Zmeny zákona o odpadoch účinné od 1. júla 2020

Nachádzate sa tu

Naši klienti sú aj

Minulý rok parlament schválil rozsiahlu novelu (zákon č. 460/2019 Z. z.) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len „Zákon o odpadoch“), cieľom ktorej je transpozícia viacerých smerníc EÚ (tzv. odpadový balík), pričom účinnosť bude nadobúdať postupne, až do roku 2023. Podstatná časť zmien, z ktorých tie najdôležitejšie rozoberieme, nadobudla účinnosť 1. júla 2020.
Predmetná novela mení definíciu stavu konca odpadu tak, že sa jedná o stav, „ktorý dosiahne odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo recyklácie a spĺňa tieto podmienky:
a) látka alebo vec sa má použiť na špecifické účely,
b) pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,
c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom a spĺňa technické normy alebo je v súlade s inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými požiadavkami alebo s prísnejšími požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na výrobky, a
d) použitie látky alebo veci nezapríčiní celkové nepriaznivé vplyvy na životné prostredie alebo na zdravie ľudí.“

Táto novela taktiež rozširuje definíciu biologického odpadu o biologický odpad z kancelárií, veľkoobchodu a jedální, a to v nasledovnom znení: „Biologický odpad je odpad zo záhrad a parkov, potravinový odpad a kuchynský odpad z domácností, kancelárií, reštaurácií, veľkoobchodu, jedální, stravovacích zariadení a maloobchodných zariadení, ktorý je biologicky rozložiteľný a porovnateľný biologický odpad z potravinárskych závodov.“ Uvedené subjekty (kancelárie, veľkoobchod a jedálne) ako držitelia biologického odpadu sú povinné tento odpad správne zaradiť (resp. zabezpečiť jeho správne zaradenie podľa Katalógu odpadov), a zhromažďovať ho vytriedený podľa druhov odpadov. Nakoľko Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať skládkovaním vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, kancelárie, veľkoobchod i jedálne nesmú tento biologický odpad zneškodňovať so zmesovým komunálnym odpadom.


Nové definície


Schválená novela prináša aj viaceré nové definície, napríklad:


Potravinový odpad, ktorým sa rozumejú „všetky potraviny, ktoré sa stali odpadom.“


„Odpad, ktorý nie je nebezpečný je odpad, na ktorý sa nevzťahuje odsek 9.“ (Odsek 9 definuje nebezpečný odpad, ktorým je odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v prílohe osobitného predpisu.)


Zavádza sa definícia materiálové zhodnocovanie odpadu, čím sa rozumie „činnosť zhodnocovania odpadu okrem energetického zhodnocovania a opätovného spracovania na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo iné prostriedky na výrobu energie. Za materiálové zhodnocovanie sa považuje najmä príprava na opätovné použitie, recyklácia a spätné zasypávanie.“


Spätným zasypávaním sa rozumie „činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný, používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách. Odpad používaný na spätné zasypávanie musí nahradiť neodpadové materiály, musí byť vhodný na uvedené účely a použitý len v množstve, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených účelov.“


Novela zákona o odpadoch zavádza nový pojem – školský zber (§ 16a Zákona o odpadoch), v zmysle ktorého „škola alebo školské zariadenie, ktorá vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pochádzajúcich z domácností, je povinná najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vyzbieraného odpadu a informácie o nasledujúcom držiteľovi obci a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tento zber vykonáva.“ Škola alebo školské zariadenie sa v zmysle platnej právnej úpravy považuje za držiteľa odpadu, a v dôsledku toho sa na ňu vzťahujú povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o odpadoch. Podmienky vykonávania zberu odpadov v školách a školských zariadeniach môže obec upraviť vo všeobecne záväznom nariadení.


V súvislosti s koordinačným centrom (§ 31 Zákona o odpadoch) sa zavádza § 31a Finančná garancia, ktorá „slúži na zabezpečenie záväzkov zakladateľov koordinačného centra, členov koordinačného centra a subjektov, ktorí ešte nie sú členmi koordinačného centra, vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Koordinačné centrum je povinné zabezpečiť, aby sa všetci jeho členovia podieľali na vytvorení finančnej garancie.“


V § 52 sa za odsek 28 vkladajú nové odseky 29 až 33, zavádzajúce definície, ktoré súvisia s budúcim zákazom jednorazových plastových výrobkov:

Oxo-degradovateľný plast „je plastový materiál, ktorý obsahuje prísady spôsobujúce prostredníctvom oxidácie fragmentáciu plastového materiálu na mikrofragmenty alebo jeho chemický rozklad.“

Jednorazový výrobok z plastu „je výrobok, ktorý je vyrobený úplne alebo čiastočne z plastu a ktorý nie je navrhnutý, vyrobený alebo uvedený na trh s tým účelom, aby počas svojej životnosti absolvoval niekoľko cyklov alebo rotácií tým, že sa vráti výrobcovi na opätovné naplnenie alebo aby bol opätovne použitý na ten istý účel, na ktorý bol vyrobený.“

Oxo-degradovateľná plastová taška „je plastová taška vyrobená z plastových materiálov
obsahujúcich prídavné látky, ktoré urýchľujú rozpad plastového materiálu na mikročastice.

Kompozitný obal „je obal zložený z dvoch vrstiev alebo z viacerých vrstiev z rôznych materiálov, ktoré sa nedajú ručne od seba oddeliť a sú súčasťou ucelenej jednotky pozostávajúcej z vnútorného obalu a vonkajšieho krytu, a ktorý sa ako taký napĺňa, uskladňuje, prepravuje a vyprázdňuje.“

Dobrovoľná dohoda „je formálna dohoda medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva, ktorá je otvorená pre všetkých partnerov, ktorí sú ochotní plniť podmienky dohody s cieľom znižovania negatívnych vplyvov odpadov z obalov na životné prostredie.“

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto