Ako vymôcť mzdu?

Nachádzate sa tu

Vymoženie mzdových nárokov zamestnancov na Slovensku a v zahraničí - Článok poukazuje na najefektívnejšie spôsoby, ako sa brániť voči zamestnávateľovi, ktorý porušil svoje povinnosti pri vyplácaní mzdových nárokov zamestnancom na území Slovenskej republiky, Anglicka, Walesu a Francúzska. Článok poskytuje odpovede na mnoho otázok, s ktorými sa zamestnanci denne stretávajú, resp. ktoré sú pre nich neriešiteľné. V súčasnosti už snáď nenájdeme človeka, ktorý by sa nesťažoval na svojho zamestnávateľa. Nevyplatenie mzdových nárokov v čase na to určenom, resp. vôbec patrí medzi tie porušenia zákona, ktoré zasahujú do života zamestnancov a ich rodín v tej najväčšej miere. Článok je preto zameraný na najefektívnejšie spôsoby, ako vymôcť od slovenského, francúzskeho, ale aj anglického zamestnávateľa mzdové nároky, ktoré neboli zamestnancovi vyplatené. Zobrazuje orgány štátnej moci v jednotlivých krajinách konajúce z úradnej povinnosti, ale aj postup, ktorým dosiahnete vymoženie nároku prostredníctvom súdu. Článok načrtne každému čitateľovi spôsoby, ktorými môže uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Vymoženie mzdových nárokov inšpekciou práce

Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky vyplývajúce z vášho pracovnoprávneho vzťahu. Nevyplatenie mzdových nárokov zamestnancom v čase na tom určenom, resp. vôbec spôsobuje existenčné problémy pri napĺňaní vašich životných potrieb. V takýchto prípadoch, keď si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a porušil pracovnoprávne predpisy, môže zamestnanec podľa § 150 Zákonníka práce podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Medzi orgány inšpekcie práce patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce (v súčasnosti je sídlo v Košiciach) a krajské inšpektoráty práce. Zamestnanec podáva podnet na inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje. V roku 2012 bolo inšpektorátmi práce vybavených, resp. je v riešení celkom 5 257 podnetov, čo je o 412 podnetov menej ako v roku 2011 (5 669 podnetov). V evidovaných podaniach za rok 2012 sa väčšina, rovnako ako aj v predchádzajúcich obdobiach, týkala práve oblastí nevyplatenia mzdových nárokov a nevyplatenia mzdy a s tým súvisiaceho nedodržania výplatných termínov.

Príklad č. 1:

Postup inšpektorátu práce po podaní podnetu môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade: Zamestnanec XY vykonal v mesiaci február 15 hodín práce nadčas po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak dohodol so zamestnávateľom, pretože bol vo finančnej tiesni a mzda za prácu nadčas mu mala pomôcť. V mzde zamestnanca však tieto hodiny za prácu nadčas v uvedenom mesiaci neboli započítané a zamestnávateľ sa vyjadril, že zamestnanec na ne nemá nárok. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vysvetlenie a požadoval vyplatiť predmetný nárok. Zamestnávateľ však zaujal stanovisko, že v prípade naliehavých opravárskych prác môže nariadiť zamestnancom prácu nadčas, za ktorú im odmena nepatrí. Predmetný zamestnanec podal podnet na inšpektorát práce. V predmetnej veci začne inšpektorát práce výkon inšpekcie práce. Pri výkone inšpekcie práce sa inšpektor práce v danej veci u zamestnávateľa preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk, avšak na požiadanie umožní doň nahliadnuť. Inšpektor práce sa dostaví na pracovisko zamestnávateľa, kde je oprávnený predovšetkým vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorý je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie atď.

V praxi konkrétna inšpekcia práce pozostáva z kontroly pracovnoprávnych a mzdových predpisov, t. j. formálna kontrola obsahu pracovných zmlúv, resp. obdobných pracovných vzťahov, kontrola dochádzky, poskytovania minimálnych mzdových nárokov zamestnancov, fyzické skontrolovanie zamestnancov na pracovisku so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kontrola evidencie a preplácanie nadčasov, nočnej práce, sviatkov alebo zabezpečovania stravovania atď. Z dokladov, ktoré boli predložené, následne inšpektori práce vyhodnotia, či zamestnávateľ pri určovaní a vyplácaní nárokov, spisovaní pracovných zmlúv, resp. iných právnych úkonov nepochybil. Ak nastane situácia, že správny orgán nemá dostatok potrebných podkladov na konštatovanie porušenia pracovnoprávnych predpisov, vyzve zamestnávateľa, aby sa buď dostavil na inšpektorát práce za účelom objasniť skutkový stav, alebo doručil ďalšie potrebné doklady k predmetným zamestnancom. Na základe objektívne zistených skutočností inšpektor práce potom spíše protokol o nedostatkoch, ktoré pri výkone inšpekcie práce zistil.

Po získaní všetkých potrebných podkladov na prešetrenie podnetu zamestnanca inšpektor práce preskúma ich súlad so slovenským platným právom, ktoré spadá do preskúmavanej oblasti. V konkrétnom príklade, ktorý je uvedený vyššie, by inšpektor práce konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov, konkrétne § 121 ods. 1 Zákonníka práce, keďže zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Potom, ako je podnet prešetrený, inšpektorát práce poskytne odpoveď podávateľovi. Podľa § 7 ods. 8 písm. c) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný vykonať inšpekciu práce do 30 dní od doručenia podnetu a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Výsledkom podania podnetu zamestnanca môže byť teda nariadenie pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutie o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu. Avšak v praxi často dochádza k situáciám, kedy napriek nariadeniu pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutiu o uložení pokuty nedôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnanca. Zamestnanec sa nemôže obrátiť na exekútora, keďže pokuta z rozhodnutia o uložení pokuty je príjmom štátneho rozpočtu a nie zamestnanca. Vhodnejšia zákonná úprava by bola, ak by inšpektorát práce mohol zamestnávateľovi uložiť vyplatenie mzdového nároku priamo zamestnancovi. Na základe vyššie uvedeného, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdové nároky aj napriek nariadeniu inšpektorátom práce, zamestnanec by sa mal obrátiť na súd.

Vymoženie mzdových nárokov súdom

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ako „Zákonník práce“) spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zamestnanec sa teda môže obrátiť na súd prostredníctvom žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Negatívnou skutočnosťou však je, že ak sa zamestnanec obráti na súd, musí podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť 6 % zo sumy, ktorú chce od zamestnávateľa vymôcť. Na rozdiel od správneho konania vedeného inšpektorátom práce je súdne konanie spoplatnené. Avšak, ak je zamestnanec vo finančnej tiesni, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010 pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové a sociálne pomery žiadateľa, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu. Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a ktoré odôvodňujú záver, že poplatník nemôže (celkom alebo sčasti) splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať.

Na súd sa musí zamestnanec obrátiť sám, resp. jeho právny zástupca, pretože žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu zaňho nemôže podať ani inšpektorát práce, ani inšpektor práce. Premlčacia lehota mzdového nároku je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nároku. Predtým, ako sa zamestnanec obráti na súd, je vhodné pokúsiť sa o vyriešenie tohto sporu so zamestnávateľom písomnou formou, a to „pokusom o zmier“, resp. „predžalobnou výzvou“. V tomto pokuse o zmier, resp. v predžalobnej výzve zamestnanec požiada zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, resp. iných mzdových nárokov. Na tento úkon a taktiež na celé konanie pred súdom je vhodné nechať sa právne zastupovať advokátskou kanceláriou. V pokuse o zmier by mal zamestnanec predovšetkým požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, upozorniť zamestnávateľa, že jeho povinnosťou je vyplácať mzdu a taktiež dodržiavať splatnosť vyplatenia mzdy, ktorá bola vzájomne dohodnutá, stanoviť zamestnávateľovi primeranú dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžného mzdového nároku, upozornenie, že v prípade, ak nebude mzdový nárok v primeranej dodatočnej lehote vyplatený, bude tieto nároky vymáhať súdnou cestou.

Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na pokus o zmier alebo predžalobnú výzvu, zamestnanec je oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môže zamestnanec súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku. V súčasnosti sa súdny poplatok stále platí v kolkoch, ktoré sa nalepia na prvú stranu žaloby pri podaní. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú a rýchlejšiu formu súdneho konania v porovnaní so súdnym konaním začatým žalobou. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, resp. odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie, čo je významný rozdiel oproti rozhodnutiu o uložení pokuty, ktoré vydáva inšpektorát práce. Rozhodnutie inšpektorátu práce je možné vymáhať formou exekúcie, avšak oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zamestnanec, ale inšpektorát práce, t. j. vymožená pohľadávka je príjmom štátneho rozpočtu.

Žaloba o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov sa podáva na súde, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa, presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená. Samozrejme, musí taktiež obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým, kedy pracovný pomer vznikol, kedy sa pracovný pomer skončil a akým spôsobom, vyčíslenie mzdového nároku atď. Taktiež zamestnanec môže požadovať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mal byť mzdový nárok zaplatený, t. j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého bola do 31. 1. 2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením mzdového nároku. Avšak od 1. 2. 2013 došlo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z. k zmene, kde podľa § 3 si veriteľ môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, čo je 5,75 % ročne až do zaplatenia, t. j. počas celej doby omeškania. Táto zmena priniesla zníženie sadzby o 3 percentuálne body v prospech dlžníka. Zamestnanec sa taktiež môže na súde domáhať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj náhradu trov súdneho konania. K žalobe zamestnanec predkladá kópiu pracovnej zmluvy, evidenciu dochádzky, výpoveď, ďalšie dokumenty a dôkazy atď.

Vymoženie mzdových nárokov v Anglicku, Walese a Francúzsku

Inšpektoráty práce vo Francúzsku tzv. „inspection du travail“ majú kompetencie okrem oblasti mzdy a platov aj v oblastiach bezpečnosti a zdravia pri práci, zamestnanosti, nelegálnej práce, pracovného času, rovnakého zaobchádzania, opatrení reštrukturalizácie atď. Inšpektori práce vo Francúzsku majú zväčša rovnaké kompetencie ako slovenskí inšpektori práce, a to napr. vstupovať na pracovisko zamestnávateľa, požadovať od zamestnávateľa dokumenty, vyjadrenia, vysvetlenia, nariadiť vyplatenie mzdových nárokov zamestnancom atď. Vo Francúzsku však prebehla reforma, ktorá inšpekciu práce ešte zefektívnila, a to na základe „plánu pre modernizáciu a rozvoj inšpektorátu práce“. Podnetom na modernizáciu a zefektívnenie francúzskej inšpekcie práce bola vražda dvoch francúzskych inšpektorov práce. Na rozdiel od slovenských inšpektorov môžu francúzski inšpektori vykonávať aj mediáciu, resp. zmierovacie konanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky mediátor. Ďalším významným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou inšpekciou práce je možnosť francúzskych inšpektorátov práce komunikovať s pracovnými súdmi vo Francúzsku, zatiaľ čo slovenské inšpektoráty nemajú právomoc obracať sa so svojimi podnetmi priamo na slovenské súdy. Zamestnanci sa teda môžu v prípade nevyplatenia mzdových nárokov bezplatne obracať na francúzsky inšpektorát práce v prípadoch porušenia zákona francúzskym zamestnávateľom.

Francúzsky zamestnanec sa však môže obrátiť aj na pracovný súd tzv. „conseil des prud’hommes“, ktorý rieši všetky spory vyplývajúce z pracovných zmlúv. Francúzski zamestnanci sa musia obrátiť na súd v mieste, kde s nimi bola uzavretá pracovná zmluva. Príslušný je teda pracovný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza pracovisko podniku, kde zamestnanci pracujú. Avšak, ak zamestnanec vykonáva prácu mimo akéhokoľvek podniku, treba sa obrátiť na pracovný súd v mieste bydliska zamestnanca. Zamestnanec môže návrh podať na pracovný súd doporučeným listom alebo priamo v súdnej kancelárii písomne alebo ústne. Vo Francúzsku je teda možné podať návrh ústne a dať ho zaznamenať súdnou kanceláriou. Taktiež môže byť návrh podaný vo forme spoločného vyhlásenia urobeného oboma stranami zmierovacou radou. Na pracovnom súde nemá zamestnanec povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom. Súdne konanie prebieha výlučne vo francúzskom jazyku. Slovenský občan pracujúci vo Francúzsku je oprávnený mať na pojednávaní tlmočníka, avšak sudca nie je povinný využiť jeho služby, pokiaľ ovláda jazyk, v ktorom koná účastník. Ďalším zásadným rozdielom medzi slovenskou a francúzskou právnou úpravou je, že vo Francúzsku sa v zásade štátu neplatia žiadne poplatky za procesné úkony súdu. Slovenský občan má ako občan Európskej únie právo na úplnú bezplatnú právnu pomoc, pokiaľ jeho majetkové pomery neprekračujú povolenú hornú hranicu upravovanú každý rok (každý rok sa pohybuje táto hranica približne okolo 1 000 eur). Zamestnanec môže získať taktiež čiastočnú bezplatnú právnu pomoc. Hranice pri poskytovaní úplnej bezplatnej právnej pomoci a čiastočnej bezplatnej právnej pomoci môžu byť upravené v závislosti od rodinných pomerov zamestnanca.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012
5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.
6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na:

V Anglicku a Walese má inšpektorát práce tzv. „Health and Safety Executive“ kompetencie len v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci. Nespokojní zamestnanci v Anglicku a Walese však svoje sťažnosti môžu adresovať aj iným poradným orgánom ako napr. „Citizens Advice Bureau“ a „Law Centre“ alebo „Employment Agency Standards Inspectorate“, ktorý kontroluje agentúry zamestnávania, alebo „Gangmasters Licensing Authority“, ktorý chráni zamestnancov pred využívaním, resp. vykorisťovaním, alebo „HM Revenue and Customs“, ktorý vykonáva kontrolu v oblasti národnej minimálnej mzdy. V prípadoch nevyplatenia mzdových nárokov v Anglicku a Walese zamestnanci najskôr konzultujú svoje problémy priamo so svojím zamestnávateľom. Ak nedôjde k dohode, zamestnanec by mal zaslať písomnú sťažnosť priamo zamestnávateľovi a počkať si na jeho vyjadrenie. Ak zamestnávateľ nekomunikuje so svojím zamestnancom, je vhodné vyhľadať mediátora. Tento postup je v Anglicku a Walese zaužívaný. Mediátor sa pokúša vyriešiť problém zamestnanca priamo so zamestnávateľom. V Anglicku a Walese existuje databáza mediátorov a zamestnanci môžu rýchlo a efektívne nájsť mediátora v mieste svojho bydliska prostredníctvom internetovej databázy: http://www.civilmediation.justice.gov.uk/.

Avšak, ak ani mediátor nepomohol vyriešiť spor, zamestnanec by sa mal obrátiť na zamestnanecký tribunál tzv. employment tribunal. Ak je zamestnanec v spore pred zamestnaneckým tribunálom úspešný, ten nariadi zamestnávateľovi vyplatiť mzdový nárok. Podanie na zamestnanecký tribunál je obmedzené lehotou, na základe ktorej sa naň môže zamestnanec obrátiť najneskôr do 3 mesiacov od skončenia pracovného pomeru s predmetným zamestnávateľom. Podanie a konanie na tribunál je spoplatnené v závislosti od druhu sporu. V prípade, ak ide o nevyplatenie mzdy, dávky pri skončení pracovného pomeru alebo mzdovej diskriminácie, je súdny poplatok za podanie žaloby 160 £ (približne 185 eur) a za pojednávanie 250 £ (približne 288 eur). Pri písomnom podaní sa poplatok platí poštovou poukážkou alebo šekom. Zamestnanci, ktorí si finančne nemôžu dovoliť uhradiť súdny poplatok, môžu podať formulár na oslobodenie od súdnych poplatkov. Po podaní žaloby má zamestnávateľ 28 dní na zaslanie svojho vyjadrenia. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, sudca zamestnaneckého tribunálu môže rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Ak sa zamestnávateľ vyjadrí, v zásade bude nariadené pojednávanie, na ktorom sa o spore rozhodne. Na nariadené pojednávanie si zamestnanec prinesie všetky dokumenty na podporu svojich tvrdení. Taktiež môže prizvať svojho pracovného kolegu, ktorý však nemôže vypovedať za zamestnanca, ktorého sa týka spor, a nemôže ani klásť otázky. Spory sú riešené v kancelárii zamestnaneckého tribunálu tzv. „employment tribunal office“, ktorý sa územne nachádza najbližšie k pracovisku daného zamestnanca. Zamestnávateľovi a zamestnancovi sú na pojednávaní kladené otázky. Súd vydá rozhodnutie zvyčajne v deň pojednávania, ak nie, tak ho zašle písomne niekoľko dní po pojednávaní. Ak je rozhodnutie tribunálu v prospech zamestnanca, zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi jeho mzdový nárok. Ak tak zamestnávateľ neurobí dobrovoľne a ani nepodá odvolanie, zamestnanec môže žiadať o výkon rozhodnutia prostredníctvom dozerajúceho úradníka tzv. enforcement officer, a to za poplatok 40 £ (približne 46 eur) alebo prostredníctvom tzv. High Court Enforcement Officer za poplatok 60 £ (približne 69 eur), ktorý mu však bude zamestnávateľom vrátený.

Ak zamestnanec nebol v spore úspešný, môže podať odvolanie, ktoré musí odôvodniť, a to na odvolací zamestnanecký tribunál tzv. Employment Appeal Tribunal v lehote 42 dní od oznámenia rozhodnutia. Odvolanie musí byť doručené na odvolacom tribunáli najneskôr v posledný deň lehoty o 16:00. Taktiež z taxatívne vymedzených dôvodov, ako napr. zamestnanec nebol informovaný o termíne pojednávania, nový dôkaz, o ktorom do pojednávania nemal vedomosť atď., môže písomne požiadať zamestnanecký tribunál o súdne preskúmanie rozhodnutia, a to v lehote do 14 dní. Preskúmanie rozhodnutia je taktiež spoplatnené.

Poznámky:

1 Podľa Výročnej správy Národného inšpektorátu práce o sťažnostiach, petíciách a podnetoch za rok 2012

§ 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3 Napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., nariadenie vlády SR č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby, nariadenie vlády SR č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, atď.

4 The European Federation of Public Service Unions (EPSU), 2012, A mapping report on Labour Inspection Services in 15 European countries, p.37 – 41, 2012

5  Boulmier, Daniel. 2011. Conseil de prud’hommes: Agir et réagir au procès prud'homal, Wolters Kluwer France. Chapitre 1. ISBN: 978-2-7212-1437-9.

6 Európska komisia. Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach,  Návrh na začatie konania – Francúzsko. [online]. [citované  25.07.2013]. Dostupné na: http://ec.europa.eu/civiljustice/case_to_court/case_to_court_fra_sk.htm#1.

7 Citizens Advice Bureau. 2011 Advice guide, p. 3,  2011

Autor: JUDr. Jozef Lukajka,
doktorand Právnickej fakulty v Trnave a právnik advokátskej kancelárie 
BÁNOS s.r.o.

Stalo sa Vám, že Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu včas, a to ani v dodatočnej lehote? Chcete podať podnet na inšpektorát práce alebo svoje mzdové nároky brániť pre súdom žalobou o zaplatenie mzdy, či návrhom na vydanie platobného rozkazu? Radi Vás zastúpime, a to v cene už od 100,00 EUR.

Komentáre

Odpoveď pre Katarínu: Dobrý deň, odporúčam Vám, aby ste Vášmu bývalému otčimovi najskôr zaslali predžalobnú výzvu, v rámci ktorej ho požiadate o vydanie veci, teda Vašej retiazky alebo o zaplatenie jej ceny ako škody, ktorá Vám jej odcudzením vznikla a pokúsili sa tak najskôr o mimosúdne riešenie veci. Pokiaľ by však táto výzva bola bezúspešná, odporúčam Vám domáhať sa vydania veci, resp. náhrady škody spôsobenej na Vašom majetku. V súdnom konaní by ste však museli preukázať, že retiazku skutočne Váš bývalý otčim vzal. Súd by ho zaviazal Vám retiazku vrátiť, prípadne nahradiť vzniknutú škodu len v prípade, pokiaľ by nevzniesol námietku premlčania, ktorá je dvojročná. Pokiaľ by však bolo preukázané, že škodu spôsobil Váš bývalý otčim úmyselne, premlčacia doba by bola desaťročná a súd by ho zaviazal Vám retiazku vrátiť, prípadne nahradiť vzniknutú škodu. Konanie Vášho bývalého otčima by mohlo napĺňať tiež skutkovú podstatu trestného činu krádeže, prípadne priestupku proti majetku, a to v závislosti od hodnoty odcudzenej retiazky. Avšak v tomto prípade by už nebolo možné priestupok prejednať, keďže od jeho spáchania uplynuli dva roky, rovnako mohla zaniknúť trestnosť činu, a to uplynutím trojročnej premlčacej lehoty (ak by bolo možné tento čin subsumovať pod ust. § 212 ods. 1 -3 Trestneho zákona). Odporúčam Vám však obrátiť sa na skúseného advokáta a prebrať s ním bližšie Vaše možnosti.

Dobrý deň p. Advokát,mala by som otázku. Cca pred 3-4 rokmi mi už terajší mamin exmanžel z domu,kde bývali neprávom zobral zlatú retiazku preto,lebo mama nezaplatila nejakú faktúru. Zistili sme to tak,že som požiadala mamu aby mi retiazku aj s naušnicami doniesla no ked ju hladala našla len náušnice,tak mu volala,kde je retiazka a do telefonu jej povedal,že ju zobral a predal lebo nezaplatila. Tá retiazka bol môj majetok dostala som ten set od maminho brata k 18.narodeninám. O tom čo sa stalo sme upovedomili aj najbližsiu rodinu. No trestné oznámenie som nepodala nakolko som mala vtedy iné starosti,ako to že som sa starala o chorú babku,ďalej som prerabala byt atd.. absolutne mi to vypadlo z hlavy. No teraz by som sa chcela tej retiazky dožadovať naspäť,to či ju naozaj predal,alebo ju stále má neviem. No mám obavy z toho keď mu napíšem vyzvu,aby mi ji vrátil,tak aby ma nesočoval že ho krivo obviňujem,nakolko ja mám svedkov neviem ako postupovať či môžem následne podať trestné oznámenie ak sa nevyjadrí. Ďakujem pekne za Vašu odpoveď.

Dobrý deň p. Advokát,mala by som otázku. Cca pred 3-4 rokmi mi už terajší mamin exmanžel z domu,kde bývali neprávom zobral zlatú retiazku preto,lebo mama nezaplatila nejakú faktúru. Zistili sme to tak,že som požiadala mamu aby mi retiazku aj s naušnicami doniesla no ked ju hladala našla len náušnice,tak mu volala,kde je retiazka a do telefonu jej povedal,že ju zobral a predal lebo nezaplatila. Tá retiazka bol môj majetok dostala som ten set od maminho brata k 18.narodeninám. O tom čo sa stalo sme upovedomili aj najbližsiu rodinu. No trestné oznámenie som nepodala nakolko som mala vtedy iné starosti,ako to že som sa starala o chorú babku,ďalej som prerabala byt atd.. absolutne mi to vypadlo z hlavy. No teraz by som sa chcela tej retiazky dožadovať naspäť,to či ju naozaj predal,alebo ju stále má neviem. No mám obavy z toho keď mu napíšem vyzvu,aby mi ji vrátil,tak aby ma nesočoval že ho krivo obviňujem,nakolko ja mám svedkov neviem ako postupovať či môžem následne podať trestné oznámenie ak sa nevyjadrí. Ďakujem pekne za Vašu odpoveď.

Odpoveď pre Mira: Dobrý deň, pokiaľ ste sa dohodli so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru k určitému dňu, tak takáto dohoda musí byť uzavretá písomne. Ďalej, Zákonník práce ustanovuje, že jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ má vydať zamestnancovi. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môžete uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ako prvé Vám odporúčam obrátiť sa na inšpektorát práce, a tiež pošlite Vášmu zamestnávateľovi tzv. predžalobnú písomnú výzvu na splnenie povinnosti. V písomnej výzve mu vyčíslite Vaše nároky a určite termín na zaplatenie a tiež upozornite ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu návrh na súd.

Dobrý deň pán doktor, poprosím o radu - pracovala som od 2.12.2017 pre zamestnávateľa do 12.4.2018. Ukončenie pracovného pomeru bolo ústnou dohodou, zamestnávateľ súhlasil, ale doteraz som neobdržala výplatu za 02 - 04 mesiac. Čítala som Vaše odporučenia ako postupovať pri vymáhaní pohľadávky, avšak nebude problémom ukončenie pracovného pomeru, o ktorom nemám žiadny písomný doklad? Ďakujem za skorú odpoveď.

Dobrý den,pán advokát chcem sa Vas spýtať a poprosiť o radu. Ma význam podávať trestné oznamenie podla paragrafu 214 ZP nezaplatenie mzdy na fyzickú osobu zivnostnika, pre ktoreho som pracoval tri mesiace na zaklade iba telefonického dohovoru, ziadnu písomnú zmluvu o vykonaní prace sme nevytvorili iba ústne. Kedze som živnostník on pozaduje odomna vystaviť faktúru na zaklade ktorej mi to vyplati. Ked sme telefonicky dohadovali pracu o faktúre sme nehovorili. Tvrdi mi že keď mu nezastavil faktúru by údajne islo o pracu na čierno. Teraz neviem ci na zaklade paragrafu 214 ZP ne vyplatenie mzdy obstojí pre podanie trestného oznámenia keďže nebola písomná zmluva o výkone prace. DAKUJEM PRAJEM PEKNY DEŇ

Dobrý den,pán advokát chcem sa Vas spýtať a poprosiť o radu. Ma význam podávať trestné oznamenie podla paragrafu 214 ZP nezaplatenie mzdy na fyzickú osobu zivnostnika, pre ktoreho som pracoval tri mesiace na zaklade iba telefonického dohovoru, ziadnu písomnú zmluvu o vykonaní prace sme nevytvorili iba ústne. Kedze som živnostník on pozaduje odomna vystaviť faktúru na zaklade ktorej mi to vyplati. Ked sme telefonicky dohadovali pracu o faktúre sme nehovorili. Tvrdi mi že keď mu nezastavil faktúru by údajne islo o pracu na čierno. Teraz neviem ci na zaklade paragrafu 214 ZP ne vyplatenie mzdy obstojí pre podanie trestného oznámenia keďže nebola písomná zmluva o výkone prace. DAKUJEM PRAJEM PEKNY DEŇ

Odpoveď pre Mira: Dobrý deň, vo Vašom prípade ste podľa § 150 Zákonníka práce (z. 311/2001 Z.z.) oprávnený podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce, ktorý preskúma všetky potrebné dokumenty a postupy činnosti Vášho zamestnávateľa. Vy, ako zamestnanec, môžete podať tento podnet na inšpektorát práce v sídle kraja, v ktorého územnom obvode má Váš zamestnávateľ sídlo alebo prevádzku, v ktorej pracujete. Ďalším spôsobom ako sa domôcť svojich finančných prostriedkov je obrátiť sa na súd. V tomto prípade však svoje tvrdenia bude musieť podložiť aj nejakými dôkazmi a tvrdeniami.

Dobry den pan advokad, chcel by som Vas poprosit o radu ako postupovat s mojim problemom. Zamestnavatel nam nevyplaca stravne pri zahranicnych pracovnych cestach vo vyske, ako upravuje opatrenie Ministerstva financii c.401/2012 Z.z.. Vysku stravneho si upravuje zamestnavatel podla svojho uvazenia napr. v Nemecku plati len 25 Eur na den pricom ziadnu stravu nemame zabezpecenu. Zamestnavatel ma vraj uvedenu vysku strvaneho dohodnutu so zastupcom zamestnancov, ziadny zamestnanec nema uvedene kratenie stravneho v pracovnej zmluve. Zaroven zamestnanci pri nastupe na pracovnu cestu nemaju cestovne prikazy, tieto vypisuje zamestnavatel na konci mesiaca, pricom v nich uvadza casy prejazdu cez hranicu, aby mu sedela vyska stravneho. Ako by sme mali postupovat, aby zamestnavatel zacal vyplacat stravne v zakonom stavenej vyske? Dakujem za odpoved.

Odpoveď pre Nataliu: Dobrý deň, na začiatku treba uviesť, že pokiaľ ste živnostníkom a súčasne aj zamestnancom, teda máte platne uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, v tom prípade sa na Vás vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce. Ak nemáte uzatvorenú pracovnú zmluvu, potom sa na Vás nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru, teda nie je možné rozviazať pracovný pomer výpoveďou, dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru a nevzťahujú sa na Vás ani ustanovenia o výpovednej lehote. Pokiaľ ste iba živnostníkom, predpokladám, že máte uzavretý iný zmluvný, resp. obchodno-právny vzťah. V tejto zmluve by mala byť uvedená aj výpovedná lehota zmluvy, prípadne dalšie sposoby a dovody ukončenia spolupráce. Pokiaľ chcete rozviazať zmluvný vzťah, resp. spoluprácu so spoločnosťou, pre ktorú ste vykonávali prácu podľa objednávky, tak je potrebné vypovedať takúto zmluvu spôsobom ako to je uvedené v tejto zmluve. Ak neplníte v zmluve dohodnuté veci, potom spoločnosť, obchodný partner a pod., s ktorým máte uzatvorenú zmluvu, môže voči Vám uplatniť náhradu škodu v prípade porušenia zmluvy a vzniku škody, príp. dalšie sankcie uvedené v zmluve. Čo sa týka ošetrovania člena rodiny, pokiaľ ste museli ostať doma s chorým dieťaťom, máte nárok na nemocenskú dávku, na ošetrovné. Nárok na túto dávku má aj podnikateľ, ktorý si riadne a včas platí odvody. Ošetrovné sa poskytuje len počas prvých desiatich dní potreby ošetrovania. Pokiaľ ste aj zamestnancom, je dôležité, aby ošetrujúci lekár dieťaťa na tlačive potvrdil, že pre starostlivosť o dieťa nemôžete pracovať a aby ste dali túto žiadosť potvrdiť zamestnávateľovi. Pokiaľ ste živnostníkom na OČR a túto skutočnosť ste riadne preukazovali aj spoločnosti, obchodnému partnerovi, ktorému ste vykonávali podľa zmluvy prácu, neporušili ste ustanovenia zmluvy a spoločnosti, obchodnému partnerovi nevznikla žiadna škoda, nevidím dôvod na to, aby Vám nevyplatili dohodnutú sumu. V tom prípade máte možnosť písomne vyzvať spoločnosť, obchodný partner na úhradu nezaplatenej faktúry. Samozrejme, na to, aby sme Vám mohli poskytnúť bližšie a presnejšie informácie, potrebujeme vidieť aj zmluvu, ktorú ste uzavreli, na základe ktorej vykonávate činnosť, prácu pre danú spoločnosť. Vzhľadom na to Vám odporúčam obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí, ktorý na základe predložených dokumentov Vám môže poskytnúť bližšie informácie.

Dobry den , chcela by som sa spytat co robit ak som živnostnik, a som na ocierke s dcerkou, zamestnavatel mi che strhnut s januarovej faktury, 50% nakolko som nedodrzala vypovednu dvoj. tzy,lehotu.... ich nezaujima že som na ocierke, ani nic... v january som odpracovala 30dni, s 31, a s celkovej sumy 800e, mi zaplati len 365e Prosim co možem spravit?? skusala som dnes aj take že ted nakolko nemam podpisanu zmluvu o rozviazany prac pomeru, si zruzim ocierku a vratim sa do prace podpisem vypoved a odpracujem si dva tydne, ale zamestnavatel nechce. Dakujem

Odpoveď pre Naďu: Dobrý deň, vo Vašom prípade máte možnosť vyzvať Vášho zamestnávateľa na vyplatenie mzdy doporučeným listom, tzv. predžalobnou výzvou, v ktorom mu vyčíslite Vaše nároky a určíte termín na zaplatenie a upozorníte ho, že ak Vaše nároky ani v tejto lehote neuspokojí, podáte proti nemu žalobu na súd alebo návrh na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ zamestnávateľ dobrovoľne nesplní svoj záväzok ani po doručenej predžalobnej výzve, alebo neprevezme Vašu písomnú výzvu, môžete podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Pri podaní súdnej žaloby treba uviesť mzdu, ktorá by Vám patrila na základe pracovnej zmluvy, a ktorú ani následne Vám nevyplatil Váš zamestnávateľ. Ďalej, máte možnosť domáhať sa ochrany Vašich práv aj so sťažnosťou (podnetom) na inšpektoráte práce. V sťažnosti je potrebné popísať všetky okolnosti a prípadne priložiť aj podklady. Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť doplatiť omeškanú mzdu a uložiť mu pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany.

Dobry vecer chcela by som sa spytat ako mam dalej postupovat kedze mi zamestnávateľ nevyplatil mzdu,ja som na neho podala trestné oznámenie no vyšetrovateľ ho pozastavil pretoze niesu dokazy oni totiz neviedli poriadne účtovníctvo no vo vypovedi na policii zamestnávateľ priznal ze mi dlzi peniaze no doteraz mi nic nevyplatil uz su to dva roky od podania trestného oznamenia,nie som sama co sme ich oznamili na policii tak neviem ako dalej postupovat,dakujem za odpoved

Odpoveď pre Romana: Dobrý deň, vo Vašom prípade by bolo určite vhodné obrátiť sa na miestne príslušný inšpektorát práce (podľa miesta prevádzky, resp. sídla zamestnávateľa), prípadne na Národný inšpektorát práce. Podanie podnetu, sťažnosti, resp. oznámenia na inšpektorát môže byť realizované písomnou formou prostredníctvom pošty, emailu, ale aj osobne na podateľni. V podaní je potrebné uviesť Vaše meno, priezvisko a adresu bydliska (pokiaľ chcete podanie poslať anonymne, tak tento bod neuvediete, ale v tom prípade nebudete informovaný o výsledku inšpekcie práce, taktiež šetrenie anonymných podnetov je na posúdení hlavného inšpektora práce), presnú adresu firmy, resp. zamestnávateľa (u ktorého dochádza k porušovaniu predpisov), a samozrejme aj to, čo je podľa Vás vo firme porušované. Podrobnejšie informácie ohľadom podávania podnetov nájdete na webovom sídle Národného inšpektorátu práce. Zákon neupravuje žiadnu konkrétnu lehotu, v rámci ktorej môžete podať sťažnosť, čiže podnet možno podať aj po dlhšom čase, určite však platí, čím skôr, tým lepšie. Zároveň Vám dávam do pozornosti, že vydieranie je v zmysle Trestného zákona trestným činom, ktorého sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Pod hrozbou inej ťažkej ujmy možno pravdepodobne rozumieť aj stratu zamestnania, preto sa zamestnávateľ, ktorý sa Vám vyhrážal tým, že Vás z práce vyhodí, mohol dopustiť aj trestného činu vydierania. V prípade, že Vám nevyplatil mzdu, na ktorú máte oficiálne nárok, zamestnávateľ mohol spáchať aj trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, ktorého sa dopustí zamestnávateľ, ktorý nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Pokiaľ máte za to, že konanie zamestnávateľa napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, môžete v predmetnej veci podať podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre, ktoré však nazvite ako oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, aby ste sa Vy nedopustili trestného činu krivého obvinenia.

Dobry deň, mam trochu tazsi problem a potrebujem poradit. Pracujem vo firme 2roky moj zamestnavatel dával 13.plat zaciatkom decembra ako hotovost do obalky. No mne odmietol dat na zaklade neakeho nimy urceneho postupu ze som bol pn viac ako 22% v roku (bol som 23%) ide ale o to ze to obdobie ktore oni zaratavaju je od oktobra 2016 do konca novembra2017 cize az 14 mesiacov , pricom ak by bolo pocitane do oktobra alebo za,12mesiacov moje precento pn by nebolo ani len 19% ked som sa voci tomu rozhodnutiu ozval zamestnavatel mi zacal robit problemy. Totiz v tych 23% pn je zapocitana aj doba ked som mal pracovny uraz ktory mi oni zakazali nahlasit stym ze mi daju vypoved ak to nahlasim. Po tom co som sa pohadal s nadriadenym som odisiel z prace s odovodnenim ze idem k lekarovi. Lekar mi dal pn no zamestnavatel mi zacal kazdy den volat a vyhrazat sa ze pida trestne oznamenie na mna aj na doktora ze mi neopravnene vystavil PN. A tiez sa vyhrazal ze mi siahne na plat za predchadzajuci mesiac ze budem musiet vratit odmeny za november ktore dostavame sa vykon v praci (dlhodobo patrim vzdy medzi troch s najvyssim vykonom) tak po natlaku som ukoncil pn predcasne stym ze mi slubili ze nesiahnu na odmeny a ze dostanem aj ten 13. Plat dodatocne, no ked som dosiel do prace som umyselne polavil na vykone pricom som bol stale rychlejsi nez polovica zamestnancov. Moj nadriadeny ma na to upozornil s vyhrazanim sa ze ak nezvysim vykon tak dostanem pracovne pokarhanie. Po niekolkych dnoch som dostal oznamenie na upozornenie mojho nevhodneho spravania a znizenia vykonnosti pricom vsetky tie datumi uvedene na tom liste su nespravne napriklad tam uvadzaju datum kedy som este bol na PN a oznamili mi ze nebudem dostavat mesacne odmeny za vykon napriek tomu ze moj vykon je vyssi ako vecsina ostatnych ktory tie odmeny dostavaju. Nimi slubovany 13. Plat som nedostal nspriek slubom ze ak ukoncim pn tak mi ho dodatocne daju. Prosim o radu ako v tomto postupovat ako sa mozem branit voci takemuto spravaniu zamestnavatela a ci je mozne po dlhsej dobe podat staznost na inspektorat ak ma zamestnavatel nutil nenahlasit pracovny uraz a vyhrazal sa mi ze ma vyhodi z prace a taktiez ma donutil ukoncit pn. Prosim o vasu radu co dalej Dakujem

Odpoveď pre Zuzanu: Dobrý deň, v zmysle Zákonníka práce platí, že pri skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Ak tak zamestnávateľ neurobil, došlo k porušeniu zákona a máte právo podať podnet na príslušný inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku. Na základe tohto podnetu začne inšpektorát práce výkon inšpekcie a vyhodnotí, či zamestnávateľ naozaj pochybil. Na prešetrenie prípadu má 30 dní. V prípade, že inšpektorát zistí, že došlo k porušeniu pracovnoprávnych predpisov, nariadi zamestnávateľovi vyplatenie mzdového nároku a rozhodne o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu. Ak sa tak nestane ani napriek nariadeniu inšpektorátom práce, odporúčam Vám zaslať zamestnávateľovi doporučenú výzvu na uhradu dlžnej sumy. Ak ani snaha o mimosudne vyriešenie tohto neprijme, aby Vám mzdu vyplatil, môžete sa obrátiť na súd.

Prosím Vás ako postupovať, keď zamestnávateľ len slubuje, že sa vyplatne pásky a ešte stále nedal, pracujem pod tou agentúrou už tretí mesiac a pol a ani jednu vyplatnu pásku som nevidela...... a ani stravné lístky som nedostala. Za odpoveď vopred Ďakujem

Dobrý deň, Viete mi poradiť čo mám robiť ak som odpracovala len mesiac a pol, pracovný pomer sa skončil v skúšobnej dobe zo strany zamestnavateľa už pred troma mesiacmi. Odvtedy sa snažim dopracovať sa ku mzde. Nemám výplatné pásy, jedine čo mám je emailova komunikacia s byvalým zamestnavateľom o spomínanej mzde a pracovnú zmluvu. Doteraz to boli len sľuby, že mi mzdu vyplatí odpovedal na všetky správy ale momentalne prestal so mnou komunikovať. Neviem mám to nejako riešiť alebo sa mám už s peniazmi rozlúčiť. Ďakujem za odpoveď

Dakujem velmi pekne za odpoved. M.

Odpoveď pre Mira: Dobrý deň, ako sme sa už zmienili, v zmysle zákona je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, čiže povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Zamestnávateľ je teda povinný zabezpečiť rekondičný pobyt za predpokladu, že uvedené podmienky spĺňate. Dávame Vám ale do pozornosti aj ustanovenie zákona, v zmysle ktorého sa rekondičným pobytom rozumie aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce. Vyššie spomínaná poukážka do wellness zariadenia teda teoreticky stačí, aby zamestnávateľ svoju povinnosť v súvislosti so zabezpečením rekondičného pobytu splnil. Ak však máte pochybnosti o zákonnosti postupu zamestnávateľa, stále sa môžete obrátiť na príslušný inšpektorát práce.

Dovoľte ešte jedno spresnenie k tejto téme pán doktor....V pracovnej zmluve máme uvedené - Výrobný pracovník oddelenia Montáž... Samozrejme preradený sme v rámci Montáže, kde takisto ako aj na linke zaradenej do "rizika" montujeme autá...čiže neviem či v takomto prípade ide o porušenie zákona pri preradení na inú linku...Ide skôr o to ,že je to účelové preradenie bez uvedenia dôvodu a konzultácie s dotknutými operátormi...len za účelom dosiahnutia znenia časti Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci...nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov. V tomto prípade je prerušená na osem týždňov, takže nie sme 5 rokov nepretržite v riziku a tým pádom "nemáme nárok na rekondičný pobyt". Takto k tomu pristúpil náš zamestnávateľ a takto som chcel formulovať aj otázku, čiže ešte raz...má zamestnávateľ právo týmto spôsobom zamedziť nepretržitej práci v riziku v trvaní 5 rokov ( podotýkam, že sa jedná o cca 300 ľudí ), alebo máme my napriek hore uvedej skutočnosti prerušenia práce v "riziku" nárok na rekondičný pobyt...Ďakujem vopred a prajem pekný večer....M.

Dakujem pekne za odpoved. M.

Odpoveď pre Mira: Dobrý deň, Zákonník práce upravuje inštitút tzv. preradenia na inú prácu. Vykonávať prácu iného druhu (vo Vašom prípade sa táto skutočnosť týka toho, že ste boli preradený na inú linku, mimo rizika) ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve, ste povinný len výnimočne a z dôvodov ustanovených Zákonníkom práce. Na základe Vami uvedených informácií nebol zamestnávateľ oprávnený Vás preradiť, ak nenaplnil ani jeden dôvod uvedený v § 55 Zákonníka práce. Samotné riešenie sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednáva a rozhoduje o nich súd, v súvislosti s porušením ustanovení Zákonníka práce sa teda môžete obrátiť na príslušný súd. Čo sa týka citovaného paragrafu Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predmetné ustanovenie upravuje povinnosť zamestnanca zúčastniť sa na rekondičnom pobyte. Túto povinnosť má v zmysle zákona zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, pričom nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov. Aj keď ste rizikovú prácu nevykonávali nepretržite (keďže ste boli pravdepodobne v rozpore so zákonom preradení na inú prácu), táto skutočnosť nijako neovplyvňuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Vybraným povolaním sa v zmysle zákona rozumie povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Ak zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného svoju povinnosť porušil, môžete sa obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce (podľa miesta prevádzky, resp. sídla zamestnávateľa), prípadne aj na Národný inšpektorát práce. Podanie podnetu, sťažnosti, resp. oznámenia na inšpektorát môže byť realizované písomnou formou prostredníctvom pošty, emailu, ale aj osobne na podateľni. V podaní je potrebné uviesť Vaše meno, priezvisko a adresu bydliska (pokiaľ chcete podanie poslať anonymne, tak tento bod neuvediete, ale v tom prípade nebudete informovaný o výsledku inšpekcie práce, taktiež šetrenie anonymných podnetov je na posúdení hlavného inšpektora práce), presnú adresu firmy, resp. zamestnávateľa (u ktorého dochádza k porušovaniu predpisov), a samozrejme aj to, čo je podľa Vás vo firme porušované. Podrobnejšie informácie ohľadom podávania podnetov nájdete na webovom sídle Národného inšpektorátu práce (napr. tu: http://www.ip.gov.sk/?t=44&s=108).

Dobrý večer pán doktor. Nikde na stránke som nenašiel tému kde by som zaradil svoj dotaz, tak som to "zavesil" sem. Moja otázka sa týka jednej povinnosti zamestnávateľa ktorú podľa môjho názoru ten môj zámerne "obišiel" a minimálne (ak neporušil zákon) tak "zdegradoval" tento benefit na nulu... Sme zaradení do tretej rizikovej skupiny, jedná sa o cca 300 ľudí.Po odpracovaní piatich rokov sme sa tešili na rekondičný pobyt, resp. rehabilitáciu, ktorú nám náš zamestnávateľ na svoje náklady poskytne...Avšak pred uplynutím 5-tich rokov sa udiala nasledovná situácia. Zamestnanci sme preradení na inú linku (mimo rizika ) a po odpracovaní 8 - mich týždňov sa opäť vraciame "oddýchnutí" späť na svoje pozície...Ako satisfakciu človek dostane 100 Eurovú poukážku platnú asi v 2-3 wellnes zariadeniach a neprenosnú na tretiu osobu...Podotýkam že priemerní rekondičný 7 - dňový pobyt stojí cca 300 - 400 Eur. Potreboval by som ozrejmiť znenie zákona č.124/2006 Z.z. §11 a jeho výklad v reále... (11) Na rekondičnom pobyte je povinný zúčastniť sa zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov. Mám za to že preradenie bez súhlasu zamestnanca a bez konzultácie so zamestnancom je porušením zákona a prerušenie spomenuté v paragrafe je myslené trošku inak.... Ďakujem veľmi pekne za odopveď aj za Váš čas...M.

Odpoveď pre Ing. Vargu: Dobrý deň, reštrukturalizácia predstavuje ozdravovací proces, počas ktorého sa prerušujú všetky súdne či rozhodcovské konania a exekučné konania proti podnikateľovi sa úplne zastavujú. Ďalšie fungovanie firmy je pritom viazané na podmienky a pravidlá stanovené v tzv. reštrukturalizačnom pláne. Podobne ako v konkurze, aj v prípade reštrukturalizácie si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky prihláškou, ktorá sa podáva na úradnom tlačive dostupnom na internetových stránkach Ministerstva spravodlivosti v sekcii formuláre. Súčasťou prihlášky musí byť presná špecifikácia Vašich pohľadávok vrátane príloh preukazujúcich ich oprávnenosť a výšku. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada, preto by ste mali priebežne sledovať v Obchodnom vestníku, kedy súd rozhodne o povolení reštrukturalizácie (malo by to byť do 30 dní od začatia konania,t.j. od 21.8.2017), prípadne o zastavení reštrukturalizačného konania. Ak súd reštrukturalizáciu povolí, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Pohľadávky zamestnancov z nevyplatených miezd, ktoré vznikli ešte pred reštrukturalizáciou si zamestnanci musia prihlásiť vyššie popisovaným spôsobom tak, ako každý iný veriteľ. Pohľadávky z nevyplatených miezd, ktoré vznikli počas reštrukturalizácie, sa prihlasovať nemusia (budú uspokojované automaticky). Ak sa teda reštrukturalizácia povolí, svoju pohľadávku musíte prihlásiť a prípadné prebiehajúce súdne konanie sa preruší až do skončenia reštrukturalizácie, preto si myslím, že iniciovať súdne konanie by bolo v prípade povolenia reštrukturalizácie zbytočné. Ak však súd reštrukturalizáciu nepovolí, resp. konanie zastaví, môžete podať návrh na vydanie platobného rozkazu, nakoľko ste sa o zmier už pokúsili, bezvýsledne. Výhodou platobného rozkazu v porovnaní so žalobou je, že ide o tzv. skrátené súdne konanie – súd vydá platobný rozkaz do 10 dní od podania návrhu, ak spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu bude podaný aj vyplnený platobný rozkaz na tlačive uverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti (https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Platobne-rozkazy.aspx) a priložíte tiež relevantné dôkazy, ktorými preukazujete existenciu a dôvodnosť uplatňovaného nároku. Vykonateľný platobný rozkaz je exekučným titulom, preto ak dlžník nesplní svoj dlh ani po vydaní platobného rozkazu, máte možnosť vymáhať svoju pohľadávku formou exekúcie.

Odpoveď pre Annu: Dobrý deň, premlčacia doba je 3 roky a začína plynúť od dňa splatnosti mzdového nároku. V prípade obrátenia sa na súd je potrebné podať žalobu resp. návrh na vydanie platobného rozkazu na príslušný súd podľa §23 Civilného sporového poriadku. Nevýhodou je povinnosť zaplatiť súdny poplatok, avšak zamestnanec môže požiadať súd o odpustenie súdneho poplatku. Ešte pred samotným podaním žaloby Vám odporúčam obrátiť sa na zamestnávateľa s doporučenou predžalobnou výzvou, v ktorej zamestnávateľa upozorníte na možné následky nezaplatenia mzdy: podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, podanie trestného oznámenia, alebo podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce. Taktiež máte možnosť obrátiť sa rovno na Inšpektorát práce, tým že mu zašlete podnet a na jeho základe inšpektorát môže vyzvať zamestnávateľa na zaplatenie dlžnej mzdy a uložiť mu pokutu.

Odpoveď pre Eriku: Dobrý deň, predtým, ako sa obrátite na súd, určite Vám odporúčame, aby ste sa pokúsili vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou. V tomto prípade by bolo vhodné adresovať dlžníkovi písomnú predžalobnú výzvu na uhradenie dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania a určiť dobu, do ktorej má povinnosť túto čiastku uhradiť. Vo výzve ho tiež upozornite, že ak dlžnú sumu v stanovenej dobe neuhradí, budete pohľadávku vymáhať súdnou cestou, čím dlžníkovi vzniknú ďalšie náklady súvisiace so súdnym konaním. Predžalobnú výzvu je potrebné poslať poštou ako doporučenú zásielku, najlepšie do vlastných rúk, aby ste vedeli preukázať odoslanie/prevzatie zásielky. V prípade, že spoločnosť ani po uskutočnení výzvy neuhradí dlžnú sumu, resp. na predžalobnú výzvu vôbec nereaguje, môžete podať návrh na vydanie platobného rozkazu na príslušný súd, ktorým je okresný súd, v obvode ktorého má dlžník trvalý pobyt, resp. sídlo, ak ide o právnickú osobu. Vo všeobecnosti platí, že vymožiteľnosť pohľadávky klesá, ak je faktúra staršia ako 3 mesiace, preto je vhodné urobiť podanie na súd čím skôr, ak je faktúra po splatnosti a dlžník sa nevyjadruje k Vašim výzvam. Výhodou platobného rozkazu je, že ide o tzv. skrátené súdne konanie – súd vydá platobný rozkaz do 10 dní od podania návrhu, ak spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu bude podaný aj vyplnený platobný rozkaz na tlačive uverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti (https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Platobne-rozkazy.aspx) a priložíte tiež relevantné dôkazy (neuhradené faktúry, písomné výzvy, atď.), ktorými preukazujete existenciu a dôvodnosť uplatňovaného nároku. Vykonateľný platobný rozkaz je exekučným titulom, preto ak dlžník nesplní svoj dlh ani po vydaní platobného rozkazu, máte možnosť vymáhať svoju pohľadávku formou exekúcie. Ak by sa jednalo o riadny pracovný pomer a teda o vymáhanie mzdy, mali by ste tiež možnosť podať trestné oznámenie, keďže v zmysle § 214 Trestného zákona nevyplatenie mzdy a odstupného je trestný čin.

Dobrý deň pán advokát , chcel by som Vás poprosiť o právnu pomoc. Bol som zamestnaný v súkromnej firme od 1.2.2017 a pracovný pomer som ukončil k 31.7.2017 s mesačnou výpovednou lehotou. Firma začala mať finančné problémy od apríla 2017 . Zamestnávateľ od apríla 2017 do júla 2017 mi nevyplatil za mesiace jún, júl celú mzdu a za mesiace apríl, máj 2017 len zálohu. Okrem toho mi z mojej výplaty od februára do júla 2017 sťahoval čiastku za stravné lístky, ktoré som ani v jednom mesiaci nedostal. Následne som zamestnávateľa kontaktoval telefonicky. Na moje telefonáty nereagoval, tak som ho kontaktoval emailom a žiadal som ho, aby situáciu začal riešiť. Keďže ani táto forma komunikácie nebola úspešná, tak som pristúpil k zaslaniu výzvy na zaplatenie dĺžnej mzdy (predžalobná výzva-pokus o zmier), kde som stanovil termín pre zaplatenie mzdy do 15.9.2017. List bol odoslaný doporučene 5.9.2017. Zamestnávateľ na moju výzvu nereagoval telefonicky, emailom a ani listom. Zistil som, že 21.8.2017 bolo podané uznesenie na reštrukturalizačné konanie - číslo podania 2017-K022700 a spisová značka 2R/3/2017. Chcem sa opýtať, ako by som mal ďalej postupovať. Či podať na súd žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu. Budem rád, ak mi aspoň takouto formou odpovede pomôžete. S úctou Ing. Varga

Dobrý večer prajem pán advokát. Chcem Vás poprosiť o radu. Týka sa to môjho priateľa, ktorý je živnostník. Doposiaľ mu zamestnávateľ už mesiac neuhradil dlžnú sumu za vykonanú prácu. Niekoľko krát ich už ich kontaktoval, priamo aj konateľa firmy. Bohužiaľ bez výsledku. Ich neustála odpoveď sú len výhovorky a sľuby, že mu peniaze už pošlú. Blíži sa ďalší dátum uhradenia druhej faktúry. Nie sú to malé čiastky peňazí. Pochybujeme o tom, že aj tú uhradia a nie je jediný živnostník v tej veľkej firme, ktorému sa to stalo. Jediné čo nám asi zostáva, tak to je asi riešiť súdnou cestou, kde to bude beh na dlhé trate. Ešte raz Vás prosím pekne o to ako postupovať. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za každú radu . S pozdravom Erika.

Odpoveď pre Petra: Dobrý deň, v tomto prípade prichádza do úvahy možnosť podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Za predpokladu, že predmetná spoločnosť má hnuteľný, nehnuteľný alebo iný majetok, súd môže zriadiť záložné právo, ktorým sa zabezpečuje Vaša pohľadávka na účely budúceho exekučného konania. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou však je, aby bola pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, preto ak máte vedomosť o tom, že spoločnosť vlastní akýkoľvek majetok, na ktorý by mohol exekútor siahnuť, možno by sa oplatilo porozmýšľať o tejto možnosti. V spomínanom trestnom konaní si rovnako viete uplatniť vzniknutú škodu. V neposlednom rade Vám dávame do pozornosti ustanovenie Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa až za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak sa Vám teda podarí získať vykonateľný exekučný titul v podobe súdneho rozhodnutia, máte 10 rokov na podanie návrhu na začatie exekúcie. Môžete priebežne sledovať finančnú situáciu dlžníka, a podať návrh na začatie exekúcie vtedy, kedy je najviac pravdepodobné, že sa Vám podarí vymôcť predmetný dlh. Na druhej strane však upozorňujeme na ustanovenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, exekúcia sa zastaví a teda svoje peniaze s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíte. Treba zvážiť všetky uvedené skutočnosti, a tiež by ste nemali zabudnúť na plynutie premlčacej doby - v prípade, že žalobu na súd nepodáte, Vaša pohľadávka sa premlčí v lehote troch rokov a k svojim peniazom sa nemusíte dostať ani v prípade, že sa dlžník stane solventným.

Dobrý deň pán advokát, poprosila by som Vás o informáciu: dokedy môže žiadať zamestnanec spätne nevyplatenú mzdu ? Pri vnútornej kontrole bolo zistené, že zamestnanec nebol správne zaradený do platovej triedy v rokoch 2010-2014 a ani dovolenku nemal dobre určenú /namiesto 30 dní mal nárok len 25 dní/. Jedná sa o zamestnanca, ktorý vtedy už dovŕšil 40 rokov a pracoval na obecnom úrade. Veľmi pekne Vám ďakujem.

Dobry den, chcem sa spytat na radu v mojom probleme. Bol som jedinym zamestnancom firmy, ktora sa dostala do dlhu. Tato firma bola prevedena na inu firmu, ktora podla toho, co mi bolo povedane skupovala takymto sposobom zadlzene firmy (z akeho dovodu, to netusim), a teda firma zmenila konatela a sidlo, ICO ostalo nezmenene. Byvaly zamestnavatel mi tiez oznamil, ze previedol vsetok majetok firmy na seba este pred jej presunom na noveho konatela, cize firma ostala bez majetku, dokonca na moje zdesenie mi oznamil, ze firma minula aj zakladne imanie. Ja som preto ukoncil pracovny pomer, nebola mi vsak vyplatena mzda za dva mesiace + odstupne. Stary konatel - teda moj byvaly zamestnavatel sa tym teda vyhol problemom s dlhom aj na mojej mzde. Povinnosti (mzdove) tohto stareho zamestnavatela (konatela) presli teda na noveho. Novy si avsak vyplatil len dlzne sumy soc. poistovni + dane, mne mzda ani po par mesiacoch vobec neprisla. Postupoval som presne tak, ako spominate: pisomne vyzvy, predzalobne vyzvy, ktore mi boli ale postou vratene. Novy konatel absolutne nereagoval. Na inspektorate prace mi bolo oznamene, ze dokonca pokutovat pod. firmu by nemalo vyznam, kedze si neprebera postu. Mojim najblizsim krokom teda bude zrejme podanie tr. oznamenia, ktore mi ale samozrejme peniaze nevymoze. Jedina moznost vymahania dlznej sumy je podat zalobu na sud (plat. rozkaz). Kedze je ale dlzna suma vysoka, nevyhnem sa vysokym sudnym poplatkom. Mojou obavou ale je to, ze ak aj sud nakoniec vyda plat. rozkaz, dalsie poplatky si samozrejme vypyta exekutor, kedze ale firma nema ziaden majetok, nedostanem nic. Na soc. poistovni mi tiez bolo oznamene, ze narok na davku z garancneho poistenia by bol tiez problematicky, kedze som tymto padom len jediny veritel, a teda konkurz by tiez neprisiel do uvahy. Vedeli by ste mi prosim poradit? Ma zmysel ist do podobneho procesu, ak na sud. a exek. poplatkoch miniem dalsie stovky eur, ak je vymozitelnost nulova? Za odpoved vopred dakujem

Odpoveď pre Drahomíru: Dobrý deň, v zmysle § 101 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") "zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku .... Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny." Preto Vám preplatili len dovolenku, ktorú ste nestihli vyčerpať z dôvodu PN a nie viac. Čo sa týka priemernej mzdy, resp. priemerného zárobku, ten sa Vám vypočítava podľa § 134 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, a to nasledovne: rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok (ods. 2). Nakoľko ste ale v rozhodujúcom období neodpracovali aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok (spôsob výpočtu je však rovnaký). Pravdepodobný zárobok sa u Vás zistí zo mzdy, ktorú by ste zrejme dosiahli (ods. 3). Tu sa použije Váš priemerný mesačný zárobok a to tak, že priemerný hodinový zárobok (zaokrúhlený na 4 desatinné miesta) sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor (ods. 4). Toto však platí, ak nie je inak dohodnuté v kolektívnej zmluve, resp. dohode so zástupcami zamestnancov.

Dobrý deň pán advokát Bánoš, chcela by som Vás poprosiť o radu. Mám ukončený pracovný pomer so zamestnávateľom dohodou z dôvodu choroby z povolania parag.63 ods.1 pism.c a s odstupným 10 mesiacou priemernej mzdy +odmena 3 mesiace priemernej mzdy. Problém je v tom, že stále nemám výplatnú pásku . Podľa toho čo som zistila, tak mám nárok aj na preplatenie dovolenky počas mojej dlhodobej pn, ktorá bola z dôvodu choroby z povolania a trvala od 11.1.2016 do 30.6.2017. Telefónovala som účtovníčke a zistila som, že mi vyplatili len zostatok dovolenky pred pn, ďalej som sa jej pýtala aķú priemernú mzdu mi vyrátala a nejak sa mi to nezdá. Prosím Vás podľa čoho mi mala vyrátať priemernú mzdu? Aké je rozhodujúce obdobie ,ak som bola na pn z dôvodu choroby z povolania? Na sociálnej poisťovni mi povedali, že pre výpočet renty je rozhodujúce obdobie pred pn. Za skorú odpoveď Vám vopred veľmi pekne ďakujem.

Odpoveď pre Alžbetu: Dobrý deň, pokiaľ ide o pracovné podmienky v Nemecku, ak nie je podpísaná písomná pracovná zmluva, zamestnávateľ je podľa zákona (Nachweisgesetz) povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 1 mesiaca od dohodnutého začiatku pracovného pomeru písomne podpísané základné pracovné podmienky. Nakoľko k tomu nedošlo odporúčam Vám čo najskôr sa obrátiť na Národný inšpektorát práce na Slovensku, resp. na styčné orgány v Nemecku - Generalzolldirektion Direktion VII Finanzkontrolle Schwarzarbeit. Uvedené Vám odporúčam čo najskôr nakoľko týmto konaním môžete byť sankcionovaná aj Vy,a to z dôvodu vykonávania nelegálnej práce.

Odpoveď pre Adrianu : Dobrý deň, ak zamestnávateľ riadne a včas nevyplatí zamestnancovi mzdu, môže sa dopustiť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ustanovenia § 214 ods. 1 Trestného zákona : Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. V prípade, ak ste nedostali riadne vyplatenú mzdu, odporúčam zaslať zamestnávateľovi predžalobnú výzvu, predmetom ktorej bude stanovenie dodatočného termínu výplaty a taktiež doplatenia náhrady mzdy počas PN. V prípade, ak tak zamestnávateľ neurobí, máte právo podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu a taktiež máte právo sa svojej mzdy domáhať súdnou cestou. Taktiež máte právo sa s podnetom obrátiť na inšpektorát práce.

Dobry den prajem, Obraciam sa na Vas s prosbou, o radu, Cez internet a mail som si nasla pracu cez slovenskeho sprostredkovatela, ktory pracuje pre Nemecku firmu, v Menheime, po nasom telefonickom rozhovore, mi ponukol pracu v Nemecku, kde sme sa mailom a telefonicky dohodli na podmienkach a slubil mi ze pracovnu zmluvu dostanem priamo na mieste, kde som mala pracovat, t.j.v rodine ako opstrovatelka deti. Odcestovala som do Nemecka, priamo do rodiny, a zacala pracovat, s tym ze zmluvu mi doruci postou, alebo mi vystavia priamo v rodine, pretoze som pracovala pre rodinu, a to priamo u nemeckeho zamestnavatela,. Ked som si pytala PZ, priamo v rodine pretoze, boli mojim Zamestnavatelom, povedali ze zmluvu vystavia v priebehu tyzdna, no bohuzial sa nestalo tak. Stale to boli len sluby, lenze ja som tam odpracovala cely mesiac, a nemam platnu pracovnu zmluvu, a ani vyolstenie mzdy, viem ze som bez PZ nemala zacat pracovat, no drzala som sa na slovo sprosrtredkovatela a tiez zamestnavatela, u ktoreho som bola priamo v domacnosti, pretoze bol obchodny riaditel, pre firmu. Ja by som Vas poprosila na koho sa mozem obratit, na ktore kompetentne statne organy, na Slovensku aby mi poslali PZ a nasledne vyplatenie mzdy....Od vtedy preslo uz 3 mesiace pisala som im maily ale nic. S pozdravom Alzbeta, 4.7.2017

Dobrý deň. Môj manžel pracuje u jedného podnikateľa ktory sa mu vyhráža že mu nevyplati mzdu za mesiac máj. Mzda mala byt pripisana dna 25.6. Do dnešného dňa ju nevyplatil. Lebo môj manžel je momentálne na PN. A vravel mu ze peniaze mu do vtedy neda kym nenastúpi do práce. S manželom sme uz na dne. Co mame preto robit? A odmieta mu zaplatit aj PN tych 10 dni.

Odpoveď pre Milana : Dobrý deň, hneď na začiatok Vás musím upozorniť, že skutočnosť, že nemáte v rukách pracovnú zmluvu môže znamenať, že ste mohli pracovať tzv. "na čierno" a z tohto dôvodu sa mohlo stať, že za Vás neboli riadne odvádzané odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Nakoľko uvádzate, že ste zamestnávateľa žiadali opakovane a nedostali ste doposiaľ žiadnu odpoveď, odporúčam Vám dať sa v tomto prípade zastúpiť advokátom, ktorý pod svojou hlavičkou Vášmu bývalému zamestnávateľovi pošle tzv. predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzve na úhradu Vašej mzdy v dodatočnej lehote a v prípade, ak Vám mzdu neuhradí, celú vec budete riešiť súdnou cestou.

Odpoveď pre Poleta : Dobrý deň, nakoľko neuvádzate, či sa jednalo o pracovnú agentúru so sídlom v Slovenskej republike alebo Veľkej Británii, moja odpoveď bude všeobecnejšia. Pokiaľ mzdu vyplácala agentúra, adresujte jej tzv. predžalobnú výzvu, v ktorej jej dáte dodatočnú lehotu na vyplatenie mzdy a taktiež zdôraznite, že v prípade ak mzda nebude v dodatočnom termíne vyplatená, budete si svoj nárok vymáhať súdnou cestou.

Dobrý deň, obraciam sa na Vás s problematikou odmietnutia vyplatenia mzdy. U slovenskeho zamestnávateľa v Anglicku som pracoval rok v obdobi od septembra 2016 do maja 2017, kedy som dal vypoved. Opakovane som ziadal o svoju pracovnu zmluvu, taktiez vyplatne pasky. Dodnes som sa nedockal. Tiez mi nebola vyplatena vyplata za posledny odpracovany mesiac maj 2017 i platena dovolenka. Snazim sa kontaktovat zamestnavatela, no nema zaujem. Ignoruje moje spravy. Potrebujem poradit, ako mam postupovat. Ďakujem vopred za radu.

Dobrý deň. Chcela by som Vás poprosiť o radu. Syn pracoval v Anglicku cez agentúru v sklade. Agentúra mu nezaplatila mzdu za posledný mesiac.Syn ešte keď tam bol tak si ju vymáhal telefonický, ale aj bol tam aj osobne.Prisľúbili mu ,že mu ju vyplatia, ale do dnešného dňa mu nič neprišlo.Neviete mi poradiť v akom znení by sme tam mali napísať list? Ďakujem.

Odpoveď pre Ladislava: Dobrý deň, uvádate, že ste pracoval pre nemeckého zamestnávateľa v Nemecku. Nakoľko nevieme, s ktorým právnym poriadkom sa spravuje Váš zmluvný vzťah, naša odpoveď bude všeobecná. Pokiaľ vychádzame z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Rím I., podľa čl. 8 ods. 1 tohto nariadenia individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Podľa čl. 3 ods. 1 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Podľa čl. 8 ods. 1 takáto voľba práva nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným. Ďalej platí, že pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa čl. 8 nariadenia, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny miesta podnikania, prostredníctvom ktorého bol zamestnanec zamestnaný. Podľa ods. 4. ak z celkovej situácie vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekoch 2 alebo 3 článku 8, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. V prípadoch, ktoré nepokrýva Nariadenie Rím I. vychádzame z nášho zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb.Pracovné právo je upravené v § 16 tohto zákona, podľa ktorého pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú )pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom) právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala. Vo Vašom prípade ako prvé by bolo potrebné zistiť, podľa ktorého práva bol upravený Váš pracovnoprávny vzťah, ktoré právo je rozhodné vo Vašom prípade, až potom by sa dalo navrhnúť konkrétne riešenie. Z tohto dôvodu odporúčam obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí, ktorý na základe predložených dokumentov by Vám vedel poskytnúť ďalšie rady.

Odpoveď pre Evu: Dobrý deň, čo sa týka výšky odstupného, podľa Zákonníka práce výška odstupného sa spravidla vyčísli ako suma násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v závislosti od trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa vypočíta tak, že priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok zisťuje zamestnávateľ v rozhodujúcom období z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi a podľa odpracovanej doby. Pričom rozhodujúcim obdobím sa rozumie kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Následne priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Čo sa týka prémií, tie tvoria vo všeobecnosti pohyblivú zložku mzdy zamestnanca. Ak je táto pohyblivá časť mzdy určená pevnou sumou, alebo určitým percentom zo základnej mzdy, v tom prípade má zamestnananec nárok nielen na základnú mzdu, ale aj na pohyblivú zložku mzdy (resp. mal by brať do úvahy), pretože tú by dosiahol, nakoľko ju dostáva každý mesiac rovnako. Vzhľadom na Vašu problematiku však odporúčam obrátiť sa na advokáta vo Vašom okolí, ktorý na základe predložených dokumentov Vám môže poskytnúť presnejšie informácie.

Dobry den, zamestnávateľ som mnou po ukončení rodičovskej dovolenky chcel rozviazať pracovný pomer. Uzatvorili sme ale dohodu, podľa ktorej mám nárok na odstupné 5 násobku mojej priemernej mzdy. Vyplatili mi odstupné, ale iba z tarifného platu. Pritom moja mzda sa skladala z tarifného platu a prémií 35% z tarify. Tie prémie boli pevnou časťou mojej mzdy, neboli odvodené od výkony alebo úkolu.

Dobry den pracoval som v nemecku priamo pre nemeckeho zamestnavvatela vyplatil mi všetky odpracovane hodiny pracovny pomer somnou ukončil nevyplatil mi jeden sviatok a neviem či som mal narok na dovolenku za to obdobie čo som u neho pracoval či by mal tiež vyplatit tu dovolenku za to obdobie ako som opdpracoval a ešte jedna otazka či som mal narok aj na diety doetraz mi ešte neposlal vyplatne pasky a ked ho aj oslovim emailom vobec nereaguje ani na email ani ked sa chcem dovolat čo v takomto pripade robit? dakujem za odpoved Ladislav

Odpoveď pre Beatu: Dobrý deň, pokiaľ na zamestnávateľa nebude vyhlásený konkurz, a po skončení pracovného pomeru Vám nevyplatil odstupného, ako zamestnanec, máte možnosť podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie. Ďalej máte možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu bývalému zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Nevyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj ako trestný čin, za predpokladu, že je naplnená skutková podstata trestného činu. Pokiaľ podáte trestné oznámenie v tom prípade v trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy alebo odstupného a označiť aj dôkazné prostriedky. Ďalej, pokiaľ na Vášho zamestnávateľa (resp. bývalého zamestnávateľa) bude vyhlásený konkurz, nemožno očakávať, že od zadlženej spoločnosti či zamestnávateľa dostanete peniaze v plnej výške, pretože nároky sa dajú uspokojiť len ak ich je z čoho uspokojiť. Mzdy (alebo platy) zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovnoprávnych zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkami proti podstate, preto ich uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Výpočet pohľadávok proti podstate demonštratívne vymenúva ustanovenie § 87 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Podľa tohto ustanovenia medzi nimi patria najmä náklady súvisiace so speňažením majetku (znalecký posudok, cestovné náhrady, notárske poplatky, správne poplatky, inzercia a iné), náklady súvisiace so správou a vedením konkurzného konania, ako aj odmena pre správcu, výživné pre deti, dane, poplatky na daniach, clá, poistné, pracovnoprávne nároky zamestnanca a pod. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca v súlade s ustanoveniami § 87 ods. 4 a ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. Účelom konkurzu je totiž uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov pomerne. Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. Zároveň môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku garančného poistenia, na ktorú máte nárok, ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť Váš nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru. Žiadosť o priznanie dávky však treba podať do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu na pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd. Pre bližšie informácie Vám potom odporúčam kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne, kde Vám určite radi poradia ako postupovať ďalej.

Dobry den, zamestnancovi nebolo vyplatene odstupne, na ktore mal narok, sudil by sa a sud proti svojmu zamestnavatelovi- akciovej spolocnosti by vyhral. Co v pripade ak akciova spolocnost nema ale ziadny financny ani iny majetok? a, Ak by vyhlasila konkurz, zamestnanec by si mohol podat ziadost na garancny fond, ale co v pripade ak akciovka konkurz nevyhlasi? b, ak by isla do konkurzu / likvidacie, v akom poradi by sa uspokojovali veritelia, ak ide o zamestnanca, socialnu poistovnu a danovy urad? Dakujem

Už ste sa snažil získať úvery od bánk, ale bez úspechu? Naliehavo potrebujú peniaze dostať z dlhov? Potrebujete peniaze na rozšírenie alebo zavedenie svoje vlastné podnikanie? Pre viac informácií, prosím, kontaktujte prostredníctvom e-mailu: larryfox2017@gmail.com

Odpoveď pre Melániu: Dobrý deň, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok formou exekúcie. Ďalej ako advokát odporúčam Vám obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce so sťažnosťou. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona, môže Vášmu bývalému zamestnávateľovi uložiť povinnosť zjednať nápravu a dať mu prípadne pokutu. Takéto rozhodnutie inšpektorátu ale nie je vymáhateľné z Vašej strany. Nevyplatenie mzdy a odstupného môže byť posudzované aj ako trestný čin, za predpokladu, že je naplnená skutková podstata trestného činu. Pokiaľ podáte trestné oznámenie v tom prípade v trestnom oznámení je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky. Pokiaľ máte finančné problémy alebo nemáte dostatok peňazí na právnika odporúčam Vám obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, kde Vám môžu poskytnúť bezplatnú právnu pomoc.

Pridať nový komentár


Odoberajte právne novinky e-mailom

Je to bezplatné

Prajem si bezplatné zasielanie právnych noviniek. Vaše osobné údaje chránime takto