Ako vymôcť mzdu?

Nachádzate sa tu

Vymoženie mzdových nárokov zamestnancov na Slovensku a v zahraničí - Článok poukazuje na najefektívnejšie spôsoby, ako sa brániť voči zamestnávateľovi, ktorý porušil svoje povinnosti pri vyplácaní mzdových nárokov zamestnancom na území Slovenskej republiky, Anglicka, Walesu a Francúzska. Článok poskytuje odpovede na mnoho otázok, s ktorými sa zamestnanci denne stretávajú, resp. ktoré sú pre nich neriešiteľné. V súčasnosti už snáď nenájdeme človeka, ktorý by sa nesťažoval na svojho zamestnávateľa. Nevyplatenie mzdových nárokov v čase na to určenom, resp. vôbec patrí medzi tie porušenia zákona, ktoré zasahujú do života zamestnancov a ich rodín v tej najväčšej miere. Článok je preto zameraný na najefektívnejšie spôsoby, ako vymôcť od slovenského, francúzskeho, ale aj anglického zamestnávateľa mzdové nároky, ktoré neboli zamestnancovi vyplatené. Zobrazuje orgány štátnej moci v jednotlivých krajinách konajúce z úradnej povinnosti, ale aj postup, ktorým dosiahnete vymoženie nároku prostredníctvom súdu. Článok načrtne každému čitateľovi spôsoby, ktorými môže uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Vymoženie mzdových nárokov inšpekciou práce

Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky vyplývajúce z vášho pracovnoprávneho vzťahu. Nevyplatenie mzdových nárokov zamestnancom v čase na tom určenom, resp. vôbec spôsobuje existenčné problémy pri napĺňaní vašich životných potrieb. V takýchto prípadoch, keď si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a porušil pracovnoprávne predpisy, môže zamestnanec podľa § 150 Zákonníka práce podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Medzi orgány inšpekcie práce patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce (v súčasnosti je sídlo v Košiciach) a krajské inšpektoráty práce. Zamestnanec podáva podnet na inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje. V roku 2012 bolo inšpektorátmi práce vybavených, resp. je v riešení celkom 5 257 podnetov, čo je o 412 podnetov menej ako v roku 2011 (5 669 podnetov). V evidovaných podaniach za rok 2012 sa väčšina, rovnako ako aj v predchádzajúcich obdobiach, týkala práve oblastí nevyplatenia mzdových nárokov a nevyplatenia mzdy a s tým súvisiaceho nedodržania výplatných termínov.

Príklad č. 1:

Postup inšpektorátu práce po podaní podnetu môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade: Zamestnanec XY vykonal v mesiaci február 15 hodín práce nadčas po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak dohodol so zamestnávateľom, pretože bol vo finančnej tiesni a mzda za prácu nadčas mu mala pomôcť. V mzde zamestnanca však tieto hodiny za prácu nadčas v uvedenom mesiaci neboli započítané a zamestnávateľ sa vyjadril, že zamestnanec na ne nemá nárok. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vysvetlenie a požadoval vyplatiť predmetný nárok. Zamestnávateľ však zaujal stanovisko, že v prípade naliehavých opravárskych prác môže nariadiť zamestnancom prácu nadčas, za ktorú im odmena nepatrí. Predmetný zamestnanec podal podnet na inšpektorát práce. V predmetnej veci začne inšpektorát práce výkon inšpekcie práce. Pri výkone inšpekcie práce sa inšpektor práce v danej veci u zamestnávateľa preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk, avšak na požiadanie umožní doň nahliadnuť. Inšpektor práce sa dostaví na pracovisko zamestnávateľa, kde je oprávnený predovšetkým vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorý je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie atď.

V praxi konkrétna inšpekcia práce pozostáva z kontroly pracovnoprávnych a mzdových predpisov, t. j. formálna kontrola obsahu pracovných zmlúv, resp. obdobných pracovných vzťahov, kontrola dochádzky, poskytovania minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, fyzické skontrolovanie zamestnancov na pracovisku so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kontrola evidencie a preplácanie nadčasov, nočnej práce, sviatkov alebo zabezpečovania stravovania atď. Z dokladov, ktoré boli predložené, následne inšpektori práce vyhodnotia, či zamestnávateľ pri určovaní a vyplácaní nárokov, spisovaní pracovných zmlúv, resp. iných právnych úkonov nepochybil. Ak nastane situácia, že správny orgán nemá dostatok potrebných podkladov na konštatovanie porušenia pracovnoprávnych predpisov, vyzve zamestnávateľa, aby sa buď dostavil na inšpektorát práce za účelom objasniť skutkový stav, alebo doručil ďalšie potrebné doklady k predmetným zamestnancom. Na základe objektívne zistených skutočností inšpektor práce potom spíše protokol o nedostatkoch, ktoré pri výkone inšpekcie práce zistil.

Po získaní všetkých potrebných podkladov na prešetrenie podnetu zamestnanca inšpektor práce preskúma ich súlad so slovenským platným právom, ktoré spadá do preskúmavanej oblasti. V konkrétnom príklade, ktorý je uvedený vyššie, by inšpektor práce konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov, konkrétne § 121 ods. 1 Zákonníka práce, keďže zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Potom, ako je podnet prešetrený, inšpektorát práce poskytne odpoveď podávateľovi. Podľa § 7 ods. 8 písm. c) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Výsledkom podania podnetu zamestnanca môže byť teda nariadenie pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutie o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu. Avšak v praxi často dochádza k situáciám, kedy napriek nariadeniu pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutiu o uložení pokuty nedôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnanca. Zamestnanec sa nemôže obrátiť na exekútora, keďže pokuta z rozhodnutia o uložení pokuty je príjmom štátneho rozpočtu a nie zamestnanca. Vhodnejšia zákonná úprava by bola, ak by inšpektorát práce mohol zamestnávateľovi uložiť vyplatenie mzdového nároku priamo zamestnancovi. Na základe vyššie uvedeného, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdové nároky aj napriek nariadeniu inšpektorátom práce, zamestnanec by sa mal obrátiť na súd.

Vymoženie mzdových nárokov súdom

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ako „Zákonník práce“) spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zamestnanec sa teda môže obrátiť na súd prostredníctvom žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Negatívnou skutočnosťou však je, že ak sa zamestnanec obráti na súd, musí podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť 6 % zo sumy, ktorú chce od zamestnávateľa vymôcť. Na rozdiel od správneho konania vedeného inšpektorátom práce je súdne konanie spoplatnené. Avšak, ak je zamestnanec vo finančnej tiesni, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010 pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové a sociálne pomery žiadateľa, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu. Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a ktoré odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.

Na súd sa musí zamestnanec obrátiť sám, resp. jeho právny zástupca, pretože žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu zaňho nemôže podať ani inšpektorát práce, ani inšpektor práce. Premlčacia lehota mzdového nároku je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nároku. Predtým, ako sa zamestnanec obráti na súd, je vhodné pokúsiť sa o vyriešenie tohto sporu so zamestnávateľom písomnou formou, a to „pokusom o zmier“, resp. „predžalobnou výzvou“. V tomto pokuse o zmier, resp. v predžalobnej výzve zamestnanec požiada zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, resp. iných mzdových nárokov. Na tento úkon a taktiež na celé konanie pred súdom je vhodné nechať sa právne zastupovať advokátskou kanceláriou. V pokuse o zmier by mal zamestnanec predovšetkým požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, upozorniť zamestnávateľa, že jeho povinnosťou je vyplácať mzdu a taktiež dodržiavať splatnosť vyplatenia mzdy, ktorá bola vzájomne dohodnutá, stanoviť zamestnávateľovi primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžného mzdového nároku, upozornenie, že v prípade, ak nebude mzdový nárok v primeranej dodatočnej lehote vyplatený, bude tieto nároky vymáhať súdnou cestou.

Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na pokus o zmier alebo predžalobnú výzvu, zamestnanec je oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môže zamestnanec súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku. V súčasnosti sa súdny poplatok stále platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú a rýchlejšiu formu súdneho konania v porovnaní so súdnym konaním začatým žalobou. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, resp. odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie, čo je významný rozdiel oproti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré vydáva inšpektorát práce. Rozhodnutie inšpektorátu práce je možné vymáhať formou exekúcie, avšak oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zamestnanec, ale inšpektorát práce, t. j. vymožená pohľadávka je príjmom štátneho rozpočtu.

Žaloba o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov sa podáva na súde, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa, presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená. Samozrejme, musí taktiež obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým, kedy pracovný pomer vznikol, kedy sa pracovný pomer skončil a akým spôsobom, vyčíslenie mzdového nároku atď. Taktiež zamestnanec môže požadovať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mal byť mzdový nárok zaplatený, t. j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola do 31. 1. 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením mzdového nároku. Avšak od 1. 2. 2013 došlo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z. k zmene, kde podľa § 3 si veriteľ môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, čo je 5,75 % ročne až do zaplatenia, t. j. počas celej doby omeškania. Táto zmena priniesla zníženie sadzby o 3 percentuálne body v prospech dlžníka. Zamestnanec sa taktiež môže na súde domáhať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj náhradu trov súdneho konania. K žalobe zamestnanec predkladá kópiu pracovnej zmluvy, evidenciu dochádzky, výpoveď, ďalšie dokumenty a dôkazy atď.

Vymoženie mzdových nárokov v Anglicku, Walese a Francúzsku

Inšpektoráty práce vo Francúzsku tzv. „inspection du travail“ majú kompetencie okrem oblasti mzdy a platov aj v oblastiach bezpečnosti a zdravia pri práci, zamestnanosti, nelegálnej práce, pracovného času, rovnakého zaobchádzania, opatrení reštrukturalizácie atď. Inšpektori práce vo Francúzsku majú zväčša rovnaké kompetencie ako slovenskí inšpektori práce, a to napr. vstupovať na pracovisko zamestnávateľa, požadovať od zamestnávateľa dokumenty, vyjadrenia, vysvetlenia, nariadiť vyplatenie mzdových nárokov zamestnancom atď. Vo Francúzsku však prebehla reforma, ktorá inšpekciu práce ešte zefektívnila, a to na základe „plánu pre modernizáciu a rozvoj inšpektorátu práce“. Podnetom na modernizáciu a zefektívnenie francúzskej inšpekcie práce bola vražda dvoch francúzskych inšpektorov práce. Na rozdiel od slovenských inšpektorov môžu francúzski inšpektori vykonávať aj mediáciu, resp. zmierovacie konanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky mediátor. Ďalším významným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou inšpekciou práce je možnosť francúzskych inšpektorátov práce komunikovať s pracovnými súdmi vo Francúzsku, zatiaľ čo slovenské inšpektoráty nemajú právomoc obracať sa so svojimi podnetmi priamo na slovenské súdy. Zamestnanci sa teda môžu v prípade nevyplatenia mzdových nárokov bezplatne obracať na francúzsky inšpektorát práce v prípadoch porušenia zákona francúzskym zamestnávateľom.

Francúzsky zamestnanec sa však môže obrátiť aj na pracovný súd tzv. „conseil des prud’hommes“, ktorý rieši všetky spory vyplývajúce z pracovných zmlúv. Francúzski zamestnanci sa musia obrátiť na súd v mieste, kde s nimi bola uzavretá pracovná zmluva. Príslušný je teda pracovný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza pracovisko podniku, kde zamestnanci pracujú. Avšak, ak zamestnanec vykonáva prácu mimo akéhokoľvek podniku, treba sa obrátiť na pracovný súd v mieste bydliska zamestnanca. Zamestnanec môže návrh podať na pracovný súd doporučeným listom alebo priamo v súdnej kancelárii písomne alebo ústne. Vo Francúzsku je teda možné podať návrh ústne a dať ho zaznamenať súdnou kanceláriou. Taktiež môže byť návrh podaný vo forme spoločného vyhlásenia urobeného oboma stranami zmierovacou radou. Na pracovnom súde nemá zamestnanec povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom. Súdne konanie prebieha výlučne vo francúzskom jazyku. Slovenský občan pracujúci vo Francúzsku je oprávnený mať na pojednávaní tlmočníka, avšak sudca nie je povinný využiť jeho služby, pokiaľ ovláda jazyk, v ktorom koná účastník. Ďalším zásadným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou právnou úpravou je, že vo Francúzsku sa v zásade štátu neplatia žiadne poplatky za procesné úkony súdu. Slovenský občan má ako občan Európskej únie právo na úplnú bezplatnú právnu pomoc, pokiaľ jeho majetkové pomery neprekračujú povolenú hornú hranicu upravovanú každý rok (každý rok sa pohybuje táto hranica približne okolo 1 000 eur). Zamestnanec môže získať taktiež čiastočnú bezplatnú právnu pomoc. Hranice pri poskytovaní úplnej bezplatnej právnej pomoci a čiastočnej bezplatnej právnej pomoci môžu byť upravené v závislosti od rodinných pomerov zamestnanca.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012
5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.
6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na:

V Anglicku a Walese má inšpektorát práce tzv. „Health and Safety Executive“ kompetencie len v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci. Nespokojní zamestnanci v Anglicku a Walese však svoje sťažnosti môžu adresovať aj iným poradným orgánom ako napr. „Citizens Advice Bureau“ a „Law Centre“ alebo „Employment Agency Standards Inspectorate“, ktorý kontroluje agentúry zamestnávania, alebo „Gangmasters Licensing Authority“, ktorý chráni zamestnancov pred využívaním, resp. vykorisťovaním, alebo „HM Revenue and Customs“, ktorý vykonáva kontrolu v oblasti národnej minimálnej mzdy. V prípadoch nevyplatenia mzdových nárokov v Anglicku a Walese zamestnanci najskôr konzultujú svoje problémy priamo so svojím zamestnávateľom. Ak nedôjde k dohode, zamestnanec by mal zaslať písomnú sťažnosť priamo zamestnávateľovi a počkať si na jeho vyjadrenie. Ak zamestnávateľ nekomunikuje so svojím zamestnancom, je vhodné vyhľadať mediátora. Tento postup je v Anglicku a Walese zaužívaný. Mediátor sa pokúša vyriešiť problém zamestnanca priamo so zamestnávateľom. V Anglicku a Walese existuje databáza mediátorov a zamestnanci môžu rýchlo a efektívne nájsť mediátora v mieste svojho bydliska prostredníctvom internetovej databázy: http://www.civilmediation.justice.gov.uk/.

Avšak, ak ani mediátor nepomohol vyriešiť spor, zamestnanec by sa mal obrátiť na zamestnanecký tribunál tzv. employment tribunal. Ak je zamestnanec v spore pred zamestnaneckým tribunálom úspešný, ten nariadi zamestnávateľovi vyplatiť mzdový nárok. Podanie na zamestnanecký tribunál je obmedzené lehotou, na základe ktorej sa naň môže zamestnanec obrátiť najneskôr do 3 mesiacov od skončenia pracovného pomeru s predmetným zamestnávateľom. Podanie a konanie na tribunál je spoplatnené v závislosti od druhu sporu. V prípade, ak ide o nevyplatenie mzdy, dávky pri skončení pracovného pomeru alebo mzdovej diskriminácie, je súdny poplatok za podanie žaloby 160 £ (približne 185 eur) a za pojednávanie 250 £ (približne 288 eur). Pri písomnom podaní sa poplatok platí poštovou poukážkou alebo šekom. Zamestnanci, ktorí si finančne nemôžu dovoliť uhradiť súdny poplatok, môžu podať formulár na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po podaní žaloby má zamestnávateľ 28 dní na zaslanie svojho vyjadrenia. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, sudca zamestnaneckého tribunálu môže rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Ak sa zamestnávateľ vyjadrí, v zásade bude nariadené pojednávanie, na ktorom sa o spore rozhodne. Na nariadené pojednávanie si zamestnanec prinesie všetky dokumenty na podporu svojich tvrdení. Taktiež môže prizvať svojho pracovného kolegu, ktorý však nemôže vypovedať za zamestnanca, ktorého sa týka spor, a nemôže ani klásť otázky. Spory sú riešené v kancelárii zamestnaneckého tribunálu tzv. „employment tribunal office“, ktorý sa územne nachádza najbližšie k pracovisku daného zamestnanca. Zamestnávateľovi a zamestnancovi sú na pojednávaní kladené otázky. Súd vydá rozhodnutie zvyčajne v deň pojednávania, ak nie, tak ho zašle písomne niekoľko dní po pojednávaní. Ak je rozhodnutie tribunálu v prospech zamestnanca, zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi jeho mzdový nárok. Ak tak zamestnávateľ neurobí dobrovoľne a ani nepodá odvolanie, zamestnanec môže žiadať o výkon rozhodnutia prostredníctvom dozerajúceho úradníka tzv. enforcement officer, a to za poplatok 40 £ (približne 46 eur) alebo prostredníctvom tzv. High Court Enforcement Officer za poplatok 60 £ (približne 69 eur), ktorý mu však bude zamestnávateľom vrátený.

Ak zamestnanec nebol v spore úspešný, môže podať odvolanie, ktoré musí odôvodniť, a to na odvolací zamestnanecký tribunál tzv. Employment Appeal Tribunal v lehote 42 dní od oznámenia rozhodnutia. Odvolanie musí byť doručené na odvolacom tribunáli najneskôr v posledný deň lehoty o 16:00. Taktiež z taxatívne vymedzených dôvodov, ako napr. zamestnanec nebol informovaný o termíne pojednávania, nový dôkaz, o ktorom do pojednávania nemal vedomosť atď., môže písomne požiadať zamestnanecký tribunál o súdne preskúmanie rozhodnutia, a to v lehote do 14 dní. Preskúmanie rozhodnutia je taktiež spoplatnené.

Poznámky:

1 Podľa Výročnej správy Národného inšpektorátu práce o sťažnostiach, petíciách a podnetoch za rok 2012

§ 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3 Napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., nariadenie vlády SR č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby, nariadenie vlády SR č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, atď.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012

5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.

6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/civiljustice/case_to_court/case_to_court_fra_sk.htm#1.

7 Citizens Advice Bureau. 2011 Advice guide, p. 3,  2011

Autor: JUDr. Jozef Lukajka,
doktorand Právnickej fakulty v Trnave a právnik advokátskej kancelárie 
BÁNOS s.r.o.

Stalo sa Vám, že Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu včas, a to ani v dodatočnej lehote? Chcete podať podnet na inšpektorát práce alebo svoje mzdové nároky brániť pre súdom žalobou o zaplatenie mzdy, či návrhom na vydanie platobného rozkazu? Radi Vás zastúpime, a to v cene už od 100,00 EUR.

Komentáre

Odpoveď pre Emila: Dobrý deň, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 Zákonníka práce. Vo Vami opísanej situácii mám za to, že vôbec nedošlo k porušeniu povinnosti z Vašej strany a zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Keďže ako píšete z Vašej strany nedošlo k podpísaniu uvedenej dohody, ani k uznaniu Vašej viny, povinnosť preukázať Vaše zavinenie je na strane zamestnávateľa. To, že Vám teda nevyplatil časť mzdy, urobil neoprávnene a Vám vznikol nárok na okamžité skončenie pracovného pomeru a zároveň si môžete vymáhať tú časť mzdy od zamestnávateľa.

Dobry den. Chcem sa opytat, j som pracoval v zahranicia zamestnavael mi dlhuje peniaze , nakolko som sposobil nehodu firemnym autom.(moja vina).V zmluve nemam nic ohladom vedenia motoroveho vozidla a nepodpisal som ziadny dokument o hmotnej skode. Mam narok na vyplatenie peniazi od zamestnavatela? dakujem

Dobry den, chcem vas poprosit o radu. Nablokoval som SOI vyssiu sumu, pretoze bola v PC zla cela (ceny v PC prerabaju IT, nie my). Pokutu dostala firma, ta ale chce vymahat celu sumu odo mna. Chceli mi dat podpisat dohodu o zrazkach zo mzdy, tu som nepodpisal.Na vyplate mi ale stiahli okrem celej pohyblivej zlozky (s ktorou mozu akokolvek manipulovat) aj sumu z hrubej mzdy, napriek tomu, ze som im dohodu nepodpisal. Chcem sa teda spytat, ci aj v tomto pripade mozem dat okamzitu vypoved a ci musim zamestnavatela do 15 dni upozornit na to, aby mi vyplatil stiahnutu cast, alebo staci pockat kym vyprsi lehota 15 dni ?

Odpoveď pre Patrika: Dobrý deň, ako advokát Vám odporúčam obrátiť sa v danej veci na súd. Prípadne máte ešte možnosť obrátiť sa na orgáne činné v trestnom konaní s oznámením o skutočnostiach, že došlo k spáchaniu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Odpoveď pre Laru: Dobrý deň, v zmysle § 120 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. V prípade, ak Vám zamestnávateľ nevypláca ani hodnotu minimálne mzdy, odporúčam Vám obrátiť sa na príslušný Inšpektorát práce s podnetom na prešetrenie.

Pekný deň. Prosil by som o radu ako mám ďalej postupovať. Ja a mám ešte 2 bývalých kolegov, ktorých zamestnávateľ nevyplatil podľa pracovnej zmluvy. Snažili sme sa s nim dohodnúť, no na naše listy neodpovedal. Každý sam sme podali sťažnosť na inšpektorát práce. Inšpektorát práce potvrdil nám všetkým, že zamestnávateľ nám nevyplatil mzdu za obdobie keď sme pracovali v jeho firme. Výpovede sme dali na základe nevyplatenia mzdy. Lehota určená inšpektorátom na vyplatenie mzdy už prešla a zamestnávateľ nás nevyplatil. Prosím ako postupovať ďalej. Ďakujem.

Pekný večer. Minimálna hodinová a mesačné mzda od roku 2014 je 2,023 eura za každú odpracovanú hodinu zamestnancom.Ako postupovať ak zamestnáveteľ za január vyplatil hodinovú mzdu 1,941 /ako v roku 2013/ ? Ďakujem

Pekný deň! Odcitoval by som otázku anonymného užívateľa z 14.1.2014 o 16:16hod.: "Dalej pisete, ze k navrhu na sud mame predlozit evidenciu dochadzky staci aj cestne prehlasenie kde uvedieme nasu dochadzku ?" V tomto prípade je zrejme dôkazné bremeno na zamestnávateľovi (aj preto sa asi kupujú elektronické dochádzkové systémy), či je to inak? -V prípade potreby mám k dispozícii aj hmotné dôkazy a tiež vidím priestor na znalecké dokazovanie na technických prostriedkoch zamestnávateľa. S tým súvisí aj moja ďalšia otázka: Ak podám návrh na zabezpečenie dôkazu (jednorazový neopakovateľný úkon...) bude toto zabezpečenie vykonané bez predošlej výzvy? Alebo návrh na vydanie predbežného opatrenia súd odošle zamestnávateľovi a on sa bude môcť podľa toho "zariadiť"? Ďakujem za objasnenie

Dobrý deň, v prípade, ak nemáte k dispozícii evidenciu dochádzky, k žalobe je dôležité pripojiť aspoň kópiu pracovnej zmluvy, prípadne iné dôkazy, ktoré máte k dispozícii. Najprv by som Vám však odporučil, aby ste zamestnávateľovi adresovali písomnú výzvu, kde ho dodatočne na zaplatenie mzdy vyzvete, ak by ste mali záujem, spísanie výzvy by bolo možné aj prostredníctvom advokátskej kancelárie a ak by ste napriek tomu nebol úspešný, je možné podať v danej veci žalobu na súd.

Dobry den, chcela by som sa opytat a ako postupovat ked u sukromnika som nemal dochadzku a nikde som sa nezapisoval ze som do prace chodil ? 3 mesiace uz nemam vyplatu a tymto mesiacom mii konci zmluva na dobu urcitu, prve tri mesiace mi boli zaplatene a ostatne nie...ale ani o tych prvych nemam ani dokaz vyplatnu pasku, podpis , peniaz ena ucet nesli. Pracujem u sukromnika neviem ako mam postupovat v tomto pripade...mam vsak svedkov ktory su z vedlajsieho servisu a videli ma kazdy den v praci..odvody mi zamestnavatel platil ako aj stravu v plnej vyske. Dakujem

Dobrý deň, v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. To znamená, že v prípade ak Vám zamestnávateľ neprideľoval prácu odo dňa právoplatnosti rozsudku (nevyzval Vás, aby ste nastúpili do práce nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku) do doby, kým ste opäť začali prácu vykonávať, je povinný Vám zaplatiť za tieto dni náhradu mzdy. V prípade, že tak zamestnávateľ neurobil, odporúčam Vám vyzvať ho na jej zaplatenie. Ak ani napriek tejto výzve Vám náhradu mzdy nezaplatí odporúčam Vám obrátiť sa so sťažnosťou na miestne príslušný Inšpektorát práce. Nárok na náhradu mzdy sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

Dobry den, ja by som sa chcel informovat, ci za pracovne dni od nadobudnutia pravoplatnosti rozsudku urcujuceho neplatnost vypovede az do nastupenia do prace (po tyzdni, po vyzve zamestnavatela), su tieto dni prekazkou pri praci zo strany zamestnavatela s narokom na nahradu mzdy v sume mojho priemerneho zarobku? Podotykam, ze sudny spor bol podla pravneho stavu platneho do 31.12.2012, teda narok na nahradu mzdy je max. za 9 mesiacov a pravoplatny rozsudok bol po uplynuti 9 mesiacoch, za ktore mi patri nahrada mzdy z neplatneho skoncenia pracovneho pomeru. Zaujima ma len ako je to ohladom tych dni, ktore som neodpracoval po nadobudnuti pravoplatnosti rozsudku. Velmi pekne dakujem za odpoved.

Dobrý deň, v zmysle § 72 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou, zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Pokiaľ Vám Vašu odpracovanú mzdu skutočne zamestnávateľ nevyplatí, odporúčam Vám adresovať mu doporučenú výzvu, kde mu dáte dodatočný termín na vyplatenie mzdy, pričom uvediete, že ak vyplateniu nedôjde, máte možnosť sa vo veci obrátiť na orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, prípadne na súd.

Dobry den, pan advokat, tiez mam problem s nevyplatenim mzdy v termine, v prac.zmluve mam uvedene do konca mesiaca, nasledujuceho mesiaca po vykonani prace. Problem je aj v tom, ze mi zamestnavatel dal vypoved v skusobnej dobe a uviedol nepravdive dovody..pracovala som ako predavacka v butiku, uviedol, ze som povedala nejakemu jeho znamemu veci, ktore viem, ze som nepovedala. Pracovala som tam od 20.11. 2013 do 20. 1. 2014, a nevyplatenu mzdu nemam za december. Dost ma prekvapilo aj vyplacanie mzdy, museli sme si ich doslova nazbierat z kasy, aj napriek tomu, ze sme posielali uctovnicke cisla uctu v banke, ked som sa na to pytala, uctovnicka mi povedala, ze to vsetky predajne tak robia, maju totiz viac prevadzok. Takze za mesiac november, cize 10 dni, som si musela od datumu 20.12 nazbierat peniaze z pokladne. Pri prepusteni mi bolo povedane, ze mi peniaze poslu na ucet, ale mam strach, ze to tak neurobia, kedze koniec mesiaca je o 2 dni, a nikto mi vo firme ani nedviha telefon.. Dakujem za odpoved

Dobrý deň, z toho, čo uvádzate vo svojej otázke, je Vaša situácia veľmi zložitá. Nakoľko ste už naozaj využili všetky možnosti, ako sa domôcť svojho nároku a situáciu komplikuje aj fakt, že ešte nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a nemáte nárok na vyplatenie garančného poistenia, ostáva Vám už len riešiť túto situáciu prostredníctvom súdu. Čo sa týka adresovania pokusu o zmier, adresujte ho na adresu zamestnávateľa, ktorá je jeho sídlom, v prípade, ak sa Vám vráti obálka ako nedoručená, budete mať aspoň dôkaz, že ste sa o zmier pokúšali. Ako už bolo uvedené aj v článku vyššie, pokiaľ spĺňate podmienky zákona o súdnych poplatkoch na oslobodenie od súdneho poplatku, v žalobe oň môžete požiadať. UPSVaR disponuje osobitnými predpismi, ktoré im neumožňujú poskytovať podobné informácie, čo sa však týka vyplácania dotácií, tieto príspevky sa poskytujú na základe predložených dokladov preukazujúcich vynaložené náklady a z toho, čo uvádzate predpokladám, že Váš zamestnávateľ už nárokom na tieto príspevky nedisponuje.

Dobry den p. Banos Sme skupina zamestnancov, ktorym nebola vyplatena mzda zames-telom za obdobie 2 mesiacov, do dnesneho dna sme cakali, ze poda navrh na konkurz a ze si mzdy uplatnime z garancneho fondu. Na poslednom sedeni so zames-telom nam oznamil, ze nema financne prostriedky ( ze je v platobnej neschopnosti)na vyplatenie miezd, jedna sa o chranene dielne a vraj na zaklade toho, ze firma mala kontroly z UPSVaR, DU a z IP mu bolo pozastavene vyplacanie dotacii do doby kym nebude setrenie z ich strany ukoncene co moze trvat aj 6 mesiacov. Na zaklade tejto skutocnosti invalidnym dochodcom odporucil, aby isli na pn-ky a ostatni co nie sme ID sme dali vypovede dohodou. Vratime sa teda k tomu, ze spolocnost pojde do konkurzu a tu sme narazili na neriesitelny problem a to, ze udajne zames-tel nema financ. prostriedky na zaplatenie navrhu na vzatie firmy do konkurzu a nasledne si nemozeme uplatnit mzdy z garancneho. Mame aj podozrenie, ze zamest-tel natahuje cas na vyprsanie lehoty kedy si mozeme uplatnit vyplatenie miezd z GF (zakernost a podrazy su mu vlastne) a druha vec je ze v najblizsej dobe uplnu 2 roky chodu jednej z CHDni. Vsetky vyssie spomenute institucie odmietaju s nami komunikovat a odvolavaju sa jeden na druheho. Ako skupina sme sa dostavili na PZ s tym, ze podame trestne oznamenie a vysetrujuci pracovnik nam oznamil, ze je to zbytocne, ze zames-tel v case vyplatenia miezd nemal na ucte financ. prostriedky( 2ja nasi kolegovia podali trestne oznamenie hned ako im neboli vyplatene mzdy a na zaklade vyssie spomenutej skutocnosti bolo setrie uzatvorene). Ministerstvu prace soc. veci a rod sme podali podnet na presetrenie chran. dielni (su 3)ohladne cerpania dotacii a subezne aj ci kontrola UPSVaRu bola vykonana spravne. Mpsvar nas podnet posunul IP, odmietol sa tym zaoberat. IP vykonal kontrolu prevadzok, ktore su zatvorene od doby kedy nam bola zames-telom oznamena platobna neschopnost. Prevadzky zatvorene, miesto pobytu zames-tela nezname z ich strany koniec setrenia. Rozhodli sme sa riesit to sudnou cestou. Vyssie v clanku pisete ze sa mame pokusit o zmier, adresovat ho mozeme len na adresu uvedenu v pracovnej zmluve je to adresa kde sa zames-tel nikdy nezdrziaval a jeho prechodna adresa pobytu je toho casu pre nas neznama (pozna ju policajny zbor, ktory ho vypocuval). Je postacujuce ak tento list s pokusom o zmier posleme na adresu uvedenu v prac. zmluve, kde sa nezdrziava a kde si ju zakonite nepreberie? (na spominanej adrese figuruje konatel spolocnosti jeho rodinny prislusnik a ten tam tiez nebyva). Dalej pisete, ze k navrhu na sud mame predlozit evidenciu dochadzky staci aj cestne prehlasenie kde uvedieme nasu dochadzku ? Preco UPSVaR nema opravnenie poskytnut nam informacie co je s chr. dielnami ci jej bolo pozastavene vyplacanie dotacii alebo ci si dotacie uplatnuje aj nadalej ? Nechapeme ako moze zames-tel dodrziavat podmienky dohody podpisanej s UPSVaRom, ked podla jeho vyjadrenia su tieto podmienky prisne. dakujeme za odpoved a vas cas

Dobrý deň, ako som už napísal, máte právo sa v tejto veci obrátiť s podnetom aj na príslušný Inšpektorát práce, ktorý danú vec prešetrí. Príjemné prežitie vianočných sviatkov aj Vám!

jedna sa o spolocny problem nielen moj ale aj mojich kolegov ktori su somnou na.. jednom pracovisku .tento problem uz riesime.skutocne styri roky.o jeho vyriesenie sme stali vsetci az do chvile ked sme zistili ze to tak lahko nejde ako sme si to predstavovali. problem snami znasaju bohuzial aj deti nieje to problem ani zo strany pana riaditela ani nazho pana veduceho.je to problem do ktoreho nas dali bez toho aby niekto o nom vedel nakolko si stym nevieme rady a ja som sa ozval ze to uz tak dalej nejde zacal sa utok proti mne a kazdy len sklana hlavy.a preto neviem pochopit aby niekto z pozicie moci zastrasovol ludi ujmou na peniazoch a vie ze mame problem a stym problemom uz fungujeme styri roky.a skutocne neviem dokedy to takto pojde .prajem krasne vianoce a dakujem.

Dobrý deň, nakoľko ako píšete vo svojej otázke, že prideľovanie odmien má na starosti Váš nadriadený s tým, že ich odsúhlasuje riaditeľ a ja neviem o aký problém sa jedná, na základe čoho Vám tie odmeny pridelené neboli, preto Vám odporúčam obrátiť sa v tejto veci na riaditeľa, aby Vám túto záležitosť objasnil. Prípadne, ak s Vami nadriadení odmietnu tento problém riešiť a máte odôvodnené obavy, že sú niektorí zamestnanci v práci bezdôvodne znevýhodňovaní voči ostatným, máte právo obrátiť sa s podnetom na prešetrenie na príslušný Inšpektorát práce.

dakujem za vysvetlenie mame tie odmeny pridelovane veducim a je len na riaditelovi ci ich oddobry pripadne prida alebo uberie.nakolko veduci deli odmeny s dost velkymi rordelmi medzi zamestnancov az to cloveka doslova zarazi lebo v takomto zariadeni sa kazdy snazi aspon si myslim odviest svoju pracu co najlepsie.moj problem je v ich prideleni uplne inde som krateny na odmenach za problen ktory sa u nas povedanou pravdou otocil proti mne.len neviem dokedy to bude pokracovat .su to dost velke sumy.rad by som bol aby sa tento problem konecne vyriesil .znasam ho uz styri roky.dakujem

Dobrý deň, čo sa týka vyplácania odmien, na túto otázku Vám nemôžem podať objektívnu odpoveď, nakoľko neviem, kde a ako máte nárok na odmeny upravený, či ich máte upravené v pracovnej zmluve, prípadne v nejakom vnútornom predpise, kolektívnej zmluve, atď. Preto Vám odporúčam obrátiť sa na nadriadeného, prípadne ako píšete, že Vás odkázal na riaditeľa, obráťte sa na neho, aby Vám danú situáciu objasnil.

som zamestnanec detskeho domova neboli mi vyplatene koncoroce odmeny .dostal ich kazdy okrem mna jedneho .nebol som upozorneny ziadnym dokladom ze mi ich nevyplatia .ako mam postupovat moj veduci ma odbyl odpovedou mam sa odvolat na riaditela.

Dobrý deň, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely upravuje § 134 a § 135 Zákonníka práce. V zmysle týchto ustanovení priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že priemerný mesačný zárobok sa bude zisťovať podľa zárobku v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období.

Dobrý deň, v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca na zaklade nevyplatených miezd priznáva Zákonník práce zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Priemerny mesacny zarobok sa pocita: A.)mzda od zaciatku roka az po mesiac kedy sa ukonci pracovny pomer? Hruba, alebo cista? B.)Alebo tym bolo myslene jednorazovy prijem zpriemerovanych dvoch mesiacov? Ak ano, tak ktorých? Tych poslednych nevyplatenych, alebo celkovo najsilnejsich za obdobie celeho roka.Hrubá, alebo čistá? Dakujem

Dobrý deň, ak už zlyhala akákoľvek komunikácia medzi Vami a zamestnávateľom, a nedošlo k zmieru, potom už nemáte inú možnosť ako vymáhať svoj nárok na zaplatenie mzdy súdnou cestou. Podľa zákonníka práce, keďže ide o peňažnú pohľadávku, musíte svoj nárok uplatniť na súde v trojročnej premlčacej lehote. Návrh podajte na súd v obvode ktorého má dlžník (teda Váš zamestnávateľ) sídlo alebo miesto podnikania. Prípadne by som k tomu dodal, že aj keby ste sa obrátili na nepríslušný súd, tak súdy si medzi sebou takýto návrh postúpia, a upovedomia vás o tom, teda sa nemusíte obávať, že by Váš návrh súd zamietol. Pokiaľ ide o súdny poplatok, tak ten sa platí vo výške 6 % z vymáhanej pohľadávky, prípadne Vám zákon o súdnych poplatkoch umožňuje, aby ste požiadali o oslobodenie od jeho zaplatenia, ak podáte žiadosť, ktorú nájdete na stránke ministerstva spravodlivosti a spĺňate podmienky stanovené v tomto zákone. V prípade, ak súd vydá platobný rozkaz a zamestnávateľ voči nemu nepodá v 15 dňovej lehote od jeho doručenia odpor, stane sa právoplatný, dáte si na ňom vyznačiť na súde, ktorý ho vydal vykonateľnosť, a máte v rukách exekučný titul, s ktorým môžete ísť za hociktorým exekútorom a ten bude vymáhať Vašu pohľadávku, aj s ďalším jej príslušenstvom. Naďalej však zostáva možnosť pokúsiť sa dopracovať k Vašej výplate prostredníctvom podnetu na príslušný inšpektorát práce prípadne prostredníctvom trestného oznámenia za trestný čin nevyplatenia mzdy.

chcem sa opýtať, a čo mám robiť v prípade, ak sa so mnou zamestnávateľ jednak odmieta normálne baviť o zaplatení mzdy, a aj som ho vyzvala na jej zaplatenie, ale ani nato nereagoval?

Dobrý deň, ak nechcete naďalej zotrvať u zamestnávateľa, ktorý Vám neplatí, môžete okamžite skončiť pracovný pomer, ak Vám nezaplatil mzdu do 15 dní po uplynutí jej splatnosti (napr. ak bola v zmluve určená lehota splatnosti na 11. deň, tak lehota uplynie v 26.deň v príslušnom mesiaci). Možnosť okamžite skončiť pracovný pomer máte však len v lehote jedného mesiaca odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete, čiže keď uplynie vyššie uvedená 15 dňová lehota od nevyplatenia mzdy. Okrem toho, máte ešte aj nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Ešte posledná vec k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, že musí byť urobené písomne, musí sa presne vymedziť jeho dôvod, tak aby ho nebol možné zameniť s iným dôvodom, pričom tento dôvod sa dodatočne nesmie meniť, a treba ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Alebo potom môžete buď dať výpoveď alebo sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru.

k tejto otázke by som sa chcel opýtať, či má zmysel potom naďalej zotrvávať u takého zamestnávateľa prípadne ako by som mal postupovať keby som ja nemal záujem u neho ďalej pracovať. Ďakujem

Dobrý deň, v prípade, ak zamestnávateľ nemá peniaze na mzdy, tak je dôležité vedieť, či sa náhodou nestal platobne neschopným. Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty povinnosť písomne informovať zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov tak priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku. Za platobne neschopného sa zamestnávateľ považuje vtedy, ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak zamestnávateľ nie je platobne neschopný, avšak nevypláca mzdy, zákon mu neprikazuje, aby o tom zamestnancov vopred informoval. Podľa môjho názoru to v každom jednom prípade závisí od konkrétneho zamestnávateľa, či to zamestnancom oznámi alebo nie, svedčí to najmä o jeho korektnosti a otvorenosti voči svojim zamestnancom. Ak však na Vášho zamestnávateľa nebol vyhlásený konkurz, poradil by som Vám, aby ste sa skúsili ešte raz porozprávať so svojim zamestnávateľom, prípadne mu dajte aj písomnú výzvu, ak Vám ju odmietne prebrať priamo na pracovisku, tak za účasti aspoň dvoch svedkov si dajte podpísať, že zamestnávateľ tak odmietol urobiť, alebo mu ju doručte doporučene, v ktorej ho požiadate o zaplatenie dlžnej sumy, prípadne, že ste ochotná sa dohodnúť na nejakom splátkovom kalendári. Ešte by som možno dodal, aj keď to nemusí byť Váš prípad, že v prípade, ak zamestnávateľ ku dňu výplaty mal peniaze, avšak Vám ich nevyplatil, resp. nevypláca, mohlo by ísť aj o trestný čin Nevyplatenia mzdy a odstupného. V takom prípade sa môžete obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú prokuratúra alebo polícia. Aby však bola naplnená skutková podstata tohto trestné činu, musel by zamestnávateľ úmyselne nevyplatiť mzdy, aj keď mal k dispozícii peniaze, ktoré nepotreboval na zabezpečenie chodu podniku.

Dobrý deň pán advokát, chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu ako riešiť môj problém so zamestnávateľom, ktorý mi už druhý mesiac nedal výplatu. Stále sa vyhovára, že nemá peniaze, pretože ani jemu ešte jeho dodávatelia tiež nezaplatili, tak nám nemá z čoho dať. Nechcem, aby to vyznelo nejako zle, je to síce smutné, že aj jemu dlhujú peniaze, ale to nie je môj problém. Ako keď mešká s výplatou pár dní, v poriadku, to som ochotná počkať, ale dva mesiace? Veď aj ja mám svoje účty ktoré musím platiť. Poraďte prosím čo robiť.... Barbora

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto