Kontrola zamestnancov zo strany zamestnávateľa pri výkone práce - Právna poradňa

Do akej miery môžete sledovať a kontrolovať svojich zamestnancov? Aké povinnosti musíte ako zamestnávateľ pri monitorovaní svojich zamestnancov dodržiavať? Ochrana základných práv a slobôd v Slovenskej republike sa odvodzuje z obsahu Ústavy a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách.

V čl. 16 Ústavy SR je zakotvené právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia znamená právo každého na zachovanie vlastnej telesnej integrity a aj vlastnej súkromnej sféry.

Čl. 19 Ústavy uvádza, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Aké údaje môže podľa Zákonníka práce zhromažďovať o zamestnancovi zamestnávateľ?

V zmysle čl. 11 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ zhromažďovať o zamestnancovi len osobné údaje súvisiace s jeho kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, vykonáva alebo vykonával.

Aké informácie môže a aké nemôže vyžadovať zamestnávateľ pred prijatím zamestnanca do zamestnania?

V zmysle § 41 ods. 5 Zákonníka práce môže zamestnávateľ od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať.

Zamestnávateľ môže od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnávaná, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.

Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o:

• tehotenstve,
• rodinných pomeroch,
• bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať,
• politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti

Ochrana súkromia zamestnanca a monitoring, resp. kontrola činností zamestnanca.

Ochrana súkromia zamestnanca je upravená v Zákonníku práce § 13 ods. 4, v zmysle ktorého zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že:

• ho monitoruje
• vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa
• kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil

V prípade, ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov:

• rozsah tejto kontroly
• spôsob jej uskutočnenia
• dobu jej trvania
• informovať o tom zamestnancov o rozsahu, dobe trvania a spôsobe uskutočnenia tejto kontroly

Monitoring zamestnanca je  teda v zmysle zásad legality, legitimity a proporcionality zákonný iba vtedy, ak takúto kontrolu zákon predpokladá a bude uskutočnená iba v zákonom predvídanom rozsahu a miere. Zároveň musí byť splnená oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zásada proporcionality je podľa zákona dodržaná vtedy, ak sa kontrola vykoná len v nevyhnutnej miere.

Oznamovaciu povinnosť je možné inkorporovať priamo do pracovnej zmluvy uzatváranej so zamestnancom pred vznikom pracovného pomeru. V takomto prípade je nanajvýš vhodné uviesť, že kontrola činností zamestnanca (monitorovanie) sa bude vykonávať, kde sa bude vykonávať a akým  spôsobom. Priamo v pracovnej zmluve si môžu zmluvné strany dohodnúť detaily monitorovania, napr. oprávnenie zamestnávateľa kontrolovať prichádzajúcu i odchádzajúcu komunikáciu z pracovného e-mailu zamestnanca. Rovnako je v pracovnej zmluve vhodné dohodnúť, či je zamestnanec oprávnený používať pracovný e-mail alebo telefón i na súkromné účely, resp. v akom rozsahu.

Ako sa môže brániť zamestnanec v prípade nesplnenia zákonom stanovených podmienok?

Pod monitoring zamestnanca patrí aj monitoring zamestnanca kamerovým systémom. V zmysle § 13 ods. 5 môže zamestnanec voči zamestnávateľovi podať sťažnosť v prípade, ak by monitorovanie kamerovým systémom bolo nezákonné a zasahovalo by do jeho súkromného života. Zamestnávateľ je v tom prípade povinný:

• odpovedať na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu
• vykonať nápravu
• upustiť od takéhoto konania
• odstrániť jeho následky

Ak sa zamestnanec domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené nedodržaním podmienok, môže sa obrátiť v zmysle § 13 ods. 7 Zákonníka práce na súd a domáhať sa právnej ochrany. Zamestnanec má vždy právo voľby, či sa obráti priamo na súd, alebo najprv zvolí sťažnosť, ktorá má preventívny charakter.

V prípade potreby právneho poradenstva v oblasti súladu s novým zákonom, alebo v prípade akýchkoľvek doplňujúcich otázok, nás neváhajte kontaktovať na ktorejkoľvek pobočke našej kancelárie, alebo na: advokat@banos.sk.