Pozor! Povinnú pracovnú zdravotnú službu čakajú zmeny.

Nachádzate sa tu

Naši klienti sú aj

Splniť si zákonnú povinnosť, a teda zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vo svojej spoločnosti, môžete ako zamestnávateľ dvoma spôsobmi, buď vlastnými silami, prostredníctvom svojich zamestnancov, alebo dodávateľským spôsobom. Ako to však bude po novom?

Podmienky výkonu pracovnej zdravotnej služby upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len ,,zákon“). Práve plánovaná novela tohto zákona si kladie ambíciu finančne ako aj administratívne odľahčiť podnikateľské prostredie.
V zmysle ustanovenia § 30a zákona „Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.“

Prvotným zámerom zavedenia pracovnej zdravotnej služby bol dohľad nad rizikovými povolaniami, čo sa novelou v roku 2015 zmenilo tak, že pracovná zdravotná služba bola odrazu povinná pre každého zamestnávateľa, a to vrátane tých, ktorí zamestnávajú svojich pracovníkov na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer.

Podstata celého fungovania pracovnej zdravotnej služby spočíva vo výkone zdravotného dohľadu najmä tým, že hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie, hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika, ďalej tým, že vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia.

Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľ určí dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Z uvedeného vyplýva, že na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný mať na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, a to lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo.  Inou alternatívou je, že zamestnávateľ vytvorí minimálny tím pracovnej zdravotnej služby, ktorý tvorí lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a verejný zdravotník. 
V zmysle doterajšej právnej úpravy je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, ak je to potrebné, ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných úkonov.

Za predpokladu, že zamestnávateľ nemá možnosť pracovnú zdravotnú službu zabezpečiť prostredníctvom vlastných zamestnancov, musí na to využiť niektorý z dodávateľských spôsobov, a to:

- fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,

- fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie

- fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, alebo

- fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, na výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie.

Pripravované novinky z dielne Ministerstva zdravotníctva

Základom zmien je určitá zamýšľaná povinnosť, kedy by zamestnávatelia museli u svojich zamestnancov vykonať prvotné a jednorazové posúdenie zdravotného rizika u všetkých kategórií prác (aj pre rizikových zamestnancov aj pre nerizikových zamestnancov). Takéto posúdenia by mali vykonávať lekári alebo verejní zdravotníci a ich súčasťou by malo byť vypracovanie posudku o riziku a kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík. Výsledky tohto prvotného hodnotenia zdravotných rizík by potom museli zamestnávatelia v prípade zamestnancov vykonávajúcich nerizikové práce (kategória jedna a dva) ohlasovať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Rozsah zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby pre týchto zamestnancov by sa mal potom odvíjať od výsledkov tohto prvotného hodnotenia zdravotných rizík. Zamestnávateľ by týmto spôsobom mohol zabezpečiť požadovanú úroveň ochrany zdravia pre svojich zamestnancov aj bez zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom v rozsahu, aký sa vyžaduje aj dnes.

Pre práce zaradené do prvej a druhej kategórie by zamestnávateľ mohol zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu formou lekárskych preventívnych prehliadok u praktických lekárov. Išlo by o bežné preventívne prehliadky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia.  Zamestnávateľ by teda nemusel za zabezpečenie lekárskych preventívnych prehliadok opätovne platiť, nakoľko už aj tak odvádza do zdravotného poistenia odvody za svojich zamestnancov a preventívne lekárske prehliadky by tak boli financované práve z tohto zdroja.

Pripravovaná novela ďalej počíta s tým, že ak by zamestnanec u svojho všeobecného lekára preventívnu prehliadku absolvoval pravidelne, mohla by byť platba za lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Ministerstvo zdravotníctva chce týmto prispieť k nižšej chorobnosti zamestnancov a vyššej produktivite práce.

Niektoré dodávateľské spôsoby zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby by mali byť po novom minulosťou

Nakoľko samotná prax už ukázala, že nie všetky kategórie vykonávateľov pracovnej zdravotnej činnosti vykazujú dostatočnú odbornosť, novela zákona má zakázať, aby  pracovnú zdravotnú službu pre nerizikových zamestnancov mali možnosť vykonávať bezpečnostní technici, autorizovaní bezpečnostní technici a podnikatelia s oprávnením na výkon bezpečnostnotechnickej služby (špecializované firmy alebo fyzické osoby – podnikatelia). Nakoľko však v súčasnej dobe neexistujú ani regulatívy cien pre poskytovanie pracovnej zdravotnej služby, je viac ako pravdepodobné, že Ministerstvo zdravotníctva v tejto oblasti bude mať záujem nastaviť určité cenové mantinely.

Hlavným cieľom tejto novely zákona však je, aby sa primárne zlepšil výkon pracovnej zdravotnej služby, a to tak, aby nedošlo k zníženiu úrovne ochrany zdravia zamestnancov, ale zároveň aby pracovná zdravotná služba už pre podnikateľov nepredstavovala iba nadmernú administratívnu a finančnú záťaž.
Aká bude finálna verzia zmien legislatívnej úpravy v oblasti pracovnej zdravotnej služby a najmä jej dôsledky, je zatiaľ predčasné tvrdiť, nakoľko Ministerstvo zdravotníctva má čas predložiť na rokovanie vlády legislatívny návrh riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby až do 31. decembra 2017.

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto