Prepis parcely pozemku – darovacia zmluva alebo kúpna zmluva?

Nachádzate sa tu

Vážená advokátska kancelária, manželova rodina vlastni pozemok a chcú nám ho darovať. Parcela je rozdelená na 10 častí: 4/10 má dedko, 1/10 teta, 1/10 teta, 1/10 otec, 1/10 ujo, 2/10 sestra. Chcela by som sa spýtať, či je lepšie prepísať parcely týchto pozemkov darovacou zmluvou alebo kúpno-predajnou zmluvou za symbolickú cenu. Ďalej by som sa chcela spýtať, že jedna teta žije v Nemecku a príde domov až o 4 mesiace, je možné, že ostatní zmluvu podpíšu už teraz a ona až potom dodatočne? Lebo predpokladám, že na diaľku to nie je možné. Ďakujem Vám pekne za odpoveď.

Dobrý deň,

darovanie využívajú najmä ľudia, ktorí chcú svoj nehnuteľný majetok ešte za života previesť na deti, príbuzných alebo iné osoby. Pre darovaciu zmluvu sa rozhodujú ľudia aj vtedy, keď chcú predísť dedičským sporom. Je rozšírené skôr medzi príbuznými osobami, zákon však pripúšťa aj darovanie medzi osobami, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu. Ani platná darovacia zmluva však nezaručí, že ju niekto po smrti darcu nenapadne a nebude sa domáhať dedičských práv. Ak je ale darovacia zmluva platná, zrušiť ju nemožno. O hodnotu daru sa ale môže znížiť dedičstvo obdarovaného. Pokiaľ zmluva spĺňa všetky náležitosti, zrušiť ju nemožno ani v prípade, ak majiteľ pozemok daroval cudziemu človeku a nie vlastným príbuzným. Obsah darovacej zmluvy stanovuje Občiansky zákonník. Podľa neho musí mať písomnú podobu a nesmie chýbať úradne overený podpis darcu. Platnosť zmluvy takisto ovplyvňuje aj to, či obdarovaný dar prijíma. Ak ho neprijme, darovacia zmluva je neplatná. Takisto ako v iných typoch zmlúv aj tu musia byť uvedené presné údaje o účastníkoch zmluvy: meno, adresa, štátna príslušnosť, osobný stav. Presne špecifikovaný v zmluve by mal byť aj predmet daru, aby nemohlo prísť k jeho zámene. Darovacia zmluva by mala obsahovať prejav vôle darcu pozemok darovať. Darovacia zmluva by mala okrem základných náležitostí obsahovať aj prípadné podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník totiž stanovuje, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť. Určuje presné podmienky vrátenia daru. Súd rozhodne v prospech bývalého majiteľa žiadajúceho o navrátenie daru len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si môže darca uplatniť u obdarovaného. Ak sa navrátenia daru nedomôže, musí sa obrátiť na súd.  Darovanie môže nastať len medzi žijúcimi osobami, neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má začať užívať dar obdarovaný až po darcovej smrti. Pozor si treba dať ale v prípade, ak chcú vec darovať manželia. Ak ide o byt, dom, pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, musia s darovaním súhlasiť obaja manželia, inak je právny úkon darovania neplatný. Darovanie nadobúda právny účinok až v momente vkladu darovanej nehnuteľnosti, teda daného pozemku, do katastra.

Pri darovaní sa neodvádza žiadna daň, nakoľko charakteristickým znakom darovania je jeho bezodplatnosť, nedochádza k nadobudnutiu príjmu, a preto ho nemožno ani zdaňovať. Pozemok nemusí byť ani ohodnotený znalcom. V prípade , ak by ste sa rozhodli pre kúpu pozemku, daň neodvádzate, nakoľko kúpou nenadobúdate žiaden príjem. No jeho predajom by Vám daňová povinnosť vznikla. Neodporúčam Vám však uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti za nereálnu cenu (1,- EUR), pretože tento právny úkon by mohol byť posudzovaný v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (vo Vašom prípade by sa zastieralo darovanie). Daň z predaja bytu platiť nemusíte, ak ho vlastníte aspoň 5 rokov, alebo v ňom máte trvalé bydlisko aspoň 2 roky.

Takže ak by som to zhrnul, z pohľadu nadobúdateľa (čiže Vás) je výhodnejšia kúpna zmluva a z pohľadu scudziteľa (predávajúceho) je výhodnejšia darovacia zmluva, lebo v prípade, ak sa voči nemu alebo jeho rodine zachováte nejakým nevhodným spôsobom (ako som už vyššie spomínal), tak môže žiadať darca dar späť. Ja osobne by som Vám odporúčal, že pokiaľ Vám chcú nehnuteľnosť darovať, tak rozhodne odporúčam napísať darovaciu zmluvu, omnoho ťažšie sa napadne takáto darovacia zmluva, než kúpna zmluva za symbolickú cenu.

Keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, myslím si, že kataster Vám vklad nepovolí, pokiaľ na zmluve nebudú podpisy všetkých spoluvlastníkov. Mohla by teta napr. niekomu udeliť plnomocenstvo na takýto právny úkon, alebo by ste jej zmluvu poslali a podpísala by to sama, ale netreba zabudnúť nato, že jej podpis musí byť úradne overený, čo by sa dalo urobiť pravdepodobne na niektorom zastupiteľskom orgáne v zahraničí. Aj tu by som však skôr odporučil vypracovať jednu darovaciu zmluvu + jeden návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, pričom pri každom jednom mene na zmluve (pri podpise) uvediete iný dátum podpisu, a keď ho podpíše posledná zmluvnú strana, tak až potom zmluvy + návrh zoberiete na kataster (najlepšie je namiesto dátumov vynechať miesto a perom dopísať podľa toho, kedy to skutočne podpísal pred notárom alebo obecným úradom).

Rozhodli ste sa previesť vlastníctvo k Vašim nehnuteľnostiam na iného, no neviete ktorý postup zvoliť a aká cesta by bola najschodnejšia? Bojíte sa, že prepíšete dom na syna a sami skončíte na ulici? Radi Vám s touto dilemou pomôžeme a vypracujeme pre Vás kúpne i darovacie zmluvy, návrhy na vklad do katastra i dohody o zriadení vecného bremena, a to v cene už od 100,00 EUR.

Komentáre

Odpoveď pre Evu: Dobrý deň, zo zákona vyplýva, že pokiaľ niektorý spoluvlastník chce previesť svoj podiel na tretiu osobu, príp. len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osoby. Pokiaľ neide o prevod podielu medzi blízkymi osobami, potom spoluvlastník musí najprv ponúknuť svoj podiel aj ostatným spoluvlastníkom. Spoluvlastník musí teda vyzvať s kvalifikovanou výzvou ostatných spoluvlastníkov, s uvedením minimálnej zákonnej lehoty, v rámci ktorej je potrebné predkupné právo uplatniť, a rovnako s uvedením všetkých podmienok predaja. Po márnom uplynutí lehoty a neprejavení záujmu o odkúpenie podielu, môže spoluvlastník svoj podiel voľne previesť odplatne (na základe kúpnej zmluvy) na Vás. V opačnom prípade by takýto prevod mohli ostatní spoluvlastníci napadnúť, nakoľko bolo porušené ich predkupné právo.

Dobrý deň, chcem sa spýtať: Máme pozemok je rozdelený na 3 časti, 10/20 má mama, 1/20 má strýko a 9/20 má mamin bratranec. Kvôli tomu jej bratrancovi som kúpil vedľajší pozemok nakoľko má veľké bratislavské oči a chcel za tú 9/20 toľko isto ako som dal za celý pozemok vedľa. A nedalo sa sním normálne dohodnúť. Rád by som odkúpil od strýka a mami tých 1/20 a 10/20 a pripojil by som si to ku tomu čo som kúpil veda. Majú tam dedičskú ťarchu. Takže kedže som blízky rodinný príslušník tak nepotrebujeme pri zmluve súhlas od matkinho bratranca z BA? A je potom možné to potom po prepise na mňa, rozparcelovať pozdĺžne a priradiť tých 11/20 v môj prospech aby som mal väčší pozemok? nakoľko bližšie ku mne je starý dom, ktorý je v havarijnom stave a rád by som ho potom zbúral a na druhej polovici majú letnú kuchynku. Alebo s tým je veľký problém ?

Idem kupovat pozemok , ktory je rozdeleny na 4tiny, a kupujem len 1/4. Kazda 4tina ma svojho majitela , staci ked sa to jednoducho prepise alebo treba aj nejake suhlasi a upovedomenie zvysnych majitelov?

Odpoveď pre Jarku zo dňa 30. augusta 2016: Dobrý deň, v prípade darovania rôznych podielov je potrebné jednoznačne uviesť veľkosť prevádzaného podielu v prípade každej nehnuteľnosti, parcelu na ktorej sa pozemok nachádza, jeho výmeru, kde sa nachádza podľa katastrálneho územia, samozrejme číslo LV kde je pozemok evidovaný, kto nadobúda aký podiel z čoho. Presná špecifikácia sa uvádza nielen v samotnej darovacej zmluve ale i v návrhu na vklad, v opčnom prípade, ak by bolo nejednoznačné, čo kto prevádza a čo kto nadobuda, kataster vám návrh na vklad neschváli a zmluvu vás vyzve v stanovenej lehote prepracovať, pričom budete musieť opätovne uhrádzať správny poplatok za návrh na vklad.

Odpoveď pre Máriu : Dobrý deň, v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka:"Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe."Svoj podiel teda môžete darovať svojej dcére, nakoľko je ako Váš priamy príbuzný Vašou blízkou osobou.

Dobrý deň, rodičia resp. otec chce darovať pozemky + podiely na prístupových cestách dvom deťom. Darca bude darovať pozemky 1/1 a prístupové cesty kde sú rôzne podiely napr. 1/6, 2/64,... Chcela by som sa opýtať ako pripraviť darovaciu zmluvu. Stačí vymenovať parcely a cesty a napísať jednou vetou, že každý z obdarovaných získa 1/2 zo všetkého? Alebo je potrebné vypočítať podiely a ku každému pozemku, či ceste uviesť presný podiel napr. obdarovaný1 dostane 1/2 a odbarovaný2 tiež 1/2. V prípade menších podielov darca daruje napr. 2/64, to znamená, že rozdelenie by malo byť 2/128 pre každého? Ďakujem za odpoveď.

chcem sa spýtať či môžem moju časť po otcovej smrti 1/3 darovať dcére aj ked vlastníkom je mama a staršia sestra.

Odpoveď pre Mariannu Ďuďákovú: Dobrý deň, ako podieloví spoluvlastníci spomínaný pozemok môžete darovať dcére, a to písomnou darovacou zmluvou a návrhom na vklad do katastra nehnuteľností. V tom prípade by ona stala jedinou (výlučnou) vlastníčkou nehnuteľnosti. Neuvádza však či je dcéra plnoletá alebo maloletá, v prípade, ak je dcéra maloletá darovacia zmluva si bude vyžadovať schválenie súdom.

Dobrý deň,chceme darovať dcére pozemok. Sme rozvedení niekoľko rokov, dcéra je plnoletá, pozemok je v spoločnom vlastníctve. CrE3c

Dobrý deň, môj dedo sa v 1968 začal súdiť o časť svojho vlastného pozemku medzi jeho domom a susedovým dvorom. Dedo vyhral na okrese aj na kraji. Súd zrušil vecné bremeno - právo prechodu, preto musel suseda vyplatiť. Po niekoľkých rokoch, keď dedo chcel tento pozemok ohradiť od suseda, tak sused to dal na súd. A súd určil, že tento pozemok patrí susedovi a nie dedovi, takže dedo prehral na okrese, na kraji a nepomohlo ani dovolanie. A potom prehral ďalší súd na okrese, na kraji, dovolal sa a čaká doteraz (2016). Ako je možné, že sused získal dedovu časť pozemku potom ako, dedo vyhral prvý súd a ešte ho musel aj vyplatiť? Myslím, že spravili chybu. Dokáže túto situáciu, raz a navždy, vyriešiť prokurátor? Ďakujem

Odpoveď pre Petra: Dobrý deň, je to bezpečné, akurát si dajte veľký pozor na darovaciu zmluvy, aby sa do nej ani náhodou nedostali ustanovenia, pre ktoré by mohla byť zmluva neskôr vyhlásená súdom za neplatnú. Tiež si dajte pozor na to, aby ste sa voči darkyni nesprával v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to ustanovuje občiansky zákonník, v opačnom prípade bude môcť žiadať dar naspäť. V prípade záujmu o vypracovanie bezchybnej zmluvy nás kontaktujte cez kontaktný formulár.

Dobrý deň,Prosim Vás ako mám postupovať,keď mi moja bývalá priateľka chce darovaciou zmluvou prepísať pozemok.Je to bezpečné,nemôže ho po rokoch vymahat späť?Ďakujem

Odpoveď pre Mirku G. Dobrý deň, Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom doživotného užívania, toto stále platí aj v prípade, ak Vám otec predmetný pozemok daruje. Túto ťarchu môže zrušiť jedine osoba, v prospech ktorej bolo vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti zriadené. Odstránenie tohto vecného bremena je možné len na základe vzájomnej dohody, ktorá musí byť písomná a podpisy povinného ako aj oprávneného musia byť úradne overená. Túto dohodu je potom potrebné predložiť Katastrálnemu odboru miestne príslušného Okresného úradu, ktorý túto ťarchu z listu vlastníctva odstráni.

Dobrý večer, chcela by som Vás poprosiť o radu. Otec vlastni dve parcely - A a B. Na parcele A je postavený dom, v ktorom bývajú obaja moji rodičia a otcova mamina - moja starká. Starký už nežije. Parcela B je záhrada. Otec mi chce darovať iba časť parcely B - záhrady. Chceli by sme tam s manželom stavať RD. Otec tieto parcely aj dom nadobudol v roku 1995 darovacou zmluvou od svojich rodičov, pričom na tejto zmluve je vyznačené vecné bremeno doživotného užívania. Chcem sa spýtať, či sa toto vecné bremeno prenáša aj do tejto novej darovacej zmluvy medzi otcom a mnou. Ďakujem.

Odpoveď pre Michaela: Dobrý deň, v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo. Výnimkou, kedy sa zákonné predkupné právo neuplatní je prípad, ak ide o prevod blízkej osobe, t.j. príbuznému v priamom rade, súrodencovi a manželovi. Za blízku osobu sa považujete aj Vy, už len z titulu osvedčenia o dedičstve na základe ktorého Ste nadobudli spoluvlastnícky podiel všetci traja ako príbuzní zosnulého.Spoluvlastnícky podiel na byte teda môžete nadobudnúť bez toho, aby mohla byť zo strany Vašej tety zmluva napadnutá pre neplatnosť, v tomto prípade sa teda predkupné právo realizovať nemusí, ale ako advokát Vám odporúčam zapracovať do kúpnej alebo darovacej zmluvy článok, v ktorom uvediete, že Vám zo zákona neplynie povinnosť realizovať predkupné právo, nakoľko sa jedná o prevod spoluvlastníckeho podielu medzi blízkymi osobami v zmysle Občianskeho zákonníka.

Odpoveď pre Anonymného užívateľa - 21.jún 2016- 11:29 Dobrý deň, územný plán obce má prednosť pred obsahom zápisu v katastri nehnuteľností. V zmysle § 30 ods. 1 Stavebného zákona, orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. V zmysle § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami. Obec ale nemá neobmedzené oprávnenie obstarať zmenu územného plánu obce ako originálnej pôsobnosti obce (§ 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení), keďže existujú zákonné podmienky a obmedzenia. O zmenách územného plánu obce rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Konečné usporiadanie územia musí byť rozumným kompromisom medzi verejnými a súkromnými záujmami, ale i medzi verejnými záujmami navzájom.

Odpoveď pre Anonymného užívateľa - 26 Jún 2016 - 10:06 Dobrý deň, v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ale tento držiteľ musí byť dobromyseľný, to znamená, že by Ste museli preukázať, že Ste nemali ako vedieť, že pozemok, ktorý využívate nie je Váš. Toto sa ale vo Vašom prípade bude preukazovať ťažko, nakoľko Ste na pozemkoch uskutočnili aj výstavbu. Pri podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia Ste predsa museli stavebnému úradu predložiť dokument, ktorý preukazoval Vaše vlastnícke práva k pozemku, na ktorom idete stavať. Pokiaľ s majiteľom pozemkov neuzatvoríte zámennú zmluvu, ktorou dáte do poriadku svoje vlastnícke práva k pozemkom, prípadne neodkúpite pozemok pod svojou stavbou, môže byť táto považovaná v zmysle stavebného zákona za čiernu stavbu a to v prípade ak nepodáte žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktoré Vám bude vydané iba za predpokladu, že stavba neodporuje verejnému záujmu a je v súlade s územným plánom obce. Ako advokát Vám ale odporúčam si v prvom rade usporiadať vlastnícke práva k pozemku.

Dobry den.Chcem sa vas spytat na pozemky.12 rokou dozadu som kupil pozemok kde sa po asi 10 r zistilo ze je pozemok na inom mieste.Prebiehalo to asi tak ze som chcel postavit rekreacnu chatu tak som od jedneho podnikatela z vynohradom kupil taku malu cast 50a a oplotili sme to normalne agacove stlpy a drot.Vysadili sa stromi a postavili sa 3 chatky.Uzivame si uzivame a chcel som to zlegalizovat ked tu som zistil podla GP ze to je niekde inde.Oslovil som majitela od ktoreho som to odkupil ci to nemozeme este raz vymenit lebo naozaj sa tam stala chyba.Slubuje uz rok ze nie je problem no nestalo sa tak este.Je nejaka moznost aby som to ziskal bez toho aby som mu zase musel zaplatit?Nevyhana nas zatial ale jeho postavenie sa trochu zmenilo.Len nas proste drzi v hrsti.Prosim mam nejaku moznost?Cela dedina svedkov je na to ze to je moje ze sa o to starame 12 rok.Dakujem Bujna

Dobry den, chcel by som sa spytat nasledovne. V byte po starom otcovy su okrem mna dalsi dvaja spoluvlastnici, vdova po starom otcovy (nieje pokrvnou starou mamou, kedze to bola jeho druha manzelka) a moja teta (sestra mojej mamy). Nevlastna stara mama mi chce podiel darovat alebo predat. Moja teta je vsak proti akej kolvek moznosti. Cital som rozne paragrafi, ale nieje mi uplne jasne, ak by mi to stara mama chcela predat alebo darovat ci je to nejakym sposobom napadnutelne zo strany tety, ktora vlastni 4 nehnutelnosti a jednoducho chce ublizovat. Ako je to s tou blizkou osobou, ci sme na rovnakej urovni kedze som ja voci starej mame nevlastnh vnuk a ona nevlastna dcera. Cize ci moze napadnut na sude ze jej nebol ponuknuty starej mamy podiel. Dakujem

Dobrý deň, mala by som na Vás jednu otázku. S manželom sa chceme budovať na záhrade rodičov (pozemok mi chcú darovať), no problém je v tom, že na obecnom úrade mi starostka obce povedala, že stavba nie je možná kedže práve naša záhrada je zakreslená ako športová plocha, pričom na katastri mesta je vyznačená ako orná pôda. Rodičia ani nevedeli, že je to takto v územnom pláne zakreslené, teda nedali žiaden súhlas. Môžeme v takom prípade podať žiadosť o stavebné povolenie (po vyňatí pôdy na stavebný pozemok)? Ďakujem

Dobrý deň p.Bános, veľmi pekne ďakujem za Vaše vyjadrenie k mojej otázke, želám Vám pekný deň a veľa úspechov v ďalšej práci.

Odpoveď pre Lia : Dobrý deň, V zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník veci oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Na základe uvedeného teda platí, že neexistovala zákonná prekážka, ktorá by Vašim rodičom bránila darovať predmetný pozemok výlučne do vlastníctva Vášmu bratovi. Vlastnícke práva k majetku rodičov by v rovnakej miere by Ste ako súrodenci mali na základe zákona v prípade dedenia, kedy by Ste boli ako potomkovia považovaní za neopomenuteľných dedičov. V zmysle ustanovenia § 482 Občianskeho zákonníka, ak je dedičov viac, vyporiadajú sa medzi sebou na súde o dedičstve dohodou.Ak poručiteľ nezanechal poslednú vôľu - závet, dedia zákonní dediči a súd na darovanie prihliada zo zákona,tak, že dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Do dedičského podielu sa započítavajú dary, ktoré nemožno považovať za obvyklé - napríklad darovanie nehnuteľnosti. Ak sa bude hodnota dedičstva zhodovať s hodnotou daru, ktorý dedič dostal od poručiteľa za jeho života, v takomto prípade nenadobudne nič. Obdarovaný dedič ale nemá povinnosť čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať.

Odpoveď pre Zuzana Š. : Dobrý deň, Pod pojmom dedičstvo rozumieme majetkový substrát poručiteľa, t.j. jedná sa o prechod majetkových práv zosnulého na jeho dedičov a to buď zo závetu alebo zo zákona. Ako uvádzate, Váš otec na Vás darovacou zmluvou previedol vlastnícke práva k rodinnému domu. To znamená, že v prípade jeho smrti už nemá vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti a z toho dôvodu predmetný rodinný dom už nebude predmetom dedičského konania. Je potrebné ale pamätať na skutočnosť, že potomkovia sú neopomenuteľnými dedičmi. V zmysle ustanovenia § 482 Občianskeho zákonníka, ak je dedičov viac, vyporiadajú sa medzi sebou na súde o dedičstve dohodou.Ak poručiteľ nezanechal poslednú vôľu - závet, dedia zákonní dediči a súd na darovanie prihliada zo zákona,tak, že dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Do dedičského podielu sa započítavajú dary, ktoré nemožno považovať za obvyklé - napríklad darovanie nehnuteľnosti. Ak sa bude hodnota dedičstva zhodovať s hodnotou daru, ktorý dedič dostal od poručiteľa za jeho života, v takomto prípade nenadobudne nič. Obdarovaný dedič ale nemá povinnosť čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať.

Odpoveď pre Anonymný užívateľ 22 Máj 2016 - 23:08: Dobrý deň, Vek Vášho syna nie je prekážkou pri nadobúdaní vlastníckeho práva, pre ten prípad by ste ho ako zákonný zástupca zastupoval, a zároveň by sa podával na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého. Do okamihu nadobudnutia plnoletosti jeho majetok rovnako spravuje zákonný zástupca. Vo Vašej otázke uvádzate skutočnosť, že nehnuteľnosť je zadĺžená. Pokiaľ na nehnuteľnosti viazne ťarcha, prípadne je predmetom exekučného konania, nie je možné disponovať vlastníckymi právami k predmetnej nehnuteľnosti, t.j. nie je možné ju prepísať na iného vlastníka. Pravdepodobne je na LV uvedené, že je tu zapísaná plomba. Pokiaľ exekuciu Váš otec ešte nemá, no má veriteľov, prípadná darovacia zmluva nimi može byť v buducnosti napadnutá ako odporovateľný právny úkon, kedy sa dlžník zbavuje majetku, čím ohrozuje do buducna vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov. V takom prípade možno zmluvu napadnúť do troch rokov odo dňa jej uzatvorenia.

Zabudla som napísať, že aj prepísaný vlastník na katastri som ja.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať. Môj otec mi prepísal darovacou zmluvou RD. Nakoľko mal zdravotné problémy a bál sa, aby sme neostali bez strechy nad hlavou, keby sa mu niečo stalo. Problém je ten, že mám ďalších dvoch nevlastných súrodencov z jeho strany, ktorých mama(otcova bývalá manželka)bola vyplatená pri rozvode z toho domu. Majú oni právo napadnúť danú zmluvu keby otec zomrel? Zmluva bol spísaná u právnika a potvrdená notárom. Ďakujem za odpoveď.

Dodatok ma len 15rokov.

Dobry vecer, chcel by som sa opytat ci mozu moji rodicia prepisat alebo darovat polovicu domu na mojho syna. Dom ma velke podlznosti. Dakujem za vyjadrenieP

Dobrý deň, v apríli 2015 darovali moji rodičia pozemok, ktorý vlastnili bratovi.Keďže sme tri deti a pozemok rodičia dali bratovi, majú zvyšný dvaja súrodenci, ktorí nedostali nič nárok na vyplatenie? Je tam určená doba, do ktorej môžem žiadať vyplatenie, keďže ako ich dieťa som mala nárok na 1/3 pozemku aj ja. Môžem si nárok na vyplatenie uplatniť už teraz, počas života svojich rodičov? Mám vôbec na to nárok, keďže sa rodičia rozhodli darovať pozemok len bratovi? Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 13. mája 2016: Dobrý deň, pokiaľ poručiteľ, teda Váš otec zanechal majetok iba nepatrnej hodnoty, súd mohol tento majetok vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie o dedičstve zastavil. Súd tiež konanie zastaví, pokiaľ poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Z toho, čo ste napísala vo svojom príspevku neviem posúdiť, či Váš otec v čase smrti vlastnil nejaký majetok, alebo nezanechal žiadny. Pokiaľ vlastnil majetok iba nepatrnej hodnoty, potom je možné, že súd vydal tento majetok Vášmu bratovi, ak ten sa postaral o pohreb Vášho otca. Ďalšou možnosťou, prečo ste nedostali pozvánku (oznámenie) na dedičské konanie je, že Vy a Vaša sestra ste boli vydedené. Ako advokát preto odporúčam nahliadnuť do dedičského spisu, a pokiaľ by ste boli so sestrou z dedičstva vydedené, v spise nájdete aj listinu o vydedení, v ktorej je uvedená aj dôvod vydedenia. Pokiaľ bolo vydané rozhodnutie o dedičstve, na základe ktorého Vy a Vaša sestra by ste mali dediť určitý majetok, ale brat Vám tento majetok nevyplatil, potom na základe rozhodnutia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, môžete Vášho brata doporučeným listom vyzvať na vyplatenie dedičského podielu a stanoviť mu dobu splatnosti. Pokiaľ Vám ani v tejto lehote nevyplatí Váš dedičský podiel, budete mať možnosť obrátiť sa na súd so žalobou alebo môžete Vašu časť z dedičstva vymáhať prostredníctvom exekútora. Musím Vás ale upozorniť na premlčaciu dobu, ktorá v zmysle § 105 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. § 101 ustanovuje, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odpoveď pre Anonymného užívateľa zo dňa 6. mája 2016: Dobrý deň, po smrti Vášho nebohého starého otca sa začalo na súde konanie o dedičstve, a keďže k zavkladovaniu Vášho vlastníckeho práva k spomínanému domu so záhradou nedošlo, predmetné nehnuteľnosti sú poňaté do dedičského konania ako pozostalosti po nebohom otcovi. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu účastník zmluvy, je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka zmluvy nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka. Pokiaľ ostatní dedičia v rámci konania o dedičstve budú plne akceptovať Vašu darovaciu zmluvu, predpokladom pre vkladové konanie bude privolenie súdu podľa § 175r Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

Odpoveď pre Vieru: Dobrý deň, pokiaľ ste splnomocnili spoluvlastníka na predaj nehnuteľnosti, potom tento bol oprávnený urobiť takýto úkon, avšak spoluvlastník predal spoluvlastnícky podiel (nehnuteľnosť) za cenu nižšiu, ako by mal predať Vám, ako ostatným spoluvlastníkom, prípadne za podmienok výhodnejších ako ohlásených v urobenej ponuke,teda šlo o exces/prekročenie právomocí v zmysle plnomocenstva, bude možné takúto zmluvu napadnúť žalobou o určenie neplatnosti na príslušnom súde.

Odpoveď pre Eleonóru: Dobrý deň, v prípade, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti po dedičskom konaní nebolo zapísané v katastri, máte možnosť obrátiť sa na príslušný okresný súd s určovacou žalobou. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ máte doklady o tom (napr. Osvedčenie o dedičskom konaní), že vlastníctvo patrí Vám, treba zistiť, ako sa stala vlastníkom obec, na základe akého titulu.

Dobrý deň Chcela by som sa spýtať či je možné nepozvať k pozostalosti deti po zomretom otcovi. Otec zomrel pred 7 rokmi. Mysleli sme, že pozostalosť sa stále nekonala. Po 3 rokoch som sa išla spýtať na súd v našom meste, kedy bude pozostalosť po mojom otcovi. Nadiktovala som dátum úmrtia a zostala som prekvapená, keď mi z archívu vytiahli doklad o pozostalosti. Ako je možné, že sme neboli prizvaní všetci pozostalí? Brat si matku omotal okolo prsta a on pozostalosť s ňou absolvoval. Ja a sestra sme ani nevedeli, že sa niečo deje a nedostali sme domov ani vyrozumenie po danom akte. Neviem či sa to dá ešte napadnúť / od úmrtia bolo v dec. 7 rokov/.Ak je to možné prosím odpoveď. Prajem pekný deň.

Dobry den. Za zivota mi moj stary otec daroval dom so zahradou. Bohuzial zomrel a nestihol byt vykonany vklad do katastra nehnutelnosti.(problematika par. 133 ods. 2 OZ) Co teraz ked su dvaja zakonny dedicia (synovia)? Zavet nezanechal Dakujem za odpoved

Dobrý večer, chcela by som poprosiť o radu. Vlastnila som pozemok v podielovom spoluvlastníctve 5 osôb. Všetci spoluvlastníci sme dali jednému spoluvlastníkovi splnomocnenie v nasledovnom znení: Splnomocniteľ týmto v zmysle ustanovenia § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka splnomocňuje splnomocnenca, aby v plnom rozsahu zastupoval splnomocniteľa a robil neobmedzene všetky právne úkony, a to aj vtedy ak je na to potrebné osobitné plnomocenstvo, aby v plnom rozsahu zastupoval splnomocniteľa pri podpise zmluvy o sprostredkovaní, pri podpise Kúpnej zmluvy a Návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, vrátane úplného zastupovania v katastrálnom konaní, ako aj na všetky iné právne úkony súvisiace s prevodom nehnuteľnosti, a to : parcela č.... Za týmto účelom je splnomocnenec oprávnený v mene splnomocniteľa konať, podpisovať, podávať návrhy, žiadosti (oznámenia, podania a pod.) alebo ich brať späť, podávať riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Následne tento splnomocnenec pozemok predal cudzím osobám bez toho aby nás vopred oboznámil za akú cenu a podmienok, už nám len poslal fotokópiu Kúpno-predajnej zmluvy a rozhodnutie o povolení vkladu do katastra. Keďže cena bola podhodnotená môžem sa voči nadobúdateľovi domáhať, aby mi pozemok ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mi pozemok mal pôvodne ponúknuť spoluvlastník?

Dobry den,prosim o odpoved na moj problem.Pozemok po mojom dedovi na ktorom stoji dom zdedila moja mama 2/3 a moja teta 1/3.Obe su už nebohe.Mam osvedčenie od notara,že prebehlo dedičske konanie v roku 1975 kedy dedo zomrel.Vlastnil pozemok na ktorom stoji dom asi pol hektara.Caso bol dom odpisany,lebo bol posun pody a dom sa znehodnotil.Moja babka zostala po smrti manžela byvať na povodnom pozemku v provizornom domčeku.Ked zomrela v roku 1998 pozemok zarastol stromami.Su tam aj stare ovocne stromy.Ked som robila dedičske konanie po mojej mame v roku 2008 pozemok s čislom na dedič. rozhodnuti na katastri nebol Vraj v roku 1999 bolo prečislovanie pozemku,nik neoznamil a pozemok bol prideleny obci.Prosim od vas radu ako ziskať od obce pozemok podľa pravnych zakonov.Vlečie sa to už rok.Co ma urobiť obec ake pravne postupy,aby mi pozemok vratila.Je to moje dedičstvo aj mojej sesternice po našich rodičoch.Po mojej mame to nemam prevedene,lebo čislo pozemku na ktorom stoji dom s dedičskym rozhodnutim nesuhlasi.Starosta obce aj ti starši obyvatelia vedia,že pozemok bol vlastnikom mojho stareho otca a tiež,že my dve sme dedičky.Stale sa vy hovara akoby by nechcel pozemok vratiť.Dakujem za skoru odpoved

Odpoveď pre Olivera: Dobrý deň, čo sa týka Vašej problematiky, potom musím Vám uviesť, že občan SR môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt a na jednom mieste. Pri sťahovaní pokiaľ meníte aj adresu trvalého bydliska, takúto zmenu je potrebné nahlásiť aj úradom. Občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte. V ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu. Ten občan, ktorý má pobyt v zahraničí a ktorý sa rozhodne počas tohto pobytu skončiť trvalý pobyt na SR, môže ohlásiť jeho skončenie prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu na Slovensku. Odporúčam teda dohodnúť sa medzi sebou v rodine,kde hodláte žiť a ktorú adresu určíte ako miesto Vášho trvalého bydliska, a až potom, ako budete mať tieto veci poriešené, Vám odporúčam riešiť kúpu novej nehnuteľnosti na území Slovenska.

Odpoveď pre Zuzku ch: Dobrý deň, právom každého vlastníka je právo držať, užívať a disponovať s predmetom svojho vlastníctva podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Toto právo vlastníka je absolútne. Dispozičné právo oprávňuje vlastníka (umožňuje vlastníkovi) nakladať s vecou medzi živými (právnymi úkonmi, napríklad predaj a darovanie) ako aj pre prípad smrti formou závetu. Nikoho však nemožno nútiť aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu a tiež nemožno nútiť, aby previedol svoj podiel na inú osobu buď odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ niektorý spoluvlastník chce previesť svoj podiel na tretiu osobu, príp. len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe. Spomínané predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu pojem prevod spoluvlastníckeho podielu zahŕňa tak odplatný, ako aj bezodplatný prevod. Avšak zákon ustanovuje výnimku v prípade, kedy sa zákonné predkupné právo neuplatní, ak ide o prevod blízkej osobe, t.j. príbuznému v priamom rade, súrodencovi a manželovi, v zmysle § 116, 117 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nejde o darovanie medzi blízkymi osobami, potom spoluvlastník (teta alebo ostatní spoluvlastníci) musí najprv ponúknuť svoj podiel aj ostatným spoluvlastníkom. Spoluvlastník musí teda vyzvať s kvalifikovanou výzvou ostatných spoluvlastníkov, s uvedením minimálnej zákonnej lehoty, v rámci ktorej je potrebné predkupné právo uplatniť, a rovnako s uvedením všetkých podmienok predaja. Po márnom uplynutí lehoty a neprejavení záujmu o odkúpenie podielu, môže spoluvlastník svoj podiel voľne previesť odplatne (na základe kúpnej zmluvy) alebo bezodplatne (na základe darovacej zmluvy). Výzvu ako aj zmluvu treba sformulovať správne, aby v budúcnosti spoluvlastníci nemohli žalobou napadnúť prevod nehnuteľnosti (podiel na nehnuteľnosti) a domáhať sa vyslovenia neplatnosti zmluvy.

Dobrý deň. Chcem sa opýtať o radu. S manželkou mame momentálne dva trvalé pobyty. Jeden v rakúsku, kde aj zijeme s nasimy deťmi tri roky, a druhy na slovensku. Na slovensku ho mame nahlaseny na dome mojich rodičov, kde aj vlastnim 50% podiel. Ale kvôli nezhodám s nimi tam nechceme žiť. Momentálne chceme s manželkou kúpiť pozemok na slovensku a casom tam aj postaviť si dom a presťahovať sa tam. Lenže neviem aku adresu uviesť na kataster-kupnu zmluvu. Tu slovensku alebo rakúsku. Na slovenskej sa vôbec nezdrzujem a ani nehodlam. A skôr ju mam len kvôli tomu ze som spolumajiteľ a aj kvôli tomu že odhlasenie je pre mňa zatazujuca administratívna práca.Ďakujem za informácie.

Dobry den, mama vlastni 1/10 pozemku, teta zo Za 7/10, teta z CR 1/10 a 1/10 pozemku ma dalsich troch spoluvlastnikov. Moze jeden zo spoluvlastnikov (teta zo za) alebo napr. dvaja-traja spoluvlastnici darovat svoj podiel inemu spoluvlastnikovi (mame)? A akou formou sa da ziskat dany podiel/pozemok, aby sme sa vyhli napadnutiu darovacej zmluvy.

Odpoveď pre Ildiko: Dobrý deň, pokiaľ po dedičskom konaní bude vydané rozhodnutie o dedičstve a vlastnícke vzťahy budú zapísané, resp. zmenené aj na liste vlastníctva, potom ak máte záujem o ďalšie spoluvlastnícke podiely na týchto pozemkoch, máte možnosť poslať dedičom Vašej tety písomnú ponuku na odkúpenie podielov. V ponuke tiež môžete určiť primeranú lehotu na vyjadrenie a tiež uveďte podmienky predaja. Ďalším možným riešením je zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré je možné buď dohodou spoluvlastníkov alebo na návrh niektorého z nich na základe rozhodnutia súdu. Podľa § 141 a nasl. Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Pokiaľ nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Ponuky na odkúpenie podielov alebo návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžete napísať aj sama, no pokiaľ máte nejasnosti kontaktujte našu kanceláriu (resp. inú kanceláriu vo Vašom okolí) radi Vám poskytneme ďalšie informácie, ako aj v prípade potreby Vám pomôžeme s vypracovaním potrebných dokumentov.

Odpoveď pre Ildiko: Dobrý deň, pokiaľ po dedičskom konaní bude vydané rozhodnutie o dedičstve a vlastnícke vzťahy budú zapísané, resp. zmenené aj na liste vlastníctva, potom ak máte záujem o ďalšie spoluvlastnícke podiely na týchto pozemkoch, máte možnosť poslať dedičom Vašej tety písomnú ponuku na odkúpenie podielov. V ponuke tiež môžete určiť primeranú lehotu na vyjadrenie a tiež uveďte podmienky predaja. Ďalším možným riešením je zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré je možné buď dohodou spoluvlastníkov alebo na návrh niektorého z nich na základe rozhodnutia súdu. Podľa § 141 a nasl. Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Pokiaľ nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Ponuky na odkúpenie podielov alebo návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžete napísať aj sama, no pokiaľ máte nejasnosti kontaktujte našu kanceláriu (resp. inú kanceláriu vo Vašom okolí) radi Vám poskytneme ďalšie informácie, ako aj v prípade potreby Vám pomôžeme s vypracovaním potrebných dokumentov.

Odpoveď na otázku Anonymného užívateľa zo dňa 6. apríla 2016: Dobrý deň, pokiaľ Vaše dedo previedol spomínaný dom len na svoju dcéru, a na Vás nepreviedol žiadny podiel, potom iba dcéra je vlastníčkou nehnuteľnosti. Pokiaľ ste teda neboli účastníkmi zmluvy, potom ani v dodatku k zmluve nebude možné označiť Vás, ako účastníkov. Teda nemôžete figurovať v zmluve, ani v dodatku bez Vášho vedomia, resp. podpísania zmluvy. Pre úplný prevod vlastníctva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje zápis vkladu v katastri nehnuteľností.

Odpoveď pre Katarínu2016: Dobrý deň, v prípade, ak chcete mať spomínanú nehnuteľnosti vo vlastníctve, treba sa dohodnúť s Vašim bratom, ak on je jediným vlastníkom spomínanej nehnuteľnosti, aby previedol na Vás a na sestru vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. určitý podiel, a to písomnou darovacou alebo kúpnou zmluvou. Pokiaľ brat na Vás prevedie polovicu tej nehnuteľnosti, potom pozemok budete mať v podielovom spoluvlastníctve, a to brat bude vlastniť 1/2 k celku, Vy 1/4 k celku a sestra tiež 1/4 k celku. Záleží to od Vás, ako sa dohodnete, či prevod bude odplatný (čiže kúpou) alebo bezodplatný (darom). Následne ako podieloví spoluvlastníci budete mať rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou (užívanie veci, údržba, oprava, úprava veci atď.) pri spoluvlastníctve sa uplatňuje tzv. väčšinový princíp. Väčšinový princíp je založený na veľkosti podielov všetkých spoluvlastníkov. V zmysle § 139 Občianskeho zákonníka teda platí, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. V zmysle bežnej praxe stavebných úradov v prípade, ak spomínaný pozemok budete mať v podielovom spoluvlastníctve, na vydanie stavebného povolenia budete potrebovať preukázanie súhlasu všetkých spoluvlastníkov so zriadením stavby na tomto pozemku.

Dobrý deň, poprosila by som Vás o usmernenie v nasledujúcej veci: teta, ktorá už nežije a žila v zahraničí mala na SVK 0,49ha ornej pôdy (na rôznych LV)a ja mám taký istý podiel na tých istých pozemkoch. Tetine deti, žijú tiež v zahraničí a nemajú záujem o túto pôdu. Ako by som to mohla získať? V katastri ešte stále figuruje jej meno ako vlastníka pôdy. Ďakujem za odpoveď.

Dobry den, Moj dedo prepísal som na svoju dcéru. A zaujima ma,ci my ako vnuci tam mozme byt v dodatku. Sa sa to nejako zistiť? Ďakujem

Dobrý deň, chcem sa spýtať nasledovné. Brat má vo vlastníctve pozemok, ktorý získal dedením po rodičoch. Chceli by sme ho rozdeliť na dve polovice a jednu polovicu by si odkúpili spoločne so sestrou, obidve sme slobodné a na tejto polovici si so sestrou chceme postaviť rodinný dvojdom. Neviem ako by sme mali postupovať a ako právne túto záležitosť upraviť. Ďakujem za odpoveď

Odpoveď pre M.: Dobrý deň, pokiaľ spomínaný brat bol ustanovený za opatrovníka nesvojprávneho súrodenca, súd vo svojom rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka mal uviesť konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Čo sa týka nakladania, spravovania majetku opatrovník sa stará o bežný chod, ale vážne otázky, ako napr. prevod nehnuteľnosti (časti nehnuteľnosti) musí odsúhlasiť súd.

Odpoveď na otázku anonymného užívateľa zo dňa 19. marca 2016: Dobrý deň, pokiaľ otec býva ďaleko a súhlasí s prevodom nehnuteľnosti, môže Vám dať písomnú plnú moc (generálne splnomocnenie) na zastupovanie. Podpis osoby splnomocniteľa, ktorá vystupuje v zmluve ako prevodca, teda podpis Vášho otca, musí byť úradne osvedčený. V plnej moci musí byť špecifikovaná nehnuteľnosť, ktorá sa má stať predmetom prevodu a tiež treba presne určiť, na ktoré úkony Vás splnomocňuje otec pri prevode nehnuteľnosti. Toto plnomocenstvo treba predložiť pri zápise do katastra nehnuteľností spolu s kúpnou zmluvou a návrhom na vklad. Ako advokát ďalej odporúčam obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí (prípadne aj na našu kanceláriu) ktorý na základe Vami uvedených skutočností a predložených dokladov Vám môže poskytnúť bližšie informácie a tiež Vám môže pomôcť s vypracovaním potrebných dokumentov.

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prihlasujem sa k bezplatnému zasielaniu newsletterov a právnych noviniek a súhlasím s ich zasielaním na moju emailovú adresu.