívnenie francúzskej inšpekcie práce bola vražda dvoch francúzskych inšpektorov práce. Na rozdiel od slovenských inšpektorov môžu francúzski inšpektori vykonávať aj mediáciu, resp. zmierovacie konanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky mediátor. Ďalším významným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou inšpekciou práce je možnosť francúzskych inšpektorátov práce komunikovať s pracovnými súdmi vo Francúzsku, zatiaľ čo slovenské inšpektoráty nemajú právomoc obracať sa so svojimi podnetmi priamo na slovenské súdy. Zamestnanci sa teda môžu v prípade nevyplatenia mzdových nárokov bezplatne obracať na francúzsky inšpektorát práce v prípadoch porušenia zákona francúzskym zamestnávateľom.

Francúzsky zamestnanec sa však môže obrátiť aj na pracovný súd tzv. „conseil des prud’hommes“, ktorý rieši všetky spory vyplývajúce z pracovných zmlúv. Francúzski zamestnanci sa musia obrátiť na súd v mieste, kde s nimi bola uzavretá pracovná zmluva. Príslušný je teda pracovný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza pracovisko podniku, kde zamestnanci pracujú. Avšak, ak zamestnanec vykonáva prácu mimo akéhokoľvek podniku, treba sa obrátiť na pracovný súd v mieste bydliska zamestnanca. Zamestnanec môže návrh podať na pracovný súd doporučeným listom alebo priamo v súdnej kancelárii písomne alebo ústne. Vo Francúzsku je teda možné podať návrh ústne a dať ho zaznamenať súdnou kanceláriou. Taktiež môže byť návrh podaný vo forme spoločného vyhlásenia urobeného oboma stranami zmierovacou radou. Na pracovnom súde nemá zamestnanec povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom. Súdne konanie prebieha výlučne vo francúzskom jazyku. Slovenský občan pracujúci vo Francúzsku je oprávnený mať na pojednávaní tlmočníka, avšak sudca nie je povinný využiť jeho služby, pokiaľ ovláda jazyk, v ktorom koná účastník. Ďalším zásadným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou právnou úpravou je, že vo Francúzsku sa v zásade štátu neplatia žiadne poplatky za procesné úkony súdu. Slovenský občan má ako občan Európskej únie právo na úplnú bezplatnú právnu pomoc, pokiaľ jeho majetkové pomery neprekračujú povolenú hornú hranicu upravovanú každý rok (každý rok sa pohybuje táto hranica približne okolo 1 000 eur). Zamestnanec môže získať taktiež čiastočnú bezplatnú právnu pomoc. Hranice pri poskytovaní úplnej bezplatnej právnej pomoci a čiastočnej bezplatnej právnej pomoci môžu byť upravené v závislosti od rodinných pomerov zamestnanca.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012
5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.
6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na:

V Anglicku a Walese má inšpektorát práce tzv. „Health and Safety Executive“ kompetencie len v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci. Nespokojní zamestnanci v Anglicku a Walese však svoje sťažnosti môžu adresovať aj iným poradným orgánom ako napr. „Citizens Advice Bureau“ a „Law Centre“ alebo „Employment Agency Standards Inspectorate“, ktorý kontroluje agentúry zamestnávania, alebo „Gangmasters Licensing Authority“, ktorý chráni zamestnancov pred využívaním, resp. vykorisťovaním, alebo „HM Revenue and Customs“, ktorý vykonáva kontrolu v oblasti národnej minimálnej mzdy. V prípadoch nevyplatenia mzdových nárokov v Anglicku a Walese zamestnanci najskôr konzultujú svoje problémy priamo so svojím zamestnávateľom. Ak nedôjde k dohode, zamestnanec by mal zaslať písomnú sťažnosť priamo zamestnávateľovi a počkať si na jeho vyjadrenie. Ak zamestnávateľ nekomunikuje so svojím zamestnancom, je vhodné vyhľadať mediátora. Tento postup je v Anglicku a Walese zaužívaný. Mediátor sa pokúša vyriešiť problém zamestnanca priamo so zamestnávateľom. V Anglicku a Walese existuje databáza mediátorov a zamestnanci môžu rýchlo a efektívne nájsť mediátora v mieste svojho bydliska prostredníctvom internetovej databázy: http://www.civilmediation.justice.gov.uk/.

Avšak, ak ani mediátor nepomohol vyriešiť spor, zamestnanec by sa mal obrátiť na zamestnanecký tribunál tzv. employment tribunal. Ak je zamestnanec v spore pred zamestnaneckým tribunálom úspešný, ten nariadi zamestnávateľovi vyplatiť mzdový nárok. Podanie na zamestnanecký tribunál je obmedzené lehotou, na základe ktorej sa naň môže zamestnanec obrátiť najneskôr do 3 mesiacov od skončenia pracovného pomeru s predmetným zamestnávateľom. Podanie a konanie na tribunál je spoplatnené v závislosti od druhu sporu. V prípade, ak ide o nevyplatenie mzdy, dávky pri skončení pracovného pomeru alebo mzdovej diskriminácie, je súdny poplatok za podanie žaloby 160 £ (približne 185 eur) a za pojednávanie 250 £ (približne 288 eur). Pri písomnom podaní sa poplatok platí poštovou poukážkou alebo šekom. Zamestnanci, ktorí si finančne nemôžu dovoliť uhradiť súdny poplatok, môžu podať formulár na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po podaní žaloby má zamestnávateľ 28 dní na zaslanie svojho vyjadrenia. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, sudca zamestnaneckého tribunálu môže rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Ak sa zamestnávateľ vyjadrí, v zásade bude nariadené pojednávanie, na ktorom sa o spore rozhodne. Na nariadené pojednávanie si zamestnanec prinesie všetky dokumenty na podporu svojich tvrdení. Taktiež môže prizvať svojho pracovného kolegu, ktorý však nemôže vypovedať za zamestnanca, ktorého sa týka spor, a nemôže ani klásť otázky. Spory sú riešené v kancelárii zamestnaneckého tribunálu tzv. „employment tribunal office“, ktorý sa územne nachádza najbližšie k pracovisku daného zamestnanca. Zamestnávateľovi a zamestnancovi sú na pojednávaní kladené otázky. Súd vydá rozhodnutie zvyčajne v deň pojednávania, ak nie, tak ho zašle písomne niekoľko dní po pojednávaní. Ak je rozhodnutie tribunálu v prospech zamestnanca, zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi jeho mzdový nárok. Ak tak zamestnávateľ neurobí dobrovoľne a ani nepodá odvolanie, zamestnanec môže žiadať o výkon rozhodnutia prostredníctvom dozerajúceho úradníka tzv. enforcement officer, a to za poplatok 40 £ (približne 46 eur) alebo prostredníctvom tzv. High Court Enforcement Officer za poplatok 60 £ (približne 69 eur), ktorý mu však bude zamestnávateľom vrátený.

Ak zamestnanec nebol v spore úspešný, môže podať odvolanie, ktoré musí odôvodniť, a to na odvolací zamestnanecký tribunál tzv. Employment Appeal Tribunal v lehote 42 dní od oznámenia rozhodnutia. Odvolanie musí byť doručené na odvolacom tribunáli najneskôr v posledný deň lehoty o 16:00. Taktiež z taxatívne vymedzených dôvodov, ako napr. zamestnanec nebol informovaný o termíne pojednávania, nový dôkaz, o ktorom do pojednávania nemal vedomosť atď., môže písomne požiadať zamestnanecký tribunál o súdne preskúmanie rozhodnutia, a to v lehote do 14 dní. Preskúmanie rozhodnutia je taktiež spoplatnené.

Poznámky:

1 Podľa Výročnej správy Národného inšpektorátu práce o sťažnostiach, petíciách a podnetoch za rok 2012

§ 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3 Napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., nariadenie vlády SR č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby, nariadenie vlády SR č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, atď.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012

5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.

6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/civiljustice/case_to_court/case_to_court_fra_sk.htm#1.

7 Citizens Advice Bureau. 2011 Advice guide, p. 3,  2011

Autor: JUDr. Jozef Lukajka,
doktorand Právnickej fakulty v Trnave a právnik advokátskej kancelárie 
BÁNOS s.r.o.

Stalo sa Vám, že Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu včas, a to ani v dodatočnej lehote? Chcete podať podnet na inšpektorát práce alebo svoje mzdové nároky brániť pre súdom žalobou o zaplatenie mzdy, či návrhom na vydanie platobného rozkazu? Radi Vás zastúpime, a to v cene už od 100,00 EUR.

Komentáre

Odpoveď pre Beatu: Dobrý deň, pokiaľ na zamestnávateľa nebude vyhlásený konkurz, a po skončení pracovného pomeru Vám nevyplatil odstupného, ako zamestnanec, máte možnosť podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie. Ďalej máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu bývalému zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Nevyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj ako trestný čin, za predpokladu, že je naplnená skutková podstata trestného činu. Pokiaľ podáte trestné oznámenie v tom prípade v trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy alebo odstupného a označiť aj dôkazné prostriedky. Ďalej, pokiaľ na Vášho zamestnávateľa (resp. bývalého zamestnávateľa) bude vyhlásený konkurz, nemožno očakávať, že od zadlženej spoločnosti či zamestnávateľa dostanete peniaze v plnej výške, pretože nároky sa dajú uspokojiť len ak ich je z čoho uspokojiť. Mzdy (alebo platy) zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovnoprávnych zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkami proti podstate, preto ich uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Výpočet pohľadávok proti podstate demonštratívne vymenúva ustanovenie § 87 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Podľa tohto ustanovenia medzi nimi patria najmä náklady súvisiace so speňažením majetku (znalecký posudok, cestovné náhrady, notárske poplatky, správne poplatky, inzercia a iné), náklady súvisiace so správou a vedením konkurzného konania, ako aj odmena pre správcu, výživné pre deti, dane, poplatky na daniach, clá, poistné, pracovnoprávne nároky zamestnanca a pod. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca v súlade s ustanoveniami § 87 ods. 4 a ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. Účelom konkurzu je totiž uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov pomerne. Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. Zároveň môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku garančného poistenia, na ktorú máte nárok, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť Váš nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru. Žiadosť o priznanie dávky však treba podať do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu na pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Pre bližšie informácie Vám potom odporúčam kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne, kde Vám určite radi poradia ako postupovať ďalej.

Dobry den, zamestnancovi nebolo vyplatene odstupne, na ktore mal narok, sudil by sa a sud proti svojmu zamestnavatelovi- akciovej spolocnosti by vyhral. Co v pripade ak akciova spolocnost nema ale ziadny financny ani iny majetok? a, Ak by vyhlasila konkurz, zamestnanec by si mohol podat ziadost na garancny fond, ale co v pripade ak akciovka konkurz nevyhlasi? b, ak by isla do konkurzu / likvidacie, v akom poradi by sa uspokojovali veritelia, ak ide o zamestnanca, socialnu poistovnu a danovy urad? Dakujem

Už ste sa snažil získať úvery od bánk, ale bez úspechu? Naliehavo potrebujú peniaze dostať z dlhov? Potrebujete peniaze na rozšírenie alebo zavedenie svoje vlastné podnikanie? Pre viac informácií, prosím, kontaktujte prostredníctvom e-mailu: larryfox2017@gmail.com

Odpoveď pre Melániu: Dobrý deň, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie. Ďalej ako advokát odporúčam Vám obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu bývalému zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Nevyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj ako trestný čin, za predpokladu, že je naplnená skutková podstata trestného činu. Pokiaľ podáte trestné oznámenie v tom prípade v trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky. Pokiaľ máte finančné problémy alebo nemáte dostatok peňazí na právnika odporúčam Vám obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, kde Vám môžu poskytnúť bezplatnú právnu pomoc.

Dobrý deň,poprosila by som vás o radu ,poprípade o pomoc pri vymáhaní pohľadávky. Bývalý zamestnávateľ mi dlží mzdu a odstupné.Mám právoplatný rozsudok,ktorého vykonateľnosť bola 17.7.2016.Odporca vôbec nereaguje,firma je stále v likvidácii do konkurzu nešli.Ja som na inv.dôchodku,nemám na právnikov a k svojim ťažko zarobeným peniazom sa neviem dostať,prosím vás nemohli by ste mi pomôcť.Firma má ICO 43870228,dakujem vám za ochotu. Melánia

Odpoveď pre Silviu: Dobrý deň, exekútor je oprávnený siahnuť na účet druhého manžela, teda strhávať splátky z tohto účtu len vtedy, ak sa preukáže, že peňažné prostriedky na ňom patria druhému manželovi, povinnému z exekúcie – ak by napr. mzda povinného manžela bola posielaná od zamestnávateľa na osobný účet druhého manžela. Táto skutočnosť však musí byť preukázaná. Zamestnávateľ povinnej osoby z exekúcie má povinnosť poskytnúť súčinnosť poverenému exekútorovi a zapožičať exekútorovi listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie. Ďalej podľa Občianskeho zákonníka platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 147 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mzda do BSM patrí až po jej vyplatení. Avšak exekútor nemôže vydať príkaz, aby zo mzdy druhého manžela zamestnávateľ (platiteľ mzdy) vykonával zrážky.

Odpoveď pre Kristínu: Dobrý deň, pokiaľ zákon pre platnosť zmluvy (dohody) nepredpisuje, že sa musí uzatvoriť písomne, môže byť uzatvorená aj ústne. Aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli. Ak je možné preukázať obsah tejto dohody, t. j. na čom sa strany dohodli, na základe nej je možné vymáhať dohodnuté plnenie. Pokiaľ nebolo dohodnuté inak, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade ako advokát odporúčam písomne vyzvať dlžníka, teda kamaráta, aby Vám vrátil požičané peniaze a pokiaľ nebude reagovať na Vašu výzvu, máte možnosť podať návrh na súd na vydanie platobného rozkazu. Pravdepodobne súd nevydá platobný rozkaz v tejto veci, keďže o Vašej dohode, pôžičke neexistuje dostatočný dôkaz, ale vo veci najprv nariadi ústne pojednávanie. Ako dôkazy Vám môžu slúžiť napr. SMS-ky, e-maily, výpisy z účtu, výpoveď svedka a pod. Právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný súdom je exekučným titulom a teda na jeho základe je možné potom požiadať o vykonanie exekúcie na dlžnú sumu exekútora.

Dobrý deň pán advokát.Známy požičal v tej dobe ešte kamarátovi väčší obnos peňazí len tak ako sa hovorí na dobré slovo bez písomného dokladu.Kamarát odišiel pracovať do zahraničia o vrátenie dlhu sa nesnaží,nezaujíma už asi tri roky.Je nejaká šanca,že sa známy k svojim peniazom ešte dostane?Ako by ich mohol vymôcť?Je nejaká šanca,že tie peniaze ešte uvidí?Ďakujem veľmi pekne za skorú odpoveď.

Dobrý deň pán advokát.Známy požičal v tej dobe ešte kamarátovi väčší obnos peňazí len tak ako sa hovorí na dobré slovo bez písomného dokladu.Kamarát odišiel pracovať do zahraničia o vrátenie dlhu sa nesnaží,nezaujíma už asi tri roky.Je nejaká šanca,že sa známy k svojim peniazom ešte dostane?Ako by ich mohol vymôcť?Je nejaká šanca,že tie peniaze ešte uvidí?Ďakujem veľmi pekne za skorú odpoveď.

Odpoveď pre Jána : Dobrý deň, pokiaľ ste mali odmenu schválenú napr. stanovami, príp. zmluvou, v zásade by nemala existovať prekážka, ktorá by bránila vyplateniu odmeny zo strany družstva. Avšak nutné je postupovať podľa ustanovení stanov, ktorými ste sa počas obchodného vzťahu riadili. Tieto som nevidel, preto sa Vám neviem kvalifikovane vyjadriť k otázke, či družstvo postupovalo správne a či je v tomto smere možné sa voči ich rozhodnutiu brániť.

Dobrý deň, Môj problém nesúvisí priamo so mzdou zamestnanca, je to vlastne odmena dúfam, že mi aj v tomto prípade poradíte. Som zástupca vlastníkov bytov a bytové družstvo vždy 2x do roka vyplácalo odmeny výboru samosprávy. Ako vlastníci sme odsúhlasili na schôdzi vlastníkov vypovedať zmluvu s bytovým družstvom k 31.12.2016, nakoľko sme s družstvom neboli spokojní a založiť Spoločenstvo, výpoveď družstvu bola doručená. V decembri mali byť vyplatené odmeny za druhý polrok. Ale družstvo mi ako zástupcovi vlastníkov poslalo list, v ktorom píše s odvolaním sa na čl. 29 bod 7 stanov, že odmena za II. polrok nebude vyplatená z dôvodu "že som inicioval uznesenie o vykonaní písomného hlasovania o vypovedaní zmluvy o výkone správy s družstvom a tým som nekonal v prospech družstva a poškodil záujmy všetkých členov družstva." My sme s bytovým družstvom dlhodobo neboli spokojní a preto sme sa rozhodli ukončiť spoluprácu. Ako sa môžeme proti tomuto ich rozhodnutiu nevyplatiť odmeny brániť, je nejaká cesta? Veď výbor samosprávy pracoval celý druhý polrok. Dá sa s tým niečo robiť? Ďakujem Vám za odpoveď.

Odpoveď pre Leu zo dňa 19. septembra 2016: Dobrý deň, zamestnanec môže vyzvať svojho zamestnávateľa na vyplatenie dlžnej mzdy v určenej lehote. Spravidla tak môže urobiť doporučeným listom s doručenkou, aby mal v prípade súdneho konania doklad o tom, že zamestnávateľa ohľadom danej veci kontaktoval. Ak nároky zamestnanca aj napriek výzve na vyplatenie dlžnej mzdy neboli v stanovenej lehote uspokojené, má zamestnanec právo poslať zamestnávateľovi doporučený list s predžalobnou výzvou. V ňom upozorní zamestnávateľa na možné následky nevyplatenia mzdy, ako napr. podanie trestného oznámenia, podanie žiadosti o vydanie platobného rozkazu, teda vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou alebo podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce. V prípade, že ani po doručení predžalobnej výzvy zamestnávateľ dobrovoľne nesplní svoj záväzok, má zamestnanec dve možnosti, a to podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy alebo odstupného, alebo podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

Chcem sa spýtať aký dôkazový materiál potrebujem mať, ak mi zamestnávateľ nevyplatil mzdu za 4 mesiace z sro xy, potom nás zamestnal na sro yz a tiež nám nevyplatil mzdu a neplatí za nás ani odvody do sociálnej poistovne a ani do zdravotnej. Mám ako zamestnanec nárok na výplatnú pásku, aj ked nemám vyplatenú mzdu? dakujem

Odpoveď pre Lenku: Dobrý deň, čo sa týka Vašej problematiky, treba uviesť § 121 Zákonníka práce, ktorý hovorí o mzde za prácu nadčas. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa § 121 odseku 1 nepatrí. Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku § 121 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa § 121 odseku 1. Vo Vašom prípade, pokiaľ zamestnávateľ porušil ustanovenia zákona, teda Vám neposkytol náhradné voľno za prácu nadčas a ani mzdové zvýhodnenie, potom treba ho najprv vyzvať na vyplatenie mzdy doporučeným listom, tzv. predžalobnou výzvou, v ktorom mu vyčíslite Vaše nároky a určíte termín na zaplatenie a upozorníte ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu žalobu na súd alebo návrh na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ zamestnávateľ dobrovoľne nesplní svoj záväzok ani po doručenej predžalobnej výzve, môžete ako prvé podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Pri podaní súdnej žaloby treba uviesť mzdu za prácu nadčas, ktorá by Vám patrila a ktorú ani následne Vám nevyplatil Váš zamestnávateľ. Tiež sa môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu bývalému zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Ďalej Vám odporúčam obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí, ktorý po preštudovaní všetkých podkladov Vám môže poskytnúť ďalšie informácie a tiež Vám môže pomôcť s vypracovaním potrebných dokumentov.

Dobry den,chcela by som spytat,čo mam robit ked mi zamestnavatel nezaplatil mzdu za všetky prevčasova hodiny

Odpoveď pre Júliusa: Dobrý deň, zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobia zamestnávateľovi rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere. Pokiaľ nemáte podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, aj v tom prípade v zmysle § 179 Zákonníka práce (Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu) ste zodpovedný svojmu zamestnávateľovi za škodu, ktorú ste spôsobili zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Pokiaľ zamestnávateľ požaduje od Vás náhradu škody, má právo určiť výšku a spôsob náhrady. Ďalej § 186 ustanovuje, že náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 Zákonníka práce alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Pokiaľ bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Pokiaľ zamestnávateľ už vykonával zrážky, a na výplatnej páske máte uvedené zrážky a sumu, ktorú máte dostať ako výplatu už po vykonaných zrážkach, potom zamestnávateľ môže Vám dať výplatu za vykonanú prácu len v takej výške, ktorá je uvedená na výplatnej páske po zrážkach, samozrejme v súlade s ustanovením zákona. Pokiaľ Vám mzda sa vypláca do vlastných rúk, potom môžete sa dohodnúť so zamestnávateľom, aby Vám výplatu poslal na bankový účet, ale pokiaľ sa Vám nepodarí dohodnúť sa, a nezmeníte Dohodu o brigádnickej práci študentov v časti o spôsobe výplaty Vašej mzdy, potom nebude povinný Vám poslať výplatu na účet. Odporúčam Vám ako prvé obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí, ktorý by na základe predložených dokumentov vedel poskytnúť ďalšie rady a informácie, prípadne Vám pomáhať pri vypracovaní potrebných dokumentov.

Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o radu ako postupovať. Som v práci na dohodu (dohoda o brigádnickej práci študentov) a podľa dohody je odmena za vykonanú prácu splatná posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pracujem v stánku s občerstvením a na konci júna sa inventúrou zistil schodok (manko) na zásobách. Zamestnávateľ žiada odo mňa náhradu škody hoci nemám podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a chce mi to strhnúť zo mzdy hoci som mu nedal súhlas vykonávať zrážky na mzde. Keď som si prišiel pre výplatu (v dohode nemáme uvedený špecifický termín pre výplatu miezd len, že to musí byť vyplatené do rúk zamestnanca) dal mi nižšiu sumu ako je uvedená na výplatnej páske s odôvodnením, že to už mi strhol spomínané manko (na výplatnej páske sa zrážka nenachádza). Aby sme sa chápali, na výplatnej páske, po všetkých zrážkach bola uvedené suma 300 EUR, no do rúk mi dali hotovosť 198 EUR. Samozrejme som odmietol podpísať prevzatie výplaty, keďže by som svojim podpisom potvrdil, že som výplatu prebral v plnej výške a ani som ju na koniec neprevzal. Je toto považované za odmietnutie vyplatenia mzdy zo strany zamestnávateľa? Keď uplynie splatnosť mzdy, môžem zamestnávateľa písomne vyzvať k vyplateniu plnej sumy? Môžem vo výzve žiadať aby mzda bola vyplatená na bankový účet, aj keď mám v dohode uvedené, že mzda sa vypláca do rúk zamestnanca? Ďakujem za odpoveď a ospravedlňujem sa, že som Vás zaťažil množstvom otázok.

Odpoveď pre Melániu : Dobrý deň, v prípade zániku zamestnávateľa (spoločnosti) splynutím prechádzajú práva a povinnosti na novovzniknutý subjekt (na nástupnícku spoločnosť) do ktorého zamestnávatelia splynuli. V prípade, že Vám pracovný pomer naďalej trvá a zaniknutá spoločnosť, teda bývalý zamestnávateľ nevyplatil Vám mzdu, dlžnú sumu môžete vymáhať od nástupníckej spoločnosti, teda od nového zamestnávateľa. Aj v prípade, že ste dostali výpoveď od nástupníckej spoločnosti, máte právo na vyplatenie Vašej mzdy. Ako advokát Vám odporúčam, aby ste svojmu bývalému zamestnávateľovi zaslali doporučeným listom výzvu na vyplatenie Vašej mzdy. Pokiaľ na túto výzvu nebude reagovať, alebo Vám zašle zamietavú odpoveď, máte právo sa svojho nároku domáhať jednak žalobou na súde, ale takisto môžete podať trestné oznámenie z dôvodu spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle ustanovenia § 214 Trestného zákona.

Ďakujem za odpoveď ale keď tá spoločnosť sa úmyselne zlúčila a nová spoločnosť nechcela zamestnancov a bývalý majiteľ dal pokyn personálnej aby všetkých zamestnancov odhlásili zo sociálne. poist. A zdravotnej? ako postupovať v tomto prípade?

Odpoveď pre Melaniu: Dobrý deň, v prípade zániku zamestnávateľa (spoločnosti) splynutím prechádzajú práva a povinnosti na novovzniknutý subjekt (na nástupnícku spoločnosť) do ktorého zamestnávatelia splynuli. V prípade, že Vám pracovný pomer naďalej trvá a zaniknutá spoločnosť, teda bývalý zamestnávateľ nevyplatil Vám mzdu, dlžnú sumu môžete vymáhať od nástupníckej spoločnosti, teda od nového zamestnávateľa.

Odpoveď pre Mira: Dobrý deň, pokiaľ zamestnávateľ Vám nebude ochotný vyplatiť dlžnú sumu ani po doručení predžalobnej výzvy, budete mať možnosť podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného a podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu Vám zaplatil uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podá odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor má účinky právoplatného rozsudku. Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie. Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle § 214 Trestného zákona sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Ak podáte trestné oznámenie v tom prípade v trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky. Trestné oznámenie je možné podať aj na neznámeho páchateľa, ktoré nazývame ako oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Ako ďalšiu možnosť máte právo podať podnet na príslušný inšpektorát práce, ale inšpektorát práce nemá právo Vám vymôcť dlžnú sumu, iba môže nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenie zákona a uložiť mu pokutu za porušenie zákonnej povinnosti.

Viete poradiť čo máme urobiť ak nám zamestnávateľ nevyplatil mzdu za 7 mesiacov s tým, že on teraz peniaze nemá? Má viacero sro kde na jednej sú zamestnanci, na druhej majetky apod. V spoločnosti kde má zamestnancov nemá žiadne majetky a ani príjmy. Uvedená spoločnosť zanikla splynutím zrušením s inou a tak sme ostali len na dobré slovo že snád nám to zaplatí. Ako máme teraz postupovať?

Odpoveď pre Františeka: Dobrý deň, v zmysle § 152 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Ako advokát Vám odporúčam vzhľadom na ustanovenie zákona obrátiť sa na zástupcov zamestnancov na pracovisku a zistiť informácie. Pokiaľ to máte dohodnuté v kolektívnej zmluve, že aj počas prekážok v práci máte nárok na stravné lístky, potom sa môžete obrátiť na súd a podať návrh na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobu na plnenie. Ale predtým ako prvé Vám odporúčam obrátiť sa na zástupcov zamestnancov, potom opätovne na inšpektorát práce, a tiež pošlite Vášmu zamestnávateľovi tzv. predžalobnú písomnú výzvu na splnenie povinnosti. Čo sa týka čerpania dovolenky, zamestnávateľ v zmysle § 111 ods. 2 môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.

Dobrý deň, chcem sa opýtať, či sa jedná o spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy.Za mesiac november a december 2015 nám neboli vyplatené mzdy,ale následne za ďalšie mesiace január,február,marec 2016 nám za tieto mesiace boli vyplatené mzdy.Ako keby november a december neexistoval,ale výplatné pásky za tieto dva chýbajúce mesiace sme dostali.Môžem podať na Políciu trestné oznámenie na konateľov firmy alebo radšej na neznámeho pachateľa? Je možné vôbec ešte získať svoje peniaze,keď na predžalobné výzvy nereaguje a platobnú neschopnosť nechce vyhlásiť.Môžem ho žalovať v občianskoprávnom konaní ako súkromná osoba proti majiteľovi firmy? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,Mgr. Bános mám prekážky v práci zo strany zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a zamestnávateľ mi poskytol náhradu mzdy v sume môjho priemerného zárobku, ale neposkytol mi stravné lístky, ktoré mi zo zákona podľa ZP prináležia. NA IP mi rovnako potvrdili, že stravné lístky mi v tomto prípade, pre prekážky zo strany zamestnávateľa patria, ale kontrolu odmietajú vykonať. Ako ich vymôcť, keď zamestnávateľ nereaguje ani na doporučenú výzvu? Tiež počas prekážky v práci mi zamestnávateľ nariadil dovolenku, čo som odmietol a žiadal som preplatiť v zmysle ZP. Pracovnú zmluvu mám zatiaľ na dobu určitú. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 31. marca 2016: Dobrý deň, podľa Vášho príspevku ako prvé Vás upozorňujem, že výpoveď dohodou ako forma skončenia pracovného pomeru neexistuje. Skončenie pracovného pomeru v zmysle § 59 Zákonníka práce je možné len dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Pokiaľ pri ukončení pracovného pomeru Vám zostane nevyčerpaná dovolenka, je Vám ju Váš zamestnávateľ povinný preplatiť, t.j. poskytnúť Vám za ňu náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Pokiaľ Vám zamestnávateľ po splnení podmienok nevyplatí nevyčerpané dovolenky do konca mesiaca, podľa toho, ako ste sa dohodli, odporúčam Vám vyzvať ho doporučeným písomným listom (tzv. predžalobnou výzvou), v ktorom mu vyčíslite Vaše nároky a určíte termín na zaplatenie a upozornite ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu žalobu na súd alebo návrh na vydanie platobného rozkazu.Tiež sa môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Nevyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj ako trestný čin, za predpokladu, že je naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 214 Trestného zákona.

Odpoveď pre Zuzku J.: Dobrý deň, v zmysle § 155 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd. Ako advokát odporúčam obrátiť sa na advokátsku kanceláriu vo Vašom okolí, prípadne aj na našu, kde Vám na základe predložených dokumentov môžu poskytnúť bližšie informácie.

dobry den chcela by som sa opytat ako postupovat ked sme podpysali vypoved dohodou ale je v nej že do konca mesiaca sa zamestnavatel zavezuje vyplatit dovolenku dakujem pekne

Dobry den, pracujem vo firme od 1.4.2015 a so zamestnavatelom so musela podpisat dohodu o prehlbovani kvalifikacie, ktora bude trvat od 1.4.2015-30.12.2016 v celkovej sume 2090€. Potom, ako mi zametnavatel zaplati skolenia v cene 2090€, budem viazana na 5 rokov. Chcem odist, k 31.3.2016,nakolko mi konci doba urcita a zamestnavatel pozaduje penaznu nahradu skoleni. Musim ju zaplatit?

Dobry den, pracujem vo firme od 1.4.2015 a so zamestnavatelom so musela podpisat dohodu o prehlbovani kvalifikacie, ktora bude trvat od 1.4.2015-30.12.2016 v celkovej sume 2090€. Potom, ako mi zametnavatel zaplati skolenia v cene 2090€, budem viazana na 5 rokov. Chcem odist, k 31.3.2016,nakolko mi konci doba urcita a zamestnavatel pozaduje penaznu nahradu skoleni. Musim ju zaplatit?

Odpoveď pre Denisku: Dobrý deň, podľa Vášho príspevku ako prvé Vás upozorňujem, že podanie výpovedi dohodou neexistuje. Skončenie pracovného pomeru v zmysle § 59 Zákonníka práce je možné len dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Podľa § 60 ďalej platí, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Keďže dohoda o ukončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, jeho dodatočné písomné doplnenie je možné, ak sa na tom dohodnete so zamestnávateľom. Pokiaľ ide o dôvod ukončenia, potom po predložení lekárskeho posudku by sa dalo ešte dohodnúť sa so zamestnávateľom, že v dohode upravíte alebo doplníte dôvod ukončenia pracovného pomeru. V dohode o skončení pracovného pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Tieto dôvody sú nasledovné: a) zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) zamestnanec sa stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Pokiaľ ale Váš pracovný pomer skončil výpoveďou z Vašej strany, platia pre Vás ustanovenia § 61 a nasl. Zákonníka Práce. V zmysle Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalej platí, že pokiaľ už bola podaná výpoveď, dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť ani po predložení lekárskeho posudku. Čo sa týka dodatočného odvolania výpovede, zamestnávateľ nie je povinný s odvolaním súhlasiť.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 18. februára 2016: Dobrý deň, práca nadčas v zmysle zákona nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne. Do úvahy sa pritom berie obdobie 4 alebo 12 mesiacov. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda plus mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Ľuďom, ktorí vykonávajú rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a zvýhodnenie v sume 35 % ich priemerného zárobku. Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. V tom prípade zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala, vtedy ale zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa § 121 odseku 1 Zákonníka práce nepatrí. Ako advokát Vám odporúčam si prácu nadčas nariadiť písomne. Následne budete mať podklad o tom, ze Vám bola nariadená a v akom rozsahu. Ak máte dôkazy, že nadčasy ste skutočne odpracovali, a zamestnávateľ Vám ich nechce preplatiť, v zmysle § 69 Zákonníka práce máte možnosť okamžite skončiť pracovný pomer. V prípade, že v súlade s pracovnou zmluvou a zákonom Vám zamestnávateľ nevyplatí nadčasy, pošlite mu písomnú výzvu, inak máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce a podať podnet, ktorým budete žiadať o vykonanie inšpekcie u zamestnávateľa.

Zdravím. Poprosím o radu. Mám zdrav. problém -- operácia chrbtice. Po PN som podala dohodu, ktorú zam - teľ neakceptoval. V dohode som uviedla, v prípade , že s tým nesúhlasí , nech to považuje zam - teľ za výpoved. Zam - teľ mi oznámil, že mám 2 mes výpoved dobu. Môžem počas výpovednej doby podať lek. posudok -- dlhodobo nespôsobilý na prácu? Musí zam - teľ akceptovať lek, posudok , ak som vo výp. dobe? Čo pre zam -teľa z posudku vyplýva? Musí ma preložiť na inú prácu? Ď. za odpovede. D.

Dobry den. Pracujem ukolovo,na trojsmennej prevadzke.Zamestnavatel vyzaduje pracu nadcas vzdy kazdy treti tyzden. Mesiac,v ktorych mam odpracovane aspon dve soboty,v porovnani odrobenych dni bez sobot,mam rovnaky zarobok rozdielom 5 eur....Takze mam dovodne podozrenie,ze mi zamestnavatel nevyplaca mzdu za nadcas,ale len priplatok.Zamestnavatel vsak tvrdi,ze mzdu mi zaratava v ukolovej mzde.Na vyplatnej paske mam napr.150 hodin odpracovanych z toho 135 ukolovych... 15 hodin mam vedene ako nadcas,ale nikde na paske nemam pisane,kolo som dostala penazi za nadcas. Ako mozem postupovat,aby som zistila,ci nas zamestnavatel neokrada na mzde nadcas?

Dobrý deň pán advokát Bánoš, už som sa na Vás obrátila s problémom a Vy ste mi poradili. Išlo o to, že syn uzatvoril zmluvu s Fitnescentrom na dobu určitú, ale objavili sa mu závažné zdravotné problémy, cysta na prostate a v moči máva krvné zrazeniny. Preto samozrejme nemôže cvičiť. Poslal im potvrdenie od lekárky, že nemôže cvičiť, bol s tým 3 mesiace PN, absolvoval množstvo odborných vyšetrení. Syn sa s nimi po tom ako som mu prečítala radu od Vás chcel dohodnúť, ale oni nepristúpili na žiadnu dohodu. On vypovedal s nimi zmluvu, oni tvrdia, že zmluva na určitú dobu sa nemôže vypovedať a oni trvajú na tom, že musí platiť 19.90 € až do konca augusta aj keď fitko nevyužíva. Teraz je opäť už druhý mesiac PN, lebo opäť mal tento istý provlém. Otázka na Vás pán Advokát Bánoš: Aký zákon hovorí o tom, že sa môže zrušiť či odstúpiť od zmluvy na dobu určitú ak synovi v naplnení tejto zmluvy bránia vážne zdravotné prekážky a teda to čo bolo predmetom zmluvy, teda cvičiť vo fitnes centre on nemôže zo zdravotných dôvodov? Ja som hľadala na internete, ale nenašla som nič čo by sme im mohli napísať, pretože stále mu vypisujú, že aj keď je PN a nechodí do fitnes centra platiť čiastku 19.90 musí až do konca zmluvy, ktorá je až do konca augusta. Napísali ste nám na prvý môj dotaz toto: 23 Nov 2015 - 10:40, mgr.robert.banos Odpoveď pre Ivanu: Dobrý deň, zmluvu je možné ukončiť výpoveďou, odstúpením alebo dohodou zmluvných strán. Ako advokát odporúčam uzavrieť dohodu s fitnesscentrom, a ak dohoda nebude možná, vzhľadom na to, že zmluvu máte uzavretú na dobu určitú, máte možnosť odstúpiť od tejto zmluvy. Subjekty môžu od zmluvy odstúpiť vtedy, ak tak ustanovuje zákon, alebo sa na tom dohodli. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Jednostranné odstúpenie od zmluvy zákon pripúšťa aj v prípade čiastočnej nemožnosti splnenia. Vzhľadom na situáciu Vášho syna, ak nebude možné ukončiť zmluvu dohodou, odporúčam odstúpiť od tejto zmluvy z dôvodu zdravotných prekážok na strane Vášho syna, pre ktoré nemôže využívať služby fitnesscentra, teda cvičiť. Žiadnej dohode nie sú prístupný a keď vypovedal zmluvu tak mu napísali, že aj tak platiť musí až do konca zmluvy, teda do 31.8.2015. Pekne Vás prosím ak sa dá citovať príslušný zákon, aby sme im mohli poslať v liste v plnom znení. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, veľmi si to vážim, že nám pomáhate. S pozdravom Ivana

Odpoveď pre Attilu Timka: Dobrý deň, v danom prípade by bolo potrebné vedieť, či sa Váš zamestnávateľ nestal platobne neschopným. V zmysle § 22 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku. Je teda dôležité vedieť, či je zamestnávateľ platobne neschopný alebo nie. Pokiaľ zamestnávateľ nie je platobne neschopný, ako advokát by som Vám odporúčal, aby ste sa so zamestnávateľom ešte raz skúsili porozprávať, prípadne mu pošlite doporučenú písomnú výzvu, v ktorej ho požiadate o zaplatenie dlžnej sumy. Ak však ani tento pokus nebude úspešný a nedôjde k zmieru, máte možnosť vymáhať svoj nárok na zaplatenie mzdy prostredníctvom podnetu na príslušný Inšpektorát práce, prípadne, ak by boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného, podaním trestného oznámenia. Aby však bola naplnená skutková podstata tohto trestného činu, musel by zamestnávateľ úmyselne nevyplatiť mzdy, aj keď mal k dispozícií peniaze, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie chodu firmy.

dobry Den pan advokat.co mame robit ked byvaly zamestnavatel SBS firmy povedal ze nema peniaze na vyplatenie Decembrovej mzdy a zvysne dovolenky a ktomu aj sme nedostali stravne listky.mame sa obratit na advokata alebo cakat na koniec mesiaca ci nahodou nevylati nas?Dakujem za odpoved s pozdravom timko

Odpoveď pre Janu: Dobrý deň, dohodu o vykonaní práce je možné ukončiť splnením úlohy v stanovenom termíne, dohodou, v ktorej si strany dohodnú ukončenie ku konkrétnemu termínu a dohodnú sa tiež na odmene pre zamestnanca za už vykonanú časť práce alebo odstúpením. Vy, ako zamestnanec, môžete odstúpiť od takejto dohody, ak Vám zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. Dohodu o vykonaní práce nie je možné vypovedať. Pokiaľ boli splnené podmienky zákona na platné ukončenie dohody o vykonaní práce z Vašej strany, potom odporúčam vyzvať zamestnávateľa doporučeným písomným listom (tzv. predžalobnou výzvou), v ktorom treba vyčísliť nároky a určiť termín na zaplatenie a upozorniť ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu žalobu na súd alebo návrh na vydanie platobného rozkazu.Tiež sa môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné zo strany zamestnanca.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 15. decembra 2015: Dobrý deň, počas trvania prácenechopnosti je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa PN do skončenia PN, najdlhšie však do desiateho dňa PN. Od prvého dňa PN do tretieho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca, od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN je náhrada príjmu vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Odporúčam obrátiť sa na účtovníka, aby Vám dal presné vyúčtovanie a vysvetlenie ohľadne Vašej problematiky. Pokiaľ zamestnávateľ porušil svoje povinnosti, môžete sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Tiež máte možnosť obrátiť sa na súd, prípadne orgány činné v trestnom konaní.

Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať ako postupovať ak som bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce ako predavačka dohoda bola uzatvorená od 15.10.2015 do 31.12.2015 a na 350 hodín ročne.Pracovnú zmluvu so mnou nechcela uzatvorit preto, lebo že si ma najprv vyskúša do konca roka a potom sa uvidí či mi dá praconú zmluvu. Nakoľko pani majiteľka ma niekoľko krát bezdôvodne obvinila a na pracovisku vytvárala veľmi dusnú atmosféru tak po odpracovaní cca 120 hodín som odišla. Rozviazanie dohody som jej doručila písomne ale nepodpísala to. Za odpracované hodiny v mesiaci november mi doposial nevyplatila mzdu nereaguje na sms správy a keď jej volám nezdvíha telefón a v predajni sa zatajuje. Neviem ani presne koľko mi je dlžná na mzde pretože mi odkázala že kopiu evidencie dochádzky mi nedá takže sumu ktorú mi dlží neviem presne vypočítať. Viete mi poradiť ako postupovať v takomto prípade a či som nejakým spôsobom porušila nejaké predpisy keď som ukončila dohodu skôr ako 31.12.?

Chcela by som sa spytat co robit v pripade ze zamestnavavatel mi mal za prvych desat dni peenky zaplatit a po ukonceni peenky mi vycerpal zvysnu dovolenku ktora bola 9 dni a potom ma prepustil a zaplatil mi za toto vsetko len 60€ a tvrdi ze to tak vyrataluctovnicka a je to v poriadku ale ja mam pocit ze ma obral o peniaze a viac sa so mnou nebavil na koho sa mam obratit ?

Dobrý deň pán advokát Banos, ďakujem pekne za odpoveď. Želám Vám príjemný zbytok dňa. Ivana

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 17. novembra 2015: Dobrý deň, čo sa týka práce nadčas, za prácu nadčas zamestnancovi náleží mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % z jeho priemerného zárobku a v prípade rizikových povolaní vo výške 35 % z priemerného zárobku. Zákonník práce stanovuje limit ôsmich hodín práce nadčas týždenne v období najviac štyroch po sebe idúcich mesiacov. Odporúčam Vám vyzvať Vášho bývalého zamestnávateľa doporučeným písomným listom (tzv. predžalobnou výzvou), v ktorom mu vyčíslite Vaše nároky a určíte termín na zaplatenie a upozorníte ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu žalobu na súd alebo návrh na vydanie platobného rozkazu. Ak ste mali vedenú dochádzkovú knihu, tá má obsahovať aj prácu nadčas, koľko hodín ste odpracovali. Vzhľadom na uvedenú situáciu máte možnosť sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce a podať podnet, ktorým budete žiadať o vykonanie inšpekcie práce. Zamestnávateľom, ktorí porušia podmienky nariaďovania, odmeňovania či evidencie práce nadčas hrozí uloženie pokuty zo strany inšpektorátu práce.

Odpoveď pre Annu G.: Dobrý deň, ak hospodársky plán nebol splnený, zamestnávateľ má povinnosť na žiadosť Vašej mamy preukázať túto skutočnosť. Odporúčam požiadať zamestnávateľa, aby predložil potrebné dokumenty, či naozaj odôvodnene nevyplatil mzdu v plnej výške. Ak tak neurobí, odporúčam vyzvať zamestnávateľa doporučeným písomným listom (tzv. predžalobnou výzvou), v ktorom treba vyčísliť nároky a určiť termín na zaplatenie a upozorniť ho, že ak nároky Vašej mamy ani v tejto lehote neuspokojí, podá proti nemu žalobu na súd alebo návrh na vydanie platobného rozkazu.Tiež sa môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné zo strany zamestnanca. Okamžite skončiť pracovný pomer je možné len ak je naplnený niektorý z dôvodov uvedených v § 69. V zmysle § 69 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Odpoveď pre Ivanu: Dobrý deň, zmluvu je možné ukončiť výpoveďou, odstúpením alebo dohodou zmluvných strán. Ako advokát odporúčam uzavrieť dohodu s fitnesscentrom, a ak dohoda nebude možná, vzhľadom na to, že zmluvu máte uzavretú na dobu určitú, máte možnosť odstúpiť od tejto zmluvy. Subjekty môžu od zmluvy odstúpiť vtedy, ak tak ustanovuje zákon, alebo sa na tom dohodli. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Jednostranné odstúpenie od zmluvy zákon pripúšťa aj v prípade čiastočnej nemožnosti splnenia. Vzhľadom na situáciu Vášho syna, ak nebude možné ukončiť zmluvu dohodou, odporúčam odstúpiť od tejto zmluvy z dôvodu zdravotných prekážok na strane Vášho syna, pre ktoré nemôže využívať služby fitnesscentra, teda cvičiť.

Dobry den.potrebovala by som radu.do dnesneho dna som pracovala u jedneho sukromnika.Bola som prepustena v skusobnej lehote kedze mi neboli vyplatene nadcasove hodiny tak som odmietla pracovat viac ako 8hodin.Problem je v tom ze v zmuve mam pisane len minimalnu mzdu a ustnu dohodu o nadcasoch.Dochadzkova kniha existuje ale moze ju nejak zamenit mam strach ze ked sa na neho obratim tak sa strati a to je jedina vec ktora moze dokazat ze kolko hodin som odpracovala.dakujem za radu.

Dobrý deň, moja mama uzatvorila zmluvu so zamestnávateľom s mesačnou mzdou 850€, s tým, že v prípade neplnenia hospodárskeho plánu firmy jej bude mzda krátená a vyplácaná suma 750€. Po prvých troch mesiacoch jej začal zamestnávateľ vyplácať spomínaných 750€ bez toho, aby jej nejako preukázal, že dochádza k neplneniu hosp. plánu a odvoláva, že danú skutočnosť podpísala v zmluve. Chcela by podať okamžitú výpoveď. Je to možné? Môže ju podať v zmysle §69 Z.p.?

Dobrý deň pán advokát, nevedela som kam zaradiť náš problém, tak som ho napísala sem. Chcem sa opýtať a poprosiť Vás ako by sa dal riešiť problém: Syn sa v auguste tohto roka zapisal do jedného z fitnes centier. Podpísal zmluvu a súhlasil s tým, že toto fitko mu bude strhávať mesačne z jeho účtu 20 € a on má do fitka neobmedzený vstup. Zmluva sa uzatvorila na 1 rok a teda je platná do augusta 2016. ...ale... Synovi sa objavili zdravotné problémy, začal močiť krv, dokonca, krvné zrazeniny, prešiel celou radou odborných vyšetrení, pri ktorých mu našli cystu na prostate. Týmto pádom on nemôže chodiť cvičiť do fitka, lebo sa nesme naťahovať a nesmie sa preťažovať, vôbec nemôže cvičiť. V predmetnej zmluve má toto fitko "ošetrené všetko čo sa týka fitka", ale nie je tam nič o tom, že ak sa objavia objektívne príčiny a teda náhle problémy v zdravotnom stave ako sa dá od takejto zmluvy odstúpiť bez toho aby musel vyplatiť ešte 200 € - teda do augusta 2016. Syn má 28 rokov, nikdy mu nič nebolo, nemal žiadne zdravotné problémy. A moja otázka: Ako môžeme postupovať a zrušiť takúto zmluvu, pretože nie je normálne aby sa nedala zmluva zrušiť bez pokuty keď sú na synovej strane zdravotné prekážky pre ktoré nemôže toto fitko navštevovať /zo zdravotných dôvodov!, ale rok by mu malo fitlko strhávať z účtu mesačne 20 € aj keď nevyužíva jeho služby- teda presnejšie ešte 10 mesiacov. Pekne ďakujeme za skorú odpoveď Ivana

Odpoveď pre Šimona: Dobrý deň, ak ste boli skutočne evidovaní v Sociálnej poisťovni, avšak nepodpísali ste žiadnu Dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú vymedzené v deviatej časti Zákonníka práce, túto skutočnosť máte možnosť oznámiť na Inšpektoráte práce, že Vás zamestnávateľ prihlásil na SP bez podpísania niektorej formy dohody v zmysle Zákonníka práce. Pokiaľ ste nepodpísali žiadnu formu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemáte na základe čoho žiadať zaplatenie dlžnej sumy za vykonanú prácu.

Dobry den. Sme študenti VŠ, pracovali sme vo VW Slovakia, pre externu firmu, ktora tam vykonavala iste prace. Bolo to riesene cez znameho, na dohodu, avsak dohodu sme doteraz nevideli ani nepodpisali. Pracovat sme zacali cca 15. jula, vyplatny termin bol oznameny na 15. augusta, praca mala ,,deadline" do 3. augusta musela byt ukoncena, plateni sme od hodiny. Sme evidovani aj v socialnej poistovni pod tym istym zamestnavatelom, no peniaze sme do dnesneho dna nevideli, este sa stavam aj tercom pre zamestnavatela ( vyhrazky, ze este raz mu zavolam a ,,naserem ho,, skladanie telefonatov, otazky typu ze co som drzy a podobne hulvatske spravanie ). Nakoľko sme pracovali vo Volkswagene, mali sme vystavene aj karty, ktore na turniketoch evidentne evidovali nase prichody a odchody. Takisto sme podpisovali vyhlasenia o mlcanlivosti co sa VW tyka, a papiere o BOZP sme na vlastne oci videli polozene na stole, ze za nas podpisal v nasom mene niekto druhy - zamestnavatel. Existuje nejake riesenie ?? Ďakujem Vám veľmi pekne.

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto