Ako vymôcť mzdu?

Nachádzate sa tu

Vymoženie mzdových nárokov zamestnancov na Slovensku a v zahraničí - Článok poukazuje na najefektívnejšie spôsoby, ako sa brániť voči zamestnávateľovi, ktorý porušil svoje povinnosti pri vyplácaní mzdových nárokov zamestnancom na území Slovenskej republiky, Anglicka, Walesu a Francúzska. Článok poskytuje odpovede na mnoho otázok, s ktorými sa zamestnanci denne stretávajú, resp. ktoré sú pre nich neriešiteľné. V súčasnosti už snáď nenájdeme človeka, ktorý by sa nesťažoval na svojho zamestnávateľa. Nevyplatenie mzdových nárokov v čase na to určenom, resp. vôbec patrí medzi tie porušenia zákona, ktoré zasahujú do života zamestnancov a ich rodín v tej najväčšej miere. Článok je preto zameraný na najefektívnejšie spôsoby, ako vymôcť od slovenského, francúzskeho, ale aj anglického zamestnávateľa mzdové nároky, ktoré neboli zamestnancovi vyplatené. Zobrazuje orgány štátnej moci v jednotlivých krajinách konajúce z úradnej povinnosti, ale aj postup, ktorým dosiahnete vymoženie nároku prostredníctvom súdu. Článok načrtne každému čitateľovi spôsoby, ktorými môže uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Vymoženie mzdových nárokov inšpekciou práce

Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky vyplývajúce z vášho pracovnoprávneho vzťahu. Nevyplatenie mzdových nárokov zamestnancom v čase na tom určenom, resp. vôbec spôsobuje existenčné problémy pri napĺňaní vašich životných potrieb. V takýchto prípadoch, keď si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a porušil pracovnoprávne predpisy, môže zamestnanec podľa § 150 Zákonníka práce podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Medzi orgány inšpekcie práce patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce (v súčasnosti je sídlo v Košiciach) a krajské inšpektoráty práce. Zamestnanec podáva podnet na inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje. V roku 2012 bolo inšpektorátmi práce vybavených, resp. je v riešení celkom 5 257 podnetov, čo je o 412 podnetov menej ako v roku 2011 (5 669 podnetov). V evidovaných podaniach za rok 2012 sa väčšina, rovnako ako aj v predchádzajúcich obdobiach, týkala práve oblastí nevyplatenia mzdových nárokov a nevyplatenia mzdy a s tým súvisiaceho nedodržania výplatných termínov.

Príklad č. 1:

Postup inšpektorátu práce po podaní podnetu môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade: Zamestnanec XY vykonal v mesiaci február 15 hodín práce nadčas po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak dohodol so zamestnávateľom, pretože bol vo finančnej tiesni a mzda za prácu nadčas mu mala pomôcť. V mzde zamestnanca však tieto hodiny za prácu nadčas v uvedenom mesiaci neboli započítané a zamestnávateľ sa vyjadril, že zamestnanec na ne nemá nárok. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vysvetlenie a požadoval vyplatiť predmetný nárok. Zamestnávateľ však zaujal stanovisko, že v prípade naliehavých opravárskych prác môže nariadiť zamestnancom prácu nadčas, za ktorú im odmena nepatrí. Predmetný zamestnanec podal podnet na inšpektorát práce. V predmetnej veci začne inšpektorát práce výkon inšpekcie práce. Pri výkone inšpekcie práce sa inšpektor práce v danej veci u zamestnávateľa preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk, avšak na požiadanie umožní doň nahliadnuť. Inšpektor práce sa dostaví na pracovisko zamestnávateľa, kde je oprávnený predovšetkým vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorý je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie atď.

V praxi konkrétna inšpekcia práce pozostáva z kontroly pracovnoprávnych a mzdových predpisov, t. j. formálna kontrola obsahu pracovných zmlúv, resp. obdobných pracovných vzťahov, kontrola dochádzky, poskytovania minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, fyzické skontrolovanie zamestnancov na pracovisku so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kontrola evidencie a preplácanie nadčasov, nočnej práce, sviatkov alebo zabezpečovania stravovania atď. Z dokladov, ktoré boli predložené, následne inšpektori práce vyhodnotia, či zamestnávateľ pri určovaní a vyplácaní nárokov, spisovaní pracovných zmlúv, resp. iných právnych úkonov nepochybil. Ak nastane situácia, že správny orgán nemá dostatok potrebných podkladov na konštatovanie porušenia pracovnoprávnych predpisov, vyzve zamestnávateľa, aby sa buď dostavil na inšpektorát práce za účelom objasniť skutkový stav, alebo doručil ďalšie potrebné doklady k predmetným zamestnancom. Na základe objektívne zistených skutočností inšpektor práce potom spíše protokol o nedostatkoch, ktoré pri výkone inšpekcie práce zistil.

Po získaní všetkých potrebných podkladov na prešetrenie podnetu zamestnanca inšpektor práce preskúma ich súlad so slovenským platným právom, ktoré spadá do preskúmavanej oblasti. V konkrétnom príklade, ktorý je uvedený vyššie, by inšpektor práce konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov, konkrétne § 121 ods. 1 Zákonníka práce, keďže zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Potom, ako je podnet prešetrený, inšpektorát práce poskytne odpoveď podávateľovi. Podľa § 7 ods. 8 písm. c) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Výsledkom podania podnetu zamestnanca môže byť teda nariadenie pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutie o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu. Avšak v praxi často dochádza k situáciám, kedy napriek nariadeniu pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutiu o uložení pokuty nedôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnanca. Zamestnanec sa nemôže obrátiť na exekútora, keďže pokuta z rozhodnutia o uložení pokuty je príjmom štátneho rozpočtu a nie zamestnanca. Vhodnejšia zákonná úprava by bola, ak by inšpektorát práce mohol zamestnávateľovi uložiť vyplatenie mzdového nároku priamo zamestnancovi. Na základe vyššie uvedeného, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdové nároky aj napriek nariadeniu inšpektorátom práce, zamestnanec by sa mal obrátiť na súd.

Vymoženie mzdových nárokov súdom

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ako „Zákonník práce“) spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zamestnanec sa teda môže obrátiť na súd prostredníctvom žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Negatívnou skutočnosťou však je, že ak sa zamestnanec obráti na súd, musí podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť 6 % zo sumy, ktorú chce od zamestnávateľa vymôcť. Na rozdiel od správneho konania vedeného inšpektorátom práce je súdne konanie spoplatnené. Avšak, ak je zamestnanec vo finančnej tiesni, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010 pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové a sociálne pomery žiadateľa, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu. Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a ktoré odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.

Na súd sa musí zamestnanec obrátiť sám, resp. jeho právny zástupca, pretože žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu zaňho nemôže podať ani inšpektorát práce, ani inšpektor práce. Premlčacia lehota mzdového nároku je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nároku. Predtým, ako sa zamestnanec obráti na súd, je vhodné pokúsiť sa o vyriešenie tohto sporu so zamestnávateľom písomnou formou, a to „pokusom o zmier“, resp. „predžalobnou výzvou“. V tomto pokuse o zmier, resp. v predžalobnej výzve zamestnanec požiada zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, resp. iných mzdových nárokov. Na tento úkon a taktiež na celé konanie pred súdom je vhodné nechať sa právne zastupovať advokátskou kanceláriou. V pokuse o zmier by mal zamestnanec predovšetkým požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, upozorniť zamestnávateľa, že jeho povinnosťou je vyplácať mzdu a taktiež dodržiavať splatnosť vyplatenia mzdy, ktorá bola vzájomne dohodnutá, stanoviť zamestnávateľovi primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžného mzdového nároku, upozornenie, že v prípade, ak nebude mzdový nárok v primeranej dodatočnej lehote vyplatený, bude tieto nároky vymáhať súdnou cestou.

Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na pokus o zmier alebo predžalobnú výzvu, zamestnanec je oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môže zamestnanec súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku. V súčasnosti sa súdny poplatok stále platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú a rýchlejšiu formu súdneho konania v porovnaní so súdnym konaním začatým žalobou. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, resp. odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie, čo je významný rozdiel oproti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré vydáva inšpektorát práce. Rozhodnutie inšpektorátu práce je možné vymáhať formou exekúcie, avšak oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zamestnanec, ale inšpektorát práce, t. j. vymožená pohľadávka je príjmom štátneho rozpočtu.

Žaloba o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov sa podáva na súde, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa, presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená. Samozrejme, musí taktiež obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým, kedy pracovný pomer vznikol, kedy sa pracovný pomer skončil a akým spôsobom, vyčíslenie mzdového nároku atď. Taktiež zamestnanec môže požadovať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mal byť mzdový nárok zaplatený, t. j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola do 31. 1. 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením mzdového nároku. Avšak od 1. 2. 2013 došlo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z. k zmene, kde podľa § 3 si veriteľ môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, čo je 5,75 % ročne až do zaplatenia, t. j. počas celej doby omeškania. Táto zmena priniesla zníženie sadzby o 3 percentuálne body v prospech dlžníka. Zamestnanec sa taktiež môže na súde domáhať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj náhradu trov súdneho konania. K žalobe zamestnanec predkladá kópiu pracovnej zmluvy, evidenciu dochádzky, výpoveď, ďalšie dokumenty a dôkazy atď.

Vymoženie mzdových nárokov v Anglicku, Walese a Francúzsku

Inšpektoráty práce vo Francúzsku tzv. „inspection du travail“ majú kompetencie okrem oblasti mzdy a platov aj v oblastiach bezpečnosti a zdravia pri práci, zamestnanosti, nelegálnej práce, pracovného času, rovnakého zaobchádzania, opatrení reštrukturalizácie atď. Inšpektori práce vo Francúzsku majú zväčša rovnaké kompetencie ako slovenskí inšpektori práce, a to napr. vstupovať na pracovisko zamestnávateľa, požadovať od zamestnávateľa dokumenty, vyjadrenia, vysvetlenia, nariadiť vyplatenie mzdových nárokov zamestnancom atď. Vo Francúzsku však prebehla reforma, ktorá inšpekciu práce ešte zefektívnila, a to na základe „plánu pre modernizáciu a rozvoj inšpektorátu práce“. Podnetom na modernizáciu a zefektívnenie francúzskej inšpekcie práce bola vražda dvoch francúzskych inšpektorov práce. Na rozdiel od slovenských inšpektorov môžu francúzski inšpektori vykonávať aj mediáciu, resp. zmierovacie konanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky mediátor. Ďalším významným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou inšpekciou práce je možnosť francúzskych inšpektorátov práce komunikovať s pracovnými súdmi vo Francúzsku, zatiaľ čo slovenské inšpektoráty nemajú právomoc obracať sa so svojimi podnetmi priamo na slovenské súdy. Zamestnanci sa teda môžu v prípade nevyplatenia mzdových nárokov bezplatne obracať na francúzsky inšpektorát práce v prípadoch porušenia zákona francúzskym zamestnávateľom.

Francúzsky zamestnanec sa však môže obrátiť aj na pracovný súd tzv. „conseil des prud’hommes“, ktorý rieši všetky spory vyplývajúce z pracovných zmlúv. Francúzski zamestnanci sa musia obrátiť na súd v mieste, kde s nimi bola uzavretá pracovná zmluva. Príslušný je teda pracovný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza pracovisko podniku, kde zamestnanci pracujú. Avšak, ak zamestnanec vykonáva prácu mimo akéhokoľvek podniku, treba sa obrátiť na pracovný súd v mieste bydliska zamestnanca. Zamestnanec môže návrh podať na pracovný súd doporučeným listom alebo priamo v súdnej kancelárii písomne alebo ústne. Vo Francúzsku je teda možné podať návrh ústne a dať ho zaznamenať súdnou kanceláriou. Taktiež môže byť návrh podaný vo forme spoločného vyhlásenia urobeného oboma stranami zmierovacou radou. Na pracovnom súde nemá zamestnanec povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom. Súdne konanie prebieha výlučne vo francúzskom jazyku. Slovenský občan pracujúci vo Francúzsku je oprávnený mať na pojednávaní tlmočníka, avšak sudca nie je povinný využiť jeho služby, pokiaľ ovláda jazyk, v ktorom koná účastník. Ďalším zásadným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou právnou úpravou je, že vo Francúzsku sa v zásade štátu neplatia žiadne poplatky za procesné úkony súdu. Slovenský občan má ako občan Európskej únie právo na úplnú bezplatnú právnu pomoc, pokiaľ jeho majetkové pomery neprekračujú povolenú hornú hranicu upravovanú každý rok (každý rok sa pohybuje táto hranica približne okolo 1 000 eur). Zamestnanec môže získať taktiež čiastočnú bezplatnú právnu pomoc. Hranice pri poskytovaní úplnej bezplatnej právnej pomoci a čiastočnej bezplatnej právnej pomoci môžu byť upravené v závislosti od rodinných pomerov zamestnanca.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012
5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.
6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na:

V Anglicku a Walese má inšpektorát práce tzv. „Health and Safety Executive“ kompetencie len v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci. Nespokojní zamestnanci v Anglicku a Walese však svoje sťažnosti môžu adresovať aj iným poradným orgánom ako napr. „Citizens Advice Bureau“ a „Law Centre“ alebo „Employment Agency Standards Inspectorate“, ktorý kontroluje agentúry zamestnávania, alebo „Gangmasters Licensing Authority“, ktorý chráni zamestnancov pred využívaním, resp. vykorisťovaním, alebo „HM Revenue and Customs“, ktorý vykonáva kontrolu v oblasti národnej minimálnej mzdy. V prípadoch nevyplatenia mzdových nárokov v Anglicku a Walese zamestnanci najskôr konzultujú svoje problémy priamo so svojím zamestnávateľom. Ak nedôjde k dohode, zamestnanec by mal zaslať písomnú sťažnosť priamo zamestnávateľovi a počkať si na jeho vyjadrenie. Ak zamestnávateľ nekomunikuje so svojím zamestnancom, je vhodné vyhľadať mediátora. Tento postup je v Anglicku a Walese zaužívaný. Mediátor sa pokúša vyriešiť problém zamestnanca priamo so zamestnávateľom. V Anglicku a Walese existuje databáza mediátorov a zamestnanci môžu rýchlo a efektívne nájsť mediátora v mieste svojho bydliska prostredníctvom internetovej databázy: http://www.civilmediation.justice.gov.uk/.

Avšak, ak ani mediátor nepomohol vyriešiť spor, zamestnanec by sa mal obrátiť na zamestnanecký tribunál tzv. employment tribunal. Ak je zamestnanec v spore pred zamestnaneckým tribunálom úspešný, ten nariadi zamestnávateľovi vyplatiť mzdový nárok. Podanie na zamestnanecký tribunál je obmedzené lehotou, na základe ktorej sa naň môže zamestnanec obrátiť najneskôr do 3 mesiacov od skončenia pracovného pomeru s predmetným zamestnávateľom. Podanie a konanie na tribunál je spoplatnené v závislosti od druhu sporu. V prípade, ak ide o nevyplatenie mzdy, dávky pri skončení pracovného pomeru alebo mzdovej diskriminácie, je súdny poplatok za podanie žaloby 160 £ (približne 185 eur) a za pojednávanie 250 £ (približne 288 eur). Pri písomnom podaní sa poplatok platí poštovou poukážkou alebo šekom. Zamestnanci, ktorí si finančne nemôžu dovoliť uhradiť súdny poplatok, môžu podať formulár na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po podaní žaloby má zamestnávateľ 28 dní na zaslanie svojho vyjadrenia. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, sudca zamestnaneckého tribunálu môže rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Ak sa zamestnávateľ vyjadrí, v zásade bude nariadené pojednávanie, na ktorom sa o spore rozhodne. Na nariadené pojednávanie si zamestnanec prinesie všetky dokumenty na podporu svojich tvrdení. Taktiež môže prizvať svojho pracovného kolegu, ktorý však nemôže vypovedať za zamestnanca, ktorého sa týka spor, a nemôže ani klásť otázky. Spory sú riešené v kancelárii zamestnaneckého tribunálu tzv. „employment tribunal office“, ktorý sa územne nachádza najbližšie k pracovisku daného zamestnanca. Zamestnávateľovi a zamestnancovi sú na pojednávaní kladené otázky. Súd vydá rozhodnutie zvyčajne v deň pojednávania, ak nie, tak ho zašle písomne niekoľko dní po pojednávaní. Ak je rozhodnutie tribunálu v prospech zamestnanca, zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi jeho mzdový nárok. Ak tak zamestnávateľ neurobí dobrovoľne a ani nepodá odvolanie, zamestnanec môže žiadať o výkon rozhodnutia prostredníctvom dozerajúceho úradníka tzv. enforcement officer, a to za poplatok 40 £ (približne 46 eur) alebo prostredníctvom tzv. High Court Enforcement Officer za poplatok 60 £ (približne 69 eur), ktorý mu však bude zamestnávateľom vrátený.

Ak zamestnanec nebol v spore úspešný, môže podať odvolanie, ktoré musí odôvodniť, a to na odvolací zamestnanecký tribunál tzv. Employment Appeal Tribunal v lehote 42 dní od oznámenia rozhodnutia. Odvolanie musí byť doručené na odvolacom tribunáli najneskôr v posledný deň lehoty o 16:00. Taktiež z taxatívne vymedzených dôvodov, ako napr. zamestnanec nebol informovaný o termíne pojednávania, nový dôkaz, o ktorom do pojednávania nemal vedomosť atď., môže písomne požiadať zamestnanecký tribunál o súdne preskúmanie rozhodnutia, a to v lehote do 14 dní. Preskúmanie rozhodnutia je taktiež spoplatnené.

Poznámky:

1 Podľa Výročnej správy Národného inšpektorátu práce o sťažnostiach, petíciách a podnetoch za rok 2012

§ 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3 Napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., nariadenie vlády SR č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby, nariadenie vlády SR č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, atď.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012

5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.

6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/civiljustice/case_to_court/case_to_court_fra_sk.htm#1.

7 Citizens Advice Bureau. 2011 Advice guide, p. 3,  2011

Autor: JUDr. Jozef Lukajka,
doktorand Právnickej fakulty v Trnave a právnik advokátskej kancelárie 
BÁNOS s.r.o.

Stalo sa Vám, že Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu včas, a to ani v dodatočnej lehote? Chcete podať podnet na inšpektorát práce alebo svoje mzdové nároky brániť pre súdom žalobou o zaplatenie mzdy, či návrhom na vydanie platobného rozkazu? Radi Vás zastúpime, a to v cene už od 100,00 EUR.

Komentáre

Odpoveď pre Romanu: Dobrý deň, ak došlo ku škode Vašim zavinením, požadovanú výšku náhrady škody ako aj priebeh vzniku škody musí zamestnávateľ prerokovať s Vami v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. Nedodržanie tejto lehoty však nie je nijak postihnuté. Zamestnávateľ má potom právo domáhať sa náhrady škody až do výšky 4–násobku priemerného mesačného zárobku. Ak je teda priemerný zárobok zamestnanca v uplynulom období 855 €, zamestnávateľ si od neho môže vymáhať náhradu škody až do výšky 3 420 €. Následne, ak je zrejmé, ako ku škode došlo a aká je výška spôsobenej škody (pričom tu sa zamestnávateľ nemusí riadiť ani názorom zamestnanca ani zástupcami zamestnancov, musí mať však na zreteli, že v prípade potenciálneho súdneho konania je potrebné škodu preukázať v požadovanej výške), môže zamestnávateľ vzniesť svoj nárok na uhradenie škody voči zamestnancovi. Pre dodržanie právnej istoty je najlepšie urobiť tak písomne, a to žiadosťou o náhradu škody adresovanej zamestnancovi. Ak ani po doručení tejto žiadosti zamestnanec škodu neuhradí, je možné uplatniť nárok zamestnávateľa na súde. Vaše práva: Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonníka práce“) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Uvedené sa vzťahuje rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť a výplatu. Zamestnanec v prípade nevyplatenia niektorého z vyššie uvedených finančných nárokov zamestnávateľom postupuje nasledovne: 1. Vyzve zamestnávateľa doporučeným listom na vyplatenie dlžnej mzdy v určenej lehote. 2. V prípade, ak nároky zamestnanca nebudú v stanovenej lehote uspokojené, zamestnanec vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy predžalobnou výzvou, zaslanou doporučeným listom. Predžalobnou výzvou zamestnanec upozorní zamestnávateľa na následky nevyplatenia mzdy – podanie trestného oznámenia, podanie žiadosti o vydanie platobného rozkazu (vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou), podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce. 3. Ak zamestnávateľ dobrovoľne nesplní svoj záväzok ani po doručenej predžalobnej výzve, zamestnanec • podá trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, • podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. 4. Zamestnanec má podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce právo podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce. V zmysle zákonných oprávnení však inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu. Inšpektorát práce je oprávnený nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenie zákona, prípadne mu uložiť za porušenie zákonnej povinnosti pokutu. Z vyššie uvedených viet vyplýva, že zamestnávateľ je povinný Vám vyplatiť mzdu v dohodnutej výške, t.j. mzdu uvedenú v pracovnej zmluve bez ohľadu na to, či ste spôsobili škodu alebo nie. Zamestnávateľ aj musí preukázať vznik škody a nemôže len tak svojvoľne o tom rozhodnúť, či došlo ku škode Vašim zavinením alebo nie a v dôsledku toho Vám preto nemôže len tak nevyplatiť mzdu.

Dobrý deň! Prosím vedeli by ste mi pmôcť v mojej situácii?: pracovala som v podniku XY riadne na zmluvu s 3. mesačnou skúšobnou dobou. V podniku chceli od nás aby sme prešli na vyplácanie typu: minimálna mzda na pásku a zvyšok na ruku, klasika Slovensko. S tým som ja ale nesúhlasila, tak som si začala hľadať nové zamestnanie, ktoré som aj našla. V poslednom mesiaci 3.mesačnej skúšobnej doby som dala výpoveď, ktorú mi majiteľka podpísala a prijala so slovami, že to čakala. Prešiel mesiac od mojej výpovede, ale výplatu som nedostala. Vola som pani majiteľke a tá mi povedala, že to nie je na telefón, mám prísť osobne. Bola som za ňou osobne a dostala som vyjadrenie, že výplatu mi zadržala nakoľko mojim pôsobením v jej firme som jej spôsobila obrovské škody ( neuviedla aké a čím som ich spôsobila ) vraj musí vynulovať sklady a spraviť ich na novo .... nechcela mi ukázať ani záznam o tom kde som údajne tie chyby spravila ani sa viac so mnou baviť, nemá na mňa čas ani náladu. Posledná veta bola, že jej právnik jej to spíše a pošle mi vyjadrenie k škode ktorú som spôsobila a k náhrade. Viete mi poradiť či má právo mi nevyplatiť výplatu za posledný mesiac + dovolenku keď si vymyslela údajný dôvod na nevyplatenie mi mzdy? Ďakujem za Vašu odpoveď.

Odpoveď pre anonymného užívateľa zo dňa 26. júla 2015: Dobrý deň, vzhľadom na to, že ste zamestnávateľovi už zaslali predžalobnú výzvu a on napriek tomu nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na predžalobnú výzvu, ste oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môžete súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku, ak naň spĺňate podmienky. Čo sa týka trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, toho sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. To znamená, že je tu aj predpoklad spáchania trestného činu zo strany Vášho zamestnávateľa.

Dobrý deň Zamestnavateľ mi nepreplatil dovolenku a jedno mesačnú výplatu. Od vtedy prešlo 1,5 roka. Nijako som to písomne nevymáhala Medzi tým som uzatvoril novu pracovnú zmluvu u nového zamestnávateľa starému zamestnávateľovi som nepodpísal dohodu o ukončení pp. Teraz po 1,5 roku by som chcel vymáhať 2mesačné odstupné dovolenku a mzdu. Zamestnávateľ však zrušil firmu fúziou a ta firma podľa všetkého prevzala všetky záväzky. Mam možnosť dostať sa k svojim peniazom? Možem podať tr. oznámenie na bývalého zamestnávaťela? Už som mu poslal predžalobnú výzvu ktorú neprebral. A poslal som aj kontrolu s Ip no nič sa neudialo. Aké mám zakonné možnosti.Ďakujem

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 5. júla 2015: Dobrý deň, práca nadčas v zmysle zákona nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne. Do úvahy sa pritom berie obdobie 4 alebo 12 mesiacov. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda plus mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Ľuďom, ktorí vykonávajú rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a zvýhodnenie v sume 35 % ich priemerného zárobku.Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. V tom prípade zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala. V prípade, že v súlade s pracovnou zmluvou a zákonom Vám zamestnávateľ nevyplatí nadčasy, pošlite mu písomnú výzvu, inak máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce a podať podnet, ktorým budete žiadať o vykonanie inšpekcie u zamestnávateľa. K tým odvodom z príjmu Vám môžem dodať, že odvody za Vás musí odvádzať do sociálnej aj zdravotnej poisťovne zamestnávateľ. Ako zamestnanec si môžete overiť plnenie odvodovej povinnosti zo strany Vášho zamestnávateľa buď elektronicky alebo priamo v príslušnej pobočke poisťovne. Ak máte dôkazy o tom, že Váš zamestnávateľ porušuje zákon, môžete sa obrátiť aj na príslušný Inšpektorát práce, ktorý mu môže uložiť pokutu.

Dobrý deň, chcem sa spýtať a poprosiť o radu, ked zamestnávateľ dáva výplatu na dve pásky, jednu minimálnu- oficiálnu a druhú pásku - neoficiálnu- doplatok. neplatí príplatok k práci nadčas,príplatok za výškovú rizikovú prácu, vyžaduje aj 150 hodín nadčasu mesačne a dokonca teraz nechce zaplatiť nadčas za minulý mesiac, lebo ide na niekoľko drahých dovoleniek ! Jedná sa mi , z čoho by mi bola platená prípadná PN-ka, lebo som veľmi vyčerpaný ( Pracujem bez dovoleniek,denne dvanástky...) ani tú mi nechce dať, a vraj ani preplatiť! Výkon práce nie je obsiahnutý v zmluve. tiež , kedže som niekoľko rokov pred dôchodkom, z čoho sa mi bude počítať? z oboch pások asi nie, kedže odvody platí za mňa len z minimálnej? nie je to porušenie zákona? čo s tým??? dakujem pekne

Odpoveď pre "Obeť podvodníka": Dobrý deň, vo Vašej situácii máte možnosť podať návrh na súd a prostredníctvom súdu sa domáhať Vášho práva a nároku na výplatu mzdy a rovnako toho, aby Vám zamestnávateľ vydal zápočtové listy o odpracovanej dobe. Súd môžete požiadať aj o vydanie platobného rozkazu. Ak spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložíte aj návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a na vydanie platobného rozkazu budú splnené zákonom stanovené podmienky, bude zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz v lehote 10 pracovných dní. Ak dlžník podá odpor alebo ak sa nepodarí platobný rozkaz dlžníkovi doručiť, súd nariadi pojednávanie. Súd využije všetky možnosti ako predvolať, resp. predviesť odporcu.

Dobrý deň,pán advokát. Bývalí zamestnávateľ mi nevyplatil mzdu za mesiace jún-oktober 2014.Prac.pomer skončil dľa par.69 1b Zák.práce ku 6.10.2014. Bolo podané trestné oznámenie,IP je bezzubbý-nevyšetril nič-majiteľ na výzvy nereaguje,nakoľko IP zistil,že na ofic.adrese firmy,firma nesidli.Výzvy zaslané na adresu spoločnosti sa nám vracajú-adresát neznámy.Ako sa domoct svojich miezd a nárokov.Nevydal nam ani zápočtové listy o odpracovanej dobe.Je to s.r.o. fakticky bez majetku a majitel si kludne dalej podnika.Jedna sa o 2300Eur.Ak požiadam sud o vydanie platobného rozkazu ako ho súd prinúti zaplatit,ked nema s.r.o. ziadny majetok,pretože všetok majetok je písany na rod.prislušníkov?(žena-svokra)

Odpoveď pre Mariana eľ: Dobrý deň, ak by došlo k situácii, že Vám bývalý zamestnávateľ nevyplatí dohodnuté splátky, v prvom rade Vám odporúčam písomne ho vyzvať, aby Vám na základe podpísanej dohody dobrovoľne a v stanovenej lehote vyplatil dohodnutú sumu a ak tak po uplynutí Vami stanovenej lehoty neurobí, máte možnosť obrátiť sa na súd a tieto peňažné prostriedky od neho vymáhať súdnou cestou.

Odpoveď pre Erika: Dobrý deň, ak Vám Váš kamarát peniaze vyplatil a vy ich od neho chcete ísť vymáhať znovu, tak to by som Vám určite neodporúčal. V danom prípade by ste sa mohol dopustiť trestného činu a samozrejme v prípadnom súdnom spore, v ktorom by ste vymáhali od kamaráta tieto peniaze, by ste museli dokázať, že na ne máte právny nárok a keďže ste pracovali „načierno“ bez zmluvy dokazovanie z Vašej strany bude obtiažne. Dôkazné bremeno v danom konaní bude na Vás.

Odpoveď pre Adrianu: Dobrý deň, podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi uložiť pokutu, a to aj opakovane.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 27. marca 2015: Dobrý deň, podľa § 88 ods. 9 Zákonníka práce, rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Mzdu za prácu nadčas upravuje § 121 Zákonníka práce. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. Nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas nemá ten zamestnanec, ktorý už v dohodnutej výške mzdy má zohľadnenú prípadnú prácu nadčas. Okruh takýchto zamestnancov je taxatívne vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce. Takto je možné mzdové podmienky dohodnúť len: s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení. Z uvedeného vyplýva, že na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas máte nárok v tom mesiaci, v ktorom ste odpracovali prácu nadčas, teda spolu so mzdou za príslušný mesiac Vám má zamestnávateľ vyplatiť aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

Odpoveď pre Stanislava: Dobrý deň, pri práceneschopnosti ako zamestnanec ste povinný zaslať Vášmu zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a po ukončení ste povinný odovzdať zamestnávateľovi hlásenie o jej ukončení. Bude potrebné kontaktovať Vášho zamestnávateľa, či zatvorenie pracoviska má prechodný alebo trvalý charakter, alebo došlo k organizačným zmenám na pracovisku. Z toho, čo ste napísali je možné, že na strane Vášho zamestnávateľa došlo k organizačným zmenám. Ak ste splnili svoju povinnosť a napriek tomu Vám zamestnávateľ chcel dať výpoveď, môže ju dať len z dôvodov, ktoré sú presne uvedené v § 63 Zákonníka práce. Ide napríklad o organizačné zmeny na strane zamestnávateľa, zdravotné dôvody na strane zamestnanca, ktoré mu bránia vo výkone práce, alebo odmietnutie zamestnanca vykonávať inú ponúknutú prácu. Ak došlo na strane Vášho zamestnávateľ k organizačným zmenám, pracovný pomer bude možný ukončiť aj dohodou. Uvedenie dôvodu ukončenia pracovného pomeru je povinnou náležitosťou dohody, ak pracovný pomer skončí z organizačných dôvodov (nadbytočnosť, zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). V neposlednom rade, Vy, ako zamestnanec môžete podať výpoveď, a to aj bez uvedenia dôvodu.

Dobry den.Chcel by som sa spytat: Pracovny pomer som skoncil dohodou a zamestnavatel mi odsuhlasil odstupne.Dohodli sme sa na troch splatkach,co mam aj na papieri.Prva splatka prebehla bez problemov,zamestnavatel odviedol vsetky potrebne veci do zdravotnej,socialnej,dan z celkovej mzdy. Termin vyplaty bol urceny na 7.v mesiaci. Ako mam postupovat ked ostatne splatky nevyplatil.Dakujem.

dobry den,robil som na cierno,bez zmluvy, vyplatu mi posielali na kamosov ucet,daval mi peniaze na ruku, ako ich od neho vysudim este raz ked nema ziaden doklad o vyplateni? svedkou a dokazi mam ze som s nim robil, len ked odomna pytali zivnost aby som doniesol do prace tak som usiel,dakujem

Dobrý deň náš zamestnávateľ nám každý mesiac vypláca mzdu až po termíne v zmluve.Máme stanovený dátum 25.nasledujúci mesiac ale zamestnávateľ vypláca vetšinou až posledného v mesiaci.Vraj na inšpektoráte práce o tom vedia ale nemôžu a tým nič robiť.Je to pravda nedá sa s tým nič urobiť.Ďakujem pekne

Dobry den. Chcel by som sa opytat,ak pracujem v sobotu a povazuje sa to u nas ako praca nadcas,musi mi zamestnavatel preplatit v nasledujucej vyplate pracu za nadcas?? Lebo u nas to funguje tak,ze mame fond a tam odkladaju peniaze,ak by vznikla odstavka a stahuju nam z fondu peniaze co sme pracovali nadcas a ak odstavka nevynikne preplacaju ich az o 3mesiace napr:januar mam 15h nadcasu a daju mi ich vo vyplate aprili. Moze tak urobit zamestnavatel,alebo mam narok na nich hned? Dakujem pekne

Dobry den. Chcel by som sa opytat,ak pracujem v sobotu a povazuje sa to u nas ako praca nadcas,musi mi zamestnavatel preplatit v nasledujucej vyplate pracu za nadcas?? Lebo u nas to funguje tak,ze mame fond a tam odkladaju peniaze,ak by vznikla odstavka a stahuju nam z fondu peniaze co sme pracovali nadcas a ak odstavka nevynikne preplacaju ich az o 3mesiace napr:januar mam 15h nadcasu a daju mi ich vo vyplate aprili. Moze tak urobit zamestnavatel,alebo mam narok na nich hned? Dakujem pekne

Prajem pekný večer. Chcel by som sa opýtat aký by som mal mať postup pri ukončení PN ky a zároven nástupu do zamestania . Moje pracovisko totiž je zatvorené v pôvodnom stave ale neviem sa dostat do práce. Mám normalne uzatvorenu zmluvu a som zamestaný uz viac ako 1 rok. dakujem za radu

Odpoveď pre Darina724@azet.sk: Dobrý deň, okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, kedy je možné okamžite skončiť pracovný pomer - teda ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Muselo by to však byť uvedené v písomnej dohode o vykonaní práce (keďže to neuvádzate, predpokladám, že tento typ máte so zamestnávateľom uzatvorený). Ak to Vaša dohoda neobsahuje, možno ju ukončiť dohodou účastníkov a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, začínajúcou sa dňom doručenia písomnej výpovede. Ak by nedošlo k vyplateniu tejto odmeny, máte nárok vymáhať si ju súdnou cestou. V tomto prípade by sa to dalo považovať aj za šikanu zo strany zamestnávateľa, preto je vo Vašom prípade ďalšou možnosťou obrátiť sa s Vašimi problémami na Inšpektorát práce.

Odpoveď pre Júliu: Dobrý deň, za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi jeho dosiahnutá mzda plus mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % priemerného denného zárobku. Pri súbehu práce vo sviatok a práce nadčas patrí zamestnancovi zvýhodnenie samostatne za prácu nadčas a samostatne aj za prácu vo sviatok. Dôležité však je aj to, ako to máte upravené v pracovnej zmluve.

Dobry večer chcela by som sa spytat ako mam vymahat neviplatenu mzdu od zamestnavatela u ktreho som pracovala na dohodu 7 11 som vynašala smeti a on ma obvinil ze som to kradla bolo tam jedlo ktore sa pocas dna nepredalo a bolo riadne odpisane a nahadzane vo vreciach na smeti zavolal na mna policiu ktora neurobila ani zapis lebo povedali ze z coho ma chce obvinit. Kedze nevedel co ma na mna najst tak zavolal druhu hliadku lebo jedna sestricka nam dala do bufetu dezinfekcne prosriedky tak dal na mna oznamenie ze som to ukradla tu sestricku som nikdy predtym nevidela a priniesla nam tie veci presne v ten den ked tam namontoval kameru. A povedal mi ze mi neviplati mzdu ani za oktober ani za pol novembra 352eu a 72eu a este sa mi aj vyhrazal a prehladaval mi moje osobne veci bez môjho suhlasu podala som presetrenie na inspek prace taktiez som mu poslala list ze podla zakona ma musi zamestnat 15 po vypovedi ktory neprevzal ohladom zdravotnickeho materialu ktory mi vzali policajti vzali som bola vypovedat kedze tu sestricku nepoznam uzavreli to tak neviem preco on mi nechce vyplatit mzdu ked nema ziaden dokaz ze som mu nieco ukradla. preto vas prosim o radu ako mam postupovat dalej lebo ja tie peniaze potrebujem kedze z UPnepoberam ani cent a kedze mam 50 rokov neviem si najst normalnu pracu dakujem za skoru odpoved

Dobrý deň. Chcem by som sa opýtať pracujem U súkromníka V gastronomii. Je povinný vyplatiť mi príplatok za vianočné sviatky? Ak áno minimálne koľko percent?

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 20. októbra 2014: Dobrý deň, skúste zistiť, či údaje, akými sú aj číslo účtu sú uvedené správne, a zistiť v banke, či boli vykonané transakcie na Váš účet. Ak zistíte, že agentúra Vám neposlala žiadnu výplatu v dohodnutej lehote v dohodnutej výške a údaje o účte ste poskytli personálnej agentúre správne, zo strany agentúry pôjde o porušenie zmluvy, ktorú ste podpísali, čiže o porušenie povinnosti. Budete mať možnosť ho na vyplatenie písomne vyzvať, vo výzve uveďte aj lehotu, do kedy má zaplatiť Vám zameškanú výplatu. Ak výzva nebude postačujúca a agentúra Vám naďalej nebude poskytovať výplatu, budete mať možnosť podať návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom súd uloží agentúre, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu Vám zaplatil uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal.Ak nezaplatí a nedá odpor proti platobnému rozkazu, v tom prípade právoplatný platobný rozkaz Vám bude slúžiť ako exekučný titul, na jeho základe teda bude možné vymáhať Vaše nároky formou exekúcie.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 18. októbra 2014: Dobrý deň, ak Váš zamestnávateľ nebude ochotný vyplatiť dlžnú sumu ani po doručení predžalobnej výzvy, budete mať možnosť podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného a podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu Vám zaplatil uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podá odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor má účinky právoplatného rozsudku. Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie. Ak podáte trestné oznámenie v tom prípade v trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky. Ako ďalšiu možnosť máte právo podať podnet na príslušný inšpektorát práce, ale inšpektorát práce nemá právo Vám vymôcť dlžnú sumu, iba môže nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenie zákona a uložiť mu pokutu za porušenie zákonnej povinnosti.

Dobrý deň, mám na vás veľkú prosbu momentálne pracujem cez personálnú agentúru od 26.9.2014 a v zmluve ktorú som s nimi podpísala mám napísané že budem vyplácana každý týždeň a keďže tam robím vyše 3 týždňov a nedostala som ešte ani cent a keď som sňou volala tak ma stále uisťovala že mi peniaze poslala na účet ale ja som nedostala ešte nič prosím poraďte mi čo mám spraviť.

Dobrý deň prajem,chcela by som sa opýtať či mám nádej získať svoju mzdu.Po ohlásení môjho zamestnávateľa, že prechádzame od noveho mesiaca na polovičnú pracovnú dobu a teda aj mzdu som dala 14.10.2014 okamzite skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy. Zamestnávateľ mi nevyplatil mzdu za január 2011 až november 2011,za máj 2013 až december 2013 a január 2014 až 14. október 2014.Som nešťastná z toho, že som uverila neustálym sľubom o zaplatení mzdy.Chcem zamestnávateľovi ešte poslať predzalobnu výzvu a ak nezaplatí chcem podať trestné oznámenie a oznámiť to aj IP. Zamestnávateľ mi pri výpovedi sľúbil, že mi v priebehu budúceho roka vsetko vyplatí,ale ja tomu neverím, lebo poznám finančnú situáciu v spolocnosti a mám pocit že len chce utiahnuť čas aby nemusel platiť nič alebo čo najmenej.mám obavy,žeprídem o mzdu za rok 2011. Mohli by ste mi napísať ako to je?

Odpoveď pre Andreu: Dobrý deň, z Vášho príspevku nie je jasné, že Váš manžel kam odvádza odvody za poistne. V prípade, že je platiteľom na území Slovenskej republiky, vzťahujú sa na neho slovenské právne predpisy. Na základe ustanovení slovenského Zákonníka práce zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výlučne len niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 a za podmienok, ktoré stanovuje tento zákon. Ak zamestnávateľ dá výpoveď zamestnancovi, môže ju dať iba z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce, dôvod vo výpovedi musí byť uvedený. Ak Váš muž je dočasne pracovne neschopný, platí, že zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď, ak to riadne nahlásil svojmu zamestnávateľovi a doručil mu o tom potvrdenie. Ak Váš muž splnil svoje povinnosti, má možnosť domáhať sa neplatnosti výpovede. Čo sa týka peňažnej časti, podľa slovenského právneho poriadku má zamestnanec nárok na náhradu príjmu za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti a od 11. dňa nárok na nemocenské. Upozorňujem Vás na skutočnosť, že som vychádzal zo slovenských právnych predpisov.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 27.septembra 2014: Dobrý deň, vo vašom prípade by som Vám odporučil, keďže pracujete na živnosť, aby ste svojmu zamestnávateľovi vyfakturoval všetky práce, ktoré ste pre neho vykonal a uviedol v nich lehotu splatnosti s tým, že ho môžete vyzvať, že v prípade ak z jeho strany nedôjde k zaplateniu, budete nútený sa obrátiť na súd. Ak ste vlastníkom spomínaných nástrojov, tiež najprv odporúčam vyzvať ho, aby Vám ich vydal, v opačnom prípade ich budete môcť vymáhať súdnou cestou prostredníctvom vlastníckej žaloby na vydanie veci. Odpoveď pre Nagya: Dobrý deň, ak Váš zamestnávateľ sústavne porušuje svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a z pracovnej zmluvy, máte právo ho vyzvať, aby to napravil, a ak naďalej bude bezdôvodne strhávať peniaze zo mzdy, ktoré by Vám inak mal povinnosť zaplatiť, máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce, podľa sídla zamestnávateľa, alebo na Národný inšpektorát práce so sťažnosťou, v ktorej treba uviesť, v čom spočíva zanedbanie povinnosti zamestnávateľa. V prípade, ak o Vás bude rozširovať nepravdivé informácie, že ste ho okrádali, budete sa môcť domáhať ochrany prostredníctvom súdu satisfakčnou žalobou, ktorá slúži ako prostriedok ochrany osobnostných práv.

Dobry den pan advokat,chcela by som sa spytat ci je normalne ked moj muz pracuje v Rakusku a isiel na planovanu operaciu o ktorej zamestnavatel vedel a aj napriek tomu mu poslal postou vypoved bez udania dovodu.A druha vec po stvormesacnej pnke sme nevideli este ziadne peniaze aj napriek tomu ze chodi k lekarovi aj do Rakuska.dakujem.

Dobrý deň.Bývalému zamestávateľovi som poslal predžalobnú výzvu na vyplatenie mzdy, jeho odpoveď na výzvu je že súhlasi a navrhuje splátkový kalendár, stým že mu vrátim pracovné naradie, obvinil ma že som mu ukradol pracovné naradie.Naradie som si všetko kupoval za vlastné jedna sa o zateplovanie,žiadný dokument o prevzatí naradia som nepodpisoval, pritom zamestnávateľ každému zamestnancovi strhával každý mesiac 10€ bez súhlasu zamestnanca. Ako dalej postupovať? Ďakujem.

Dobry den, som zivnostnik a pracoval som v Rakusku, pracu som vykonal no zamestnavatel ma nevyplatil, zadrziava mi pracovne nastroje v mojom vlastnictve. Ako sa v tomto pripade domoct spravodlivosti? Dakujem

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 9. septembra 2014: Dobrý deň, ak pracujete na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti a ste poberateľom starobného dôchodku (uviedli ste, že ste dôchodca, a neviem posúdiť, či invalidný, alebo starobný), v tom prípade Váš zamestnávateľ je povinný platiť ÚP, GP a RFS z Vášho mesačného príjmu. Určite by som Vám odporučil obrátiť sa na účtovníka, aby Vám podrobnejšie vysvetlil, prečo sú odvody takto uvedené na výplatnej páske. Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 10. septembra 2014: Dobrý deň, podľa § 69 ods.1 písm.b zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Ak Vám zamestnávateľ neposkytuje mzdu pravidelne, v dohodnutej lehote a výške a to do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, nastali dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec podľa zákona môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. V takomto prípade sa pracovný pomer Vám končí okamihom doručenia okamžitého skončenia zamestnávateľovi, a neplynie žiadna výpovedná doba. Ale vzhľadom na to, že neviem ako máte v pracovnej zmluve stanovené mzdové podmienky, neviem posúdiť, či Vám strháva z platu právom alebo neprávom. Určité časti výplaty môžu byť stanovené ako prémie, ktoré zamestnávateľ môže, ale nemusí vyplácať.

Dobry den, chcela by som sa spytat, ci mozem okamzite skoncit pracovny pomer ak mi zamestnavatel uz viackrat nevyplatil mzdu podla pracovnej zmuvy, teda zmluva na 700€, on sa rozhodne, prikaze uctovnicke, ze kazdemu 100€dole a nic viac ho nezaujima, dozadovat sa napravy je nemozne, jeho dcera, tiez konatelka, na to reaguje, netreba to riesit on je raz taky, ale mna to uz prestalo takto bavit a chcem odist. Naposledy mi strhol zamesiac jul, vyplatny termin je posledny den nasledujuceho mesiaca, takze mi to vychadza, ze 16.9.mozem okamzite ukoncit prac.pomer. Ak teda pisomne dorucim okamzite zrusenie ku 16.9. tak17.9.uz nemusim nastupit do prace, aj ked sa mi majitel 16.9. nevyjadri? Dakujem za odpoved

Dobry den pán Advokát!!! Robim na dohodu ako dochodca u jednej firmy a teraz som zistil ze zamestnávatel moju hrubú mzdu najprv deli 1,18 percentamy a co stoho vyjde ztoho mi vyrátajú moju vyplatu aj odvody!!! Podla zákona ja mám platit do Soc.poist.len 4 percenta+19 percent!!! A na páske mám platené aj odvody ako je GP,ÚP,RFS co by mal platit zamestnávatel a tak sa nám zdá ze preto nám delia najprv hrubú mzdu a potom stoho este zaplatia co by mali platit oni!!! A do Soc.Poist.posielajú hrubú mzdu co uz oni delili mojho ozajstného hrubého mzdu a tak som okrateny o moj dochodok ked to raz dám prepocitat!!! Dakujem a pekny den vám prajem!!!

Odpoveď pre Zuzulienku: Dobrý deň, keďže neviem presnú sumu Vašej mzdy, neviem posúdiť, či výška Vašej mzdy zodpovedajúca výške minimálnej mzdy bola poskytnutá v súlade so zákonom a pracovnou zmluvou. Môžem Vám uviesť zákonnú úpravu, ktorá sa vzťahuje na poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Za čerpanie dovolenky zamestnanec dostane 100% priemerného zárobku. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Čo sa týka úpravy príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zákon ustanovuje, že náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni. Za 1. až 3. kalendárny deň dostane zamestnanec 25% denného vymeriavacieho základu, za 4. až 10. deň dostane 55% denného vymeriavacieho základu. Keďže budete dočasne práceneschopná až v septembri, a v auguste ste pracovali celý mesiac bez čerpania dovolenky, tak za august Vám patrí mzda, ktorá je uvedená, dohodnutá so zamestnávateľom v pracovnej zmluve. Ak Váš zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a poruší pracovnoprávne predpisy, podľa § 150 Zákonníka práce môžete podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, ale najprv Vám odporúčam pokúsiť sa dohodnúť so zamestnávateľom a vyzvať ho na vyplatenie mzdy v dohodnutej výške a v súlade so zákonom, ak tento krok bude neúspešný, dajte mu predžalobnú výzvu, a upozornite ho na následky nevyplatenia mzdy v plnej výške.

Odpoveď pre my3ja: Dobrý deň, podľa § 69 Zákonníka práce Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak: a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Teda ak Váš zamestnávateľ Vám neposkytuje mzdu pravidelne, v dohodnutej lehote a výške, ako ste to uviedli, a to do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, nastali dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ďalej, je možné vyzvať Vášho zamestnávateľa na vyplatenie mzdy doporučeným listom tzv. predžalobnou výzvou na vyplatenie mzdy v určenej lehote a upozorniť ho na následky nevyplatenia mzdy (podanie trestného oznámenia, podanie platobného rozkazu, vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou, podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce). V predžalobnej výzve by mal zamestnanec predovšetkým požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, upozorniť zamestnávateľa, že jeho povinnosťou je vyplácať mzdu a taktiež dodržiavať splatnosť vyplatenia mzdy, ktorá bola vzájomne dohodnutá, stanoviť zamestnávateľovi primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžného mzdového nároku, upozornenie, že v prípade, ak nebude mzdový nárok v primeranej dodatočnej lehote vyplatený, bude tieto nároky vymáhať súdnou cestou.

Dobrý deň,chcela by som sa opýtať na jednu vec,ktorá ma veľmi trápi a neviem čo stým! Môj zamestnávateľ mi siahol na môj plat! V júli som čerpala 7 dní dovolenky! V augustovej výplate som dostala len minimálnu mzdu, je to normálne podľa Vás?môže sa toho zamestnávateľ dopustiť? to už nemám nárok na dovolenku? A ešte jedna otázka- celý august som chodila do práce podľa zmenovky. V septembri budem mať 8 dní PN, obávam sa však toho že za celý odpracovaný mesiac august dostanem taktiež len minimálku,kedže sa to už vraj tak stalo u kolegýň,kedže som na PN pred výplatou!! ak sa tak stane môžem dať niekde nejakú sťažnosť? dakujem velmi pekne za odpoved! s pozdravom Zuzana

Dobrý deň, prosím o radu, sme zamestnanci firmy so sidlom v BA,moment.dlhodobo na stavbe v ZA kraji. Zamestnavatel nam nevyplaca-za 6 mesiacov nevyplatil:stravne-ani listky ani diety,neprispieva na cestovne,nakolko sme kazdy z ineho kraja,nezabezpečuje a nepreplaca odev,nadčasy už vôbec.Zaplatene mame iba ubytovanie.Vyplatny termin je uvedeny v zmluve:vo vyplatnom termine zamestnavatela-najneskor do konca nasledujuceho kalendarneho mesiaca.Výplatný termín bol dohodnutý na 20.v kal.mesiaci.Mzdy za mesiac maj uhradil 4.jula,za mesiac jun 14.augusta,niektorím len polovičnej čiastke. Otázka:Nastali dôvody na okamžité skončenie prac. pomeru?či už skrze diety alebo skrze vyplatenie polovičnej výšky mzdy? Debata nemá zmysel-je zbytočná,nakoľko sa vyjadril-nemám a s ostatným/stravné a pod./-za mnou ani nechoďte! Snažíme sa vymaniť z tohto bludného kruhu. Ďakujeme za odpoveď.

Odpoveď na otázku pána Nagya Dobrý deň, treba najprv vyzvať Vášho zamestnávateľa na vyplatenie mzdy doporučeným listom, tzv. predžalobnou výzvou na vyplatenie mzdy v určenej lehote a upozorniť ho na následky nevyplatenia mzdy (podanie trestného oznámenia, podanie platobného rozkazu, vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou, podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce). Ak zamestnávateľ dobrovoľne nesplní svoj záväzok ani po doručenej predžalobnej výzve, môžete podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchanie trestného činu "nevyplatenia mzdy a odstupného" alebo podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Pri podaní súdnej žaloby treba uviesť mzdu, ktorá Vám patrí na základe pracovnej zmluvy.

Dobrý Deň chcel by som poradiť, zamestnavatel sukromník nam nevyplatil mzdy za tri mesiace a chceme podať žalobu na súd, problem je že evidencia dochadzky nie je, mali sme dve vyplatne pasky oficialnu s minimalnou mzdou a neoficialnu kde sme mali skutočnu sumu zarobenu. pri podavaní sudnej žaloby akú sumu uviest keď medzi oficialnou a neoficialnou mzdou to robí 1000€. Podotykam že takto vypláca každy druhy podnikateľ. Ďakujem

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 8. Júla 2014: Dobrý deň, v prípade, že reštrukturalizácia je povolená, musíte si prihlásiť pohľadávky ako každý iný veriteľ a to prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Výsledkom procesu reštrukturalizácie je príprava a následné schválenie reštrukturalizačného plánu. Plán je listina, ktorá upravuje rozsah a mieru uspokojenia účastníkov plánu (veriteľov prihlásených pohľadávok) . Plán v podstate obsahuje návrh percentuálneho uspokojenia pohľadávok jednotlivých veriteľov v určitom časovom období.

Dobrý deň prajem, chceli by sme sa poprosit o radu zamestnávatel je zamestnancom dlžny mzdu za tri mesiace februar,marec,april za máj bola vyplatena a niečo z juna zamestnavatel je v reštrukturalizacii ktora bola schvalena v juni dokedy by mal vyplatit nevyplatenu mzdu.Za vašu radu Vám vored Ďakujeme

Dobrý deň, nárok na mzdu máte až do úplného skončenia Vášho pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Pohľadávku si musíte uplatniť u príslušného správcu konkurznej podstaty a formulár takejto prihlášky je uvedený aj na strane ministerstva, prikladám Vám naň aj odkaz: https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Konkurz-a-restrukturalizacia.aspx

Chcem sa opýtať, ak bol vyhlásený konkurz na firmu v apríli a v mesiaci máj sme ešte pracovali je potrebné si podať prihlášku ako veriteľ aj na mzdu za tento mesiac, alebo iba na mzdu pred vyhlásením konkurzu a na akom tlačive je potrebné tieto pohľadavky podať. Pracovný pomer bol rozviazaný 31.5. dohodou, kde je vyčislený aj nárok na odstupné. Preto neviem , ktorú pohľadávku, kde si mam uplatniť. Ďakujem

Odpoveď pre Melaniu: Dobrý deň, uvedený postup vymáhania Vašej mzdy Vám schvaľujem, žiaľ neviem Vám odpovedať na otázku aká je reálna šanca vymoženia Vašich nárokov, nakoľko neviem, aká je platobná schopnosť Vášho bývalého zamestnávateľa. Ak už má exekúcie, pohľadávky by mali byť uspokojované postupne, nakoľko ani on sa nesmie dopustiť zvýhodňovania jedného veriteľa voči druhému.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa z 24. Apríla 2014: Dobrý deň, nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo súd začal konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je: deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa sa považuje aj deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky, do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. Ak Vám bude daná výpoveď, už nie je potrebné uzatvárať dohodu skončení pracovného pomeru, ak je to však možné, môže Vám zamestnávateľ vydať aj potvrdenie o nárokoch, že Vám bola nevyplatená mzda za konkrétne obdobie a v akej výške. Mzdu si však budete musieť uplatniť v konkurznom konaní prihlásením Vašich pohľadávok ako veritelia.

Dobry den prajem. Chcela by som sa opytat, ako mam postupovat ked mi zamestnavatel nevyplatil dvojmesacnu mzdu+dvojmesacne odstupne...Dlhuje mi mzdu za ebruar a marec a odstupne za vypoved z organizacnych dovodov..viem,ze nie je zrejme schopny platit,ale uz som poslala aj pisomnu ziadost aby mi konecne dlznu sumu vyplatil.chystam sa poslat dalsiu,ked uplynie 5dnova lehota,ale ta uz bude predzalobna.- - dlžnú mzdu si budem uplatňovať súdnou cestou a to návrhom na vydanie platobného rozkazu; - podám trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy, - podám podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových predpisov Chcem vediet, ci mam nejaku sancu vymoct tie peniaze, pretoze uz ma nejake exekucie.A neviem ako je to v zakone,ci sa on nemoze opierat o nejake ine dlhy aby mi nemusel zaplatit.Nereaguje na Sms a nema ani snahu vyriesit tento problem kdezto pred par mesiacmi kedy u neho vznikol financny problem nedal ziadne pisomne vyhlasenie, ze je v dlhoch a nie je schopny splacat.. Za Vasu radu Vam vopred dakujem.

Dobrý deň, chcele by som sa opýtať ak mi môžete pomôcť. Zamestnávateľ oznamil ustne zamestnancom, že je platobné neschopný, zamestnanci už 3 mesiace nedostali mzdu a zároveň podal návrh firmy do konkurzu. Zamestnancom oznámil, že im dá výpovede k 30.4., avšak akosi s týmito výpovedami sa neponáhľa a tak máme dojem akoby ani nechcel, aby sme dostali vyplatené mzdy z garančného fonud. Moja otázka, môžeme si požiadať na základe platobnej neschopnosti zamestnávateľa o vyplatnie miezd z garančného fondu ak nemáme výpovede. A druhá otázka, pri výpovedi je potrebné uzatvoriť ešte dohodu o skončení s uvedením nárokov zamestnancov vyplývajucich so ZP Ďakujem za pochopenie, ale nevieme si dať rady.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 7. Apríla 2014: Dobrý deň, podľa Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Pokiaľ ste teda spôsobil škodu v priamej súvislosti s Vašimi pracovnými úlohami (nemuseli to byť presne Vaše pracovné úlohy určené v zmluve) a Vašu vinu uznávate, mal by ste byť zodpovedný za škodu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Odporúčam Vám, aby ste spôsob náhrady škody prerokovali so zamestnávateľom, nakoľko na vyplatení mzdy máte určite nárok a takýto postup zo strany zamestnávateľa nebol správny.

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto